Židovská obec za obnovu starej synagógy v Bardejove a Miroslav Trnka za kompletnú obnovu meštianskeho domu na Trojičnom námestí v Trnave." Obrazový šot pokračoval približovaním spomínaných objektov a o chvíľu prišla na rad ďalšia správa.
Samozrejme, že ako správneho Gemerčana vás istotne zaujala aj tá časť vysielania, v ktorej sa hovorilo o reštaurovaní oltára v neveľkej obci Roštár pri Štítniku na hornom Gemeri. Stále ešte neviem, čo všetko sa v našom krásnom regióne nachádza okrem už známych prírodných krás, či sakrálnych pamiatkovo chránených objektov cennej histórie. Viaceré sú zaradené medzi národné kultúrne pamiatky, či objekty, ktoré sú zapísané a zaradené medzi objekty UNESCO. Bolo by veru veľkou škodou, keby sa o niektoré z nich, hoc už začínajú poriadne chátrať, nik nestaral a neoddialil ich zánik a zanechal ešte v krajšom prevedení našim nasledovníkom. Priznám sa, že o roštárskom oltáre som nepočul, ani ho nevidel. O to bola informácia vzácnejšia aj s tým podtónom, že získala za jeho reštaurovanie Cenu Fénix-a. Nie iba preto, že získala v súťaži garantovanej SPP 8 300 Eur.
Pekné bolo od niektorých zodpovedných funkcionárov, že sa ozvali aj na sociálnej sieti a túto vzácnu informáciu preniesli medzi jej účastníkov. Objavilo sa tiež prvé vyjadrenie pána farára z Koceľoviec Mgr. Františka Lomparta, do farnosti ktorého patrí aj evanjelický kostol s reštaurovaným oltárom. Rovnako potešilo aj nás ostatých, keď napísal: "Bolo mi cťou prevziať Cenu Fénix za reštaurovaný oltár v Roštári vďaka dotáciám MK SR." Pridal k textu aj obrázok, ktorý ho zachytáva pri preberaní Ceny Fénix a s blahoželaním ministra kultúry SR Mareka Maďariča.
Povedzme si bližšie niečo o roštárskom kostole a o ocenenom oltári v ňom.
Evanjelický kostol v Roštári je gotická stavba, ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku dňa 6. mája 1963. Aj podľa súčasnej fotografie si môžeme všimnúť, že ide o jednoloďovú stredovekú stavbu s pravouhlo ukončeným presbytériom. Objekt nesie prvky gotického slohu a v interiéri obsahuje hodnotné barokové zariadenie. Roštársky kostol vznikol pravdepodobne koncom 13., či na začiatku 14. storočia Pôvodne bol kostol zasvätený sv. Ondrejovi. Niektorí autori uvádzajú, že jeho predchodcom bola staršia stavba. Interiér kostola bol v priebehu 15. storočia doplnený o gotickú výmaľbu, podobne ako v kostoloch v susedných obciach Koceľovce či Ochtiná. Počas reformácie sa kostol stal evanjelickým. V tom čase tu vznikol jeden z prvých evanjelických cirkevných zborov v Gemeri, a to už v roku 1590. Evanjelici kostol upravili podľa svojich potrieb, kedy došlo k zatretiu výmaľby. V kostole sa v roku 1604 konala seniorálna schôdza, na ktorej gemerskí evanjelici prijali svoj prvý cirkevný zákon, tzv. Roštárske články, ktoré neskôr potvrdil palatín Juraj Turzo. V roku 1689 postihol kostol ničivý požiar, po ktorom bolo nutné stavbu obnoviť. V tomto období sa do kostola dostalo súčasné barokové zariadenie. Kostol prešiel obnovou v roku 1935 a v 50. rokoch minulého storočia. V roku 1977 boli reštaurované dochované fragmenty výmaľby. Posledná obnova kostola sa uskutočnila v roku 2005, kedy dostal nové zastrešenie.
Kostol má západne prestavanú vežu a severne orientovanú sakristiu. Z gotického obdobia pochádza lomený oblúk portálu a krížová klenba v presbytéria. Na veži sa dochovali všetky pôvodné gotické okná. V interiéri boli sondami odkryté zvyšky malieb vyhotovených technikou secco. Jedná sa o výjavy Klaňania sa troch kráľov a sv. Alžbety. Nie je vylúčené, že v budúcnosti dôjde k ďalším objavom. Loď bola nanovo zaklenutá v baroku. V tejto etape došlo aj k úprave formátu okien. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, oltár a kazateľnica.
Náš naposledy reštaurovaný drevený barokový oltár pochádza z roku 1724 a nesie ústredný obraz Kalvária s plastikou ukrižovaného Krista. Na predele sa nachádza obraz Poslednej večere a na vrchole oltára Vzkriesený Kristus. Kazateľnica slohovo náleží k oltáru a je na nej zobrazený Kristus Spasiteľ a štyria evanjelisti. Neskorobarokový oltár z prvej polovice 18. storočia takmer podľahol útoku červotoča. Na reštaurátorskej realizácii sa podieľal odborný tím z Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava pod vedením zodpovednej reštaurátorky Alexandry Šulíkovej v časovom období 2012 – 2016. Vďaka šikovným reštaurátorom však boli pamiatke prinavrátené jej vysoké umelecké a estetické hodnoty v maximálne možnej miere.
Spracoval dr. Ondrej Doboš


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a