Obecný hasičský zbor zo spomínanej hornorakúskej obce bol oslovený, aby nominoval Dieťa svetla, pretože už takmer 20 rokov podporuje tradíciu Betlehemského svetla. Nominovali práve Tobiasa Flachnera, ktorý navštevuje 2. ročník rakúskej strednej školy, ktorú navštevujú deti od desiatich rokov. „Dôležitá je pre mňa súdržnosť a ochota pomôcť, kde je to potrebné,“ zdôvodňuje Tobias, prečo sa rozhodol pridať k dobrovoľným hasičom.
Každý rok sa hľadá v Hornom Rakúsku Dieťa svetla pokoja, ktoré sa v uplynulom roku vyznamenalo svojou pomocou, povšimnutiahodným správaním, aby odpálilo Svetlo mieru z Betlehemu a letecky ho dopravilo do Linzu. Odtiaľ sa tento žiariaci symbol Vianoc ďalej šíri do už viac ako 30 európskych krajín. Milióny ľudí po celej Európe tak majú možnosť získať, uchovávať si a posielať ďalej tento symbol vianočného pokoja.
V roku 2017 príde na Slovensko Betlehemské svetlo v podvečerných hodinách 16. decembra, kedy ho po 14-tej hodine na slávnostnej ekumenickej ceremónii vo Viedni odpália zástupcovia Slovenského skautingu. Aj tentokrát prinesie toto Svetlo lásky a pokoja Družina roka – tento rok družina Svetlušiek z Popradu.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy už 4-krát prinesú v sobotu 23. decembra 2017 Betlehemské svetlo do príbytkov obyvateľov mesta zo železničnej stanice v Plešivci. Prvá cesta so svetlom bude viesť do Zariadenia opatrovateľskej služby, kde aj touto cestou potešíme prevažne ležiacich obyvateľov zariadenia. V popoludňajších hodinách si budú môcť záujemcovia odpáliť Betlehemské svetlo na Hasičskej zbrojnici.
Ďalšia púť Betlehemského svetla v Jelšave bude pokračovať na Štedrý deň – v nedeľu 24. 12. 2017 o 9.00 hod – do Rímsko-katolíckeho kostola sv. Petra a sv. Pavla na svätú omšu.
Dúfam, že sa k nám pripoja viacerí a stretneme sa v Plešivci na železničnej stanici. Čas príchodu vlaku ešte upresníme.
(GJ )
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.