Pán Mikuláš Čupka v roku 1979 prestúpil z podniku Zdroj do Jednoty, kde pracoval so svojou manželkou ako vedúci predajne do roku 1991, a potom v novej dobe začal podnikať na pojazdnej predajni. Už v roku 1994 otvoril pán Čupka novopostavenú predajňu mäsa a výrobu mäsových výrobkov v našej Mestskej tržnici. A tá je dodnes vychýrená po celom Gemeri práve pre kvalitnú výrobu a tradičné receptúry svojho majiteľa.
Veľkou láskou pána Mikuláša Čupku bola okrem rodiny a obchodu aj ľudová muzika a spev. Venoval sa tomu od detstva a od 12 rokov vystupoval verejne aj so svojou sestričkou Blaženou...
Mikuláš Čupka bol dlhoročným členom folklórneho súboru Šumiačan či folklórnej skupiny Javorina, s ktorými na zájazdoch navštívil Ameriku, Rusko, Švajčiarsko, Chorvátsko a ďalšie štáty... Počas svojich folklórnych aktivít sa stretol a mal príležitosť potešiť spevom a hrou mnoho významných ľudí, napríklad v roku 1966 aj prvého kozmonauta na svete Jurija Gagarina. Vo všetkých týchto kolektívoch bol pán Čupka neustále nositeľom dobrej nálady a humoru, a preto bol všade obľúbený...
Zúčastnil sa mnohých speváckych súťaží, ktoré sa objavili aj na televíznej obrazovke, kde získali mnoho ocenení a priateľov i priaznivcov. V meste Revúca podporoval kultúru ako podnikateľ, aj ako aktívny účinkujúci v kultúrnych programoch v meste či pri reprezentácii svojho milovaného kraja na pohostinských vystúpeniach...
Žiaľ, o tom všetkom budeme už odteraz hovoriť v čase – minulom.
Životná cesta pána Mikuláša Čupku sa skončila 19. decembra 2020.
Stalo sa tak presne 10 mesiacov po jeho 66. narodeninách.
Nech odpočíva v pokoji!
Juraj Genčanský
MsKS Revúca



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a