Úsmevy, zvítanie, vrúcne podania rúk a nové tváre, ktoré okamžite cítili, že majú nielen čo ponúknuť, ale aj rovnakú vlnovú dĺžku naladenú na umenie. Úplne prirodzene si našli spoločnú reč. Nebola som asi jediná po prvýkrát na zozname SLOVOMfestu Marcela Páleša, dramaturga a moderátora v jednom, ktorý dopredu presne vedel, čo svojím výberom rozdúcha v protagonistoch i divákoch.
Zišlo sa nás tu neúrekom. Cez výtvarníkov, básnikov, prozaikov, aforistov, glosátorov, až po hudobníkov. Mnoho šikovných mladých i starších už ostrieľaných "harcovníkov"... Po úvodnom slove moderátora a prvom hudobnom čísle, som sa ocitla na javisku a pár slovami opísala ukážku vybraných obrazov z mojej výtvarnej tvorby. Marcel Páleš v rozhovore so mnou prezradil niečo aj o básňach, ktoré píšem a uverejňujem na blogu. Jednu z nich, z práve rozpracovanej zbierky Štyri živly vo mne s názvom: Som zem, som predniesla.
Vrátiac sa medzi divákov, stala som sa účastníčkou úžasného predstavenia.
Básne, ktoré predniesli Medard Slovík, Klaudia Rybovičová, Miroslav Kapusta a Gabriela Grznárová, vkrádali sa do mysle a pocity divákov umocňovali piesňami Roman Buhovecký, Nela Šajbanová, Ondrej Pelc, ale aj vážnou hudbou v mrazivom prevedení huslistiek Janky Macíkovej a Aleny Hermanovej. Slzy dojatia z vyznania krásneho vzťahu starého otca a vnučky pred "vyletením z hniezda" spôsobila u mnohých svojím vystúpením Lucia Vlčeková.
Smiech sme si dosýta vychutnali pri vtipných aforizmoch Ľudovíta Majera a glosách Jána Cígera, rovnako aj prózy Lenky Želonkovej rozprávajúcej zábavný príbeh o ceste vlakom.
Prítomných úplne uchvátil pôsobivý herecký výkon Kláry Novotnej. Bodkou na záver sa stala známa pieseň Obyčajné slová z dielne Mekyho Žbirku a Mariky Gombitovej v podaní už spomínaných Romana Buhoveckého, Nely Šajbanovej, Ondreja Pelca, ktorí spolu s huslistkami Jankou Macíkovou a Alenou Hermanovou vždy ponechali divákom i účinkujúcim dostatok priestoru a času vstrebať i spracovať povedané a vnímať krásu rodnej reči aj v slovách, ktorých význam mladí často ani nepoznajú, pretože sa v bežnej reči dávno prestali používať a nahrádzajú sa inými, nie až tak ľubozvučnými.
Po skončení celého programu nebolo konca tlieskaniu a úsmevom. Nikomu sa vlastne ani nechcelo ísť... Ešte dlho sme sa zhovárali pri obrazoch piatich vystavujúcich, ktorí tiež dostali miesto na pódiu a priestor predstaviť svoju výtvarnú tvorbu – boli nimi Mária Chvostáčová, Jaro Pásler, Cyril Lunter, Lenka Vranová a Martin Vais.
Marcel Páleš spravil vskutku záslužnú a nezaplatiteľnú službu umeniu na Slovensku.
Od Bratislavy, krížom-krážom cez Banskú Bystricu, Zvolen, Oravu, Štítnik na Gemeri... až k Prešovu.
Autor článku: Mgr. Lenka Vranová
Foto: Miroslav Kapusta, Mária Chvostáčová, Lenka Vranová