Desať dievčat Bianka Ilonová, Denisa Lüköová, Tünde Borzyová, Gina Babušová, Diana Šoltésová, Cynthia Magyarová, Evka Mogyoróšiová, Csilla Vozárová, Timea Kustvánová a Nikola Mikolajová sa prezentovalo v troch súťažných disciplínach, ktoré odštartoval moderný tanec. Druhou bola kreatívna tvorba, v ktorej zapracovala fantázia a nápaditosť. Predstavili sa v šatách, ktoré si vytvorili z recyklovateľných materiálov. V tretej časti sa prezentovali v spoločenských šatách. Nakoľko dievčatá ešte nedosiahli plnoletosť, očakávaná promenáda v plavkách sa nekonala. Situáciu však zachránila chlapčenská časť klubu, ktorá sa obetovala a v tejto disciplíne zaskakovala netradične za nežnejšie pohlavie. Pre dokonalejší vzhľad si chlapci poprsie zvýraznili tentoraz mandarínkami.
Práve títo chlapci svojou nápaditou choreografiou tvorili okrem vystúpenia dievčat z miestnej základnej školy a dvojice tanečníkov zo skupiny Sambed aj väčšiu časť sprievodného kultúrneho programu, ktorý moderoval Ladislav Mikula, riaditeľ miestnej ZŠ. Pred samotným vyhlásením titulu Miss 2011 bodku za kultúrnym programom dala finalistka Nikola Mikolajová, ktorá zaspievala pieseň z filmu “Tri oriešky pre Popolušku“.
Víťazka Miss Krásnohorské Podhradie 2011 Cynthia Magyarová má rada tanec, je členkou miestneho hasičského družstva, hrá volejbal, má rada zvieratká a baví ju varenie a upratovanie.
Prvou vicemiss sa stala Bianka Ilonová, žiačka 9. triedy ZŠ Krásnohorské Podhradie. Je praktická a väčšinou si poradí aj s mužskými domácimi prácami. Je nebojácna a jej energia sa môže zvrtnúť aj na umeleckú činnosť. Rada varí, pečie, baví ju hasičský šport, má rada príjemných ľudí a samozrejme svetový mier.
Druhou vicemiss bola Timea Kustvánová, študentka rožňavského gymnázia, ktorú však zdobili hneď tri korunky. Druhú korunku získala za Miss Internet a tretiu za Miss Sympatia, o ktorej rozhodli prítomní diváci svojím hlasovaním do prenosnej urny. Timea je zodpovedná, nápaditá, rada sa vyjadruje a prirodzene komunikuje. Obľubuje tanec, rada cestuje, fotografuje, má kladný vzťah k prírode.
Na organizovaní Miss 2011 sa podieľala v plnej miere hlavne miestna mládež, ktorá po rokoch stagnácie obnovila svoju činnosť v spolupráci so základnou školou. Za všetkým je množstvo hodín poctivej práce, ale účel podujatie splnilo. „Verím, že sme obci ukázali, že naša mládež je šikovná, tvorivá, vie pobaviť a pracovať,“ uviedla hlavná organizátorka podujatia Iveta Breznayová, poslankyňa a členka komisie mládeže pri Obecnom úrade v Krásnohorskom Podhradí.
Text a foto: Karol Csobádi
{gallery}kultura/miss/krh{/gallery}

































__________________________________________________
Prestížne podujatie, ktoré prilákalo do miestneho kultúrneho domu v Krásnohorskom Podhradí početnú návštevnosť zorganizoval miestny Klub mládeže pod záštitou Obecného úradu.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-