Súťaže (109)
Gemerské osvetové stredisko vyhodnotí regionálne kolo 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy Výtvarné spektrum
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia vernisáž výstavy a slávnostné vyhodnotenie regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum. Uskutoční sa 8. marca 2024 o 16:30 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Súťaž Výtvarné spektrum je určená pre neprofesionálnych výtvarných tvorcov a jej cieľom je zmapovať a prezentovať súčasnú tvorbu v rôznych výtvarných technikách a žánroch. Vyhlasovateľom a garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. „Na výstave sa predstaví 9 autorov, ktorí do súťaže prihlásili spolu 34 diel v kategóriách kresba, grafika, maľba, insitná a priestorová tvorba. Z nich vybrala odborná porota pod vedením pedagogičky a výtvarníčky PaedDr. Gabriely Görgeyovej tie najkvalitnejšie práce, ktoré postúpia do krajského kola,“ informovala Anežka Kleinová z Gemerského osvetového strediska.
Rožňavskí fotografisti postúpili do celoslovenského kola súťaže AMFO 2023
Napísal(a) MG od
V Spišskom kultúrnom centre a knižnici v Spišskej Novej Vsi sa v piatok 9. júna t. r. uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a výstavy amatérskej fotografickej tvorby krajského kola Košického samosprávneho kraja, AMFO 2023, ktorú vyhlásilo Národné osvetové centrum. Medzi ocenenými fotografiami sme našli aj mená zástupcov z horného Gemera, čo svedčí o ich dobrej úrovni. Ide o nasledujúcich ocenených fotografistov súťažiacich podľa jednotlivých vekových skupín. V II. vekovej skupine od 15 do 25 rokov v A kategórii – samostatné fotografie Čestné uznanie si prevzala Jessica Gubalová z Brzotína za fotografiu Odraz. V B kategórii – diptych Cenu si prevzala Kristína Kerekešová z Rožňavy za fotografie Posledné svetlo 1, 2. V tretej vekovej skupine autorov nad 25 rokov porota Cenu udelila Tamásovi Tegdesovi z Hrhova za fotografiu Línie vo východe. Čestné uznanie si prevzal Ivan Kerekeš z Rožňavy za fotografiu Pysalis. Gemerčanom sa ešte ušla Cena, ktorú porota udelila Vratkovi Vargovi z Dobšinej za prácu Telo v priestore.
Vyhodnotenie výtvarných prác detí v okrese Revúca na tému: Hasič - pretekár
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR ( DPO SR ) a Republiková komisia mládeže DPO SR vyhlásili v školskom roku 2022/2023 20. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave na tému „Hasič - pretekár“ .
Na Územnú organizáciu Dobrovoľnej požiarnej ochrany ( ÚzO DPO ) SR v Revúcej bolo doručených 21 prác od 19. detí zo Základnej školy s Materskou školou ( ZŠsMŠ ) z Jelšavy, zo Špeciálnych základných škôl ( ŠZŠ ) z Jelšavy a Revúcej a z Dobrovoľného hasičského zboru ( DHZ ) v Jelšave.
Odovzdané práce komisia rozdelila do druhej a tretej kategórie podľa veku. Veľa výtvarných prác bolo mimo danej témy, Dňa 17. 03. 2023 boli tieto práce vyhodnotené nasledovne:
Vyhodnotenie súťaže: Fašiangy na Gemeri a Malohonte 2023
Napísal(a) A. Cvachová
Nové ročníky súťaží AMFO a Výtvarné spektrum 2023 v GOS
Napísal(a) A. Kleinová
Vyhodnotenie výtvarnej súťaže na tému Pomoc hasičov pri pandémii
Napísal(a) G. Jakubecová
„Pomoc hasičov pri pandémii“ bola témou výtvarnej súťaže, ktorú v školskom roku 2021/2022 vyhlásila Dobrovoľná požiarna ochrana (DPO) SR. Do tejto súťaže sa zapojila aj Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej. Výkresy organizátorom na spomínanú tému zaslali zo Základnej školy s Materskou školu v Jelšave, ZUŠ v Revúcej a v Muráni.
Dňa 22. júna 2022 zavítali do všetkých zúčastnených škôl zástupcovia ÚzO DPO z Revúcej a odovzdali trinástim deťom v ZŠ s MŠ v Jelšave a šiestim deťom v ZUŠ Muráň a Revúca diplom a medailu.
Deti príjemne prekvapili a potešili. Dúfame, že sa aj v budúcom školskom roku zapoja do ďalšej výtvarnej súťaže.
Vo Vyšnom Skálniku odzneli poetické diela od slávnych básnikov štúrovskej generácie
Napísal(a) E. Povinská
20. ročník regionálnej recitačnej súťaže „Deň štúrovskej poézie“ sa konal 19. mája 2022 v kultúrnom dome vo Vyšnom Skálniku, v susedstve rodného domu jedného z básnikov štúrovskej generácie, Jána Bottu. Súťaž každoročne organizuje Gemersko-malohontské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Obcou Vyšný Skálnik.
Zahájenie podujatia sa konalo pri buste Jána Bottu, slávneho rodáka Vyšného Skálnika, kde po odznení básne Sama Chalupku: Likavský väzeň v podaní vynikajúceho recitátora Juraja Genčanského a slávnostnom príhovore starostu obce prítomní položili aj kyticu vďaky.
Do súťaže sa zapojili žiaci nasledovných základných škôl: ZŠ Janka Francisciho Rimavského a ZŠ, Klokočova v Hnúšti, ZŠ Janka Jesenského v Jesenskom, ZŠ s MŠ Vladimíra Mináča v Klenovci, ZŠ Pavla Dobšinského a ZŠ Petra Kellnera Hostinského v Rimavskej Sobote.
Na hornom Gemeri sa začína regionálne kolo filmárskej súťaže Cineama 2022
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje regionálne kolo celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2022 pre okres Rožňava. Cieľom súťaže je vyhľadávať a podporovať talentovaných tvorcov, rozvíjať ich kreativitu a poskytnúť im možnosť prezentácie a konfrontácie v oblasti vizuálneho umenia.
Zapojiť sa môže každý autor filmového diela v zmysle propozícií uverejnených na stránke vyhlasovateľa – Národného osvetového centra (NOC). Vítané sú animované aj hrané filmy, dokumenty, experimenty, videoklipy, či publicistické žánre v maximálnom limite do 20 minút bez tematického obmedzenia. Hodnotené budú umelecké, technické a obsahové kritériá v katégóriách podľa veku do 16 rokov, do 21 a nad 21 rokov.
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže: Výtvarné spektrum 2022
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2022.
Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, ktorá je určená pre mládež od 15 rokov a dospelých. Cieľom súťaže je podporovať rozvoj neprofesionálnej výtvarnej tvorby, rozvíjať záujmy autorov, vyhľadávať nové výrazné talenty a týmito podnetmi prezentovať a konfrontovať súčasnú neprofesionálnu tvorbu.
Vyhlasovateľom a odborným garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. Hlavným benefitom 59. ročníka súťaže je žánrová rozmanitosť a priestor pre voľné sebavyjadrenie autora. Maľba, kresba, grafika, priestorová a digitálna tvorba, insita a kategória experiment sú kategórie, ku ktorým tento rok patria aj dve odporúčané témy „PAMÄŤ a KRAJINA“.
Celoslovenská prehliadka CINEAMA 2021 pozná svojich víťazov
Napísal(a) A. Kleinová
Talentovaní filmári z Košického kraja boli mimoriadne úspešní
Prvý septembrový víkend patril sviatku amatérskej filmovej tvorby na Slovensku. V Bardejovských Kúpeľoch sa konal 29. ročník celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2021.
Do najvyššieho kola sa postupom z regionálnych a krajských stupňov súťaže „prebojovalo“ 91 filmov z celého Slovenska. Zastúpené boli všetky vekové skupiny od detí až po seniorov a žánrové kategórie, ako animovaný film, hraný film, dokument a publicistika, videoklip a experiment.
Košický kraj v súťaži zastupovalo 11 diel, z nich až 10 získalo ocenenia. Konkrétne podľa regiónov tri filmy zo Spiša, päť priamo z Košíc a dva z Gemera, teda z Rožňavy. Čestné uznania získali tri filmy, umiestnenie na 2. mieste štyri filmy, tretie miesto dva filmy, no prvenstvo pre Košický kraj získal jedine animovaný film Tri zlaté ruže.
Viac...
Pred nami je regionálne kolo filmárskej súťaže Cineama 2021
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje regionálne kolo celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2021 pre okres Rožňava. Cieľom súťaže je vyhľadávať a podporovať talentovaných tvorcov, rozvíjať ich kreativitu a poskytnúť im možnosť prezentácie a konfrontácie v oblasti vizuálneho umenia.
Zapojiť sa môže každý autor filmového diela v zmysle propozícií uverejnených na stránke vyhlasovateľa – Národného osvetového centra (NOC) bez tematického obmedzenia. Vítané sú animované aj hrané filmy, dokumenty, videoklipy či publicistické žánre v maximálnom limite do 20 minút. Hodnotené budú umelecké, technické a obsahové kritériá v kategóriách podľa veku do 16 rokov, do 21 a nad 21 rokov.
Samostatnou je kategória minútových filmov, v ktorej sa súťaží bez rozlíšenia veku. „Súťažou chceme vytvoriť priestor na vyhľadávanie talentovaných tvorcov a rozvoj ich nadania v
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2021
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2021.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a pre dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby. Veľkým benefitom súťaže je jej žánrová rozmanitosť, ktorá autorovi ponúka voľnosť po technickej, ale aj tematickej stránke. Maľba, kresba, grafika, priestorová a multimediálna tvorba a insita sú techniky a umelecké prístupy, cez ktoré si každý neprofesionálny umelec dokáže nájsť cestu ku svojmu sebavyjadreniu. Novinkou v propozíciách je kategória „experiment“, ktorá ponúka šancu na hľadanie nových nezaužívaných prístupov k tvorbe, kde autor využíva aj presahy do iných médií.
Cineama 2020 - regionálne kolo filmárskej súťaže pre okres Rožňava
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2020
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2020.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby.
VO FEBRUÁRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Aladár Wahlner – 165. výročie narodenia
1. február – Aladár Wahlner (Walner) (1.2.1861 Betliar – 11.8.1930 Budapešť) – banský inžinier, právnik.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Andrej Chazár – 210. výročie úmrtia
1. február – Andrej Chazár (2.7.1745 Jovice – 1.2.1816 Rožňava) – liečebný pedagóg, právnik.
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Dušan Dubovský – 10. výročie úmrtia
7. február – Dušan Dubovský (16.8.1943 Krupina – 7.2.2016 Revúca) – kultúrny a literárny historik, publicista.
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Elena Várossová – 100. výročie narodenia
8. február – Elena Várossová (8. 2. 1926 Rovňany – 9.11.2010 Bratislava) – filozofka, vedecko-výskumná pracovníčka.
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Štefan Znám – 90. výročie narodenia
9. február – Štefan Znám (9.2.1936 Veľký Blh – 17.7.1993 Bratislava, pochovaný vo Veľkom Blhu) – matematik.
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Pavol Sontág – 115. výročie úmrtia
10. február – Pavol Sontág (Szontagh) (26.4.1821 Dobšiná – 10.2.1911 Budapešť) – politik, podnikateľ, verejný činiteľ.
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Ján Kotoč – 45. výročie úmrtia
10. február – Ján Kotoč (23.2.1913 Pohorelská Maša – 10.2.1981 Bratislava) – pedagóg.
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Erna Masarovičová – 100. výročie narodenia
12. február – Erna Masarovičová (12.2.1926 Betliar – 25.6.2008 Bratislava) – sochárka.
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Jonatán Dobroslav Čipka – 165. výročie úmrtia
14. február – Jonatán Dobroslav Čipka (14.6.1819 Tisovec – 14.2.1861 Drienčany) – spisovateľ, folklorista, učiteľ, ev. farár.
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Gustáv Lang – 125. výročie úmrtia
23. február – Gustáv Lang (8.2.1845 Dobšiná – 23.2.1901 Dobšiná) – policajný úradník, jaskyniar.
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Pavel Šramko – 195. výročie úmrtia
25. február – Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-
































