Cirkev (37)
Prednáška pani Dariny Dudášovej prispela k 500. výročiu Reformácie na Gemeri
Napísal(a) E K
Významné výročie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku si už od konca minulého roka pripomínajú veriaci aj v gemerských kostoloch. 16. decembra 2016 to bola slávnostná bohoslužba spojená s tematickými prednáškami a výstavou v Rožňave, 24. septembra a 6. októbra t. r. sa konali slávnostné bohoslužby v Rochovciach a Jelšave, 21. októbra v kostolíku v Brdárke sa bude pri tejto príležitosti konať organový koncert, 22. októbra to bude opäť slávnostná bohoslužba v Ochtinej a 28. októbra 2017 si 500. výročie reformácie pripomenú vo svojom kultúrnom dome občania obce Betliar.
Významné výročie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku si už od konca minulého roka pripomínajú veriaci aj v gemerských kostoloch. 16. decembra 2016 to bola slávnostná bohoslužba spojená s tematickými prednáškami a výstavou v Rožňave, 24. septembra a 6. októbra t. r. sa konali slávnostné bohoslužby v Rochovciach a Jelšave, 21. októbra v kostolíku v Brdárke sa bude pri tejto príležitosti konať organový koncert, 22. októbra to bude opäť slávnostná bohoslužba v Ochtinej a 28. októbra 2017 si 500. výročie reformácie pripomenú vo svojom kultúrnom dome občania obce Betliar.
V Rožňave sa uskutočnila slávnosť Zasvätenia Rožňavskej diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Napísal(a) M. Kupčo
Z histórie: V roku 1915 zažili tri deti v portugalskej Fatime mimoriadnu udalosť. Keď pásli svoje ovečky, zjavil sa im anjel. Deti si nevedeli vysvetliť čo to je, ale anjel sa im prihovoril a zjavil sa im ešte niekoľkokrát. Deti sa s ním vždy rozprávali, on im prikazoval, aby sa stále modlili ruženec a na poslednom stretnutí im povedal, že ich pripravuje na stretnutie s Pannou Máriou. Tak sa aj stalo. V nedeľu 13.5.1917 sa deťom zjavila Panna Mária, ktorá sa im následne zjavovala vždy 13. deň v mesiaci a prinášala im rôzne posolstvá.
Prosba o dobrovoľnú finančnú pomoc na opravu evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Presbyteri a presbyterky
| "Jedni druhých bremená znášajte a tak naplníte zákon Kristov.“ G 6,2 |
Obraciame sa na Vás, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, s prosbou o finančnú pomoc na opravu nášho evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom, ktorý postavili naši predkovia v roku 1844 a kde krátky čas pôsobil aj evanjelický kňaz, národovec a spisovateľ Pavol Emanuel Dobšinský.
Jubilejná konfirmácia v evanjelickom kostole v Rakovnici
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
V Evanjelickej cirkvi znamená konfirmácia slávnostné prijatie mladých pokrstených ľudí medzi dospelých členov cirkvi. V nedeľu 11. júna 2017 sa v ev. kostole v Rakovnici stretli konfirmandi ročníkov 1957 a 1967 z Rožňavského Bystrého a Rakovnice, aby si pripomenuli 50 a 60 rokov od svojej konfirmácie. Od roku 2014 sa na podnet zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, každoročne v našom cirkevnom zbore takto stretávame s jubilujúcimi konfirmandmi, aby sme si spoločne s nimi pripomenuli výročie
Ženy z evanjelických zborov Gemerského seniorátu sa stretli v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľné popoludnie - dňa 21.5.2017 - bolo na Gemeri venované seniorálnemu stretnutiu evanjelických žien. V sále Kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom prítomných najskôr pozdravila a v krátkosti priblížila aj históriu obce jej starostka Želmíra Gonosová. Moderátorskými vstupmi, celé podujatie nesúce sa v duchu blížiaceho sa 500. výročia reformácie, sprevádzala zborová kaplánka Zuzana Poláková. Vzácnym hosťom podujatia bola velebná sestra farárka Anna Polcková z CZ Bratislava – Staré Mesto,
V Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. v Rožňavskom Bystrom prijali nových a oslávili jubilujúcich konfirmandov
Napísal(a) Marta Lajčáková
Dve milé udalosti sa v uplynulých dňoch udiali v Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Rožňavskom Bystrom. Najprv v 1. nedeľu po Svätej Trojici - 29. mája 2016 bola konfirmácia piatich mladých ľudí, kedy slávnostne potvrdili svoju krstnú zmluvu v miestnom evanjelickom kostole a to: Ján Ertl, Peter Holmok, Patrik Kaššai, Dominika Koštialová a Paula Urbanová.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).