Cirkev (36)
Významné výročie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku si už od konca minulého roka pripomínajú veriaci aj v gemerských kostoloch. 16. decembra 2016 to bola slávnostná bohoslužba spojená s tematickými prednáškami a výstavou v Rožňave, 24. septembra a 6. októbra t. r. sa konali slávnostné bohoslužby v Rochovciach a Jelšave, 21. októbra v kostolíku v Brdárke sa bude pri tejto príležitosti konať organový koncert, 22. októbra to bude opäť slávnostná bohoslužba v Ochtinej a 28. októbra 2017 si 500. výročie reformácie pripomenú vo svojom kultúrnom dome občania obce Betliar.
V Rožňave sa uskutočnila slávnosť Zasvätenia Rožňavskej diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Napísal(a) M. Kupčo
Z histórie: V roku 1915 zažili tri deti v portugalskej Fatime mimoriadnu udalosť. Keď pásli svoje ovečky, zjavil sa im anjel. Deti si nevedeli vysvetliť čo to je, ale anjel sa im prihovoril a zjavil sa im ešte niekoľkokrát. Deti sa s ním vždy rozprávali, on im prikazoval, aby sa stále modlili ruženec a na poslednom stretnutí im povedal, že ich pripravuje na stretnutie s Pannou Máriou. Tak sa aj stalo. V nedeľu 13.5.1917 sa deťom zjavila Panna Mária, ktorá sa im následne zjavovala vždy 13. deň v mesiaci a prinášala im rôzne posolstvá.
Prosba o dobrovoľnú finančnú pomoc na opravu evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Presbyteri a presbyterky
| "Jedni druhých bremená znášajte a tak naplníte zákon Kristov.“ G 6,2 |
Obraciame sa na Vás, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, s prosbou o finančnú pomoc na opravu nášho evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom, ktorý postavili naši predkovia v roku 1844 a kde krátky čas pôsobil aj evanjelický kňaz, národovec a spisovateľ Pavol Emanuel Dobšinský.
Jubilejná konfirmácia v evanjelickom kostole v Rakovnici
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
V Evanjelickej cirkvi znamená konfirmácia slávnostné prijatie mladých pokrstených ľudí medzi dospelých členov cirkvi. V nedeľu 11. júna 2017 sa v ev. kostole v Rakovnici stretli konfirmandi ročníkov 1957 a 1967 z Rožňavského Bystrého a Rakovnice, aby si pripomenuli 50 a 60 rokov od svojej konfirmácie. Od roku 2014 sa na podnet zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, každoročne v našom cirkevnom zbore takto stretávame s jubilujúcimi konfirmandmi, aby sme si spoločne s nimi pripomenuli výročie
Ženy z evanjelických zborov Gemerského seniorátu sa stretli v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľné popoludnie - dňa 21.5.2017 - bolo na Gemeri venované seniorálnemu stretnutiu evanjelických žien. V sále Kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom prítomných najskôr pozdravila a v krátkosti priblížila aj históriu obce jej starostka Želmíra Gonosová. Moderátorskými vstupmi, celé podujatie nesúce sa v duchu blížiaceho sa 500. výročia reformácie, sprevádzala zborová kaplánka Zuzana Poláková. Vzácnym hosťom podujatia bola velebná sestra farárka Anna Polcková z CZ Bratislava – Staré Mesto,
V Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. v Rožňavskom Bystrom prijali nových a oslávili jubilujúcich konfirmandov
Napísal(a) Marta Lajčáková
Dve milé udalosti sa v uplynulých dňoch udiali v Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Rožňavskom Bystrom. Najprv v 1. nedeľu po Svätej Trojici - 29. mája 2016 bola konfirmácia piatich mladých ľudí, kedy slávnostne potvrdili svoju krstnú zmluvu v miestnom evanjelickom kostole a to: Ján Ertl, Peter Holmok, Patrik Kaššai, Dominika Koštialová a Paula Urbanová.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-