Zaujímavosť (40)
Budeme sa venovať emocionálnemu stresu a jeho vplyvom na ľudí
Napísal(a) MsK
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej srdečne pozýva záujemcov na besedu s Mgr. Denisou Nemcovou Točekovou, ktorá sa uskutoční 11.04.2019 o 17.30hod. v zasadačke MsKS v Revúcej. Bude sa venovať emocionálnemu stresu a jeho vplyvom na ľudí, dozviete sa tiež o metóde One Brain, ktorá sa dostala vo svete do pozornosti pred vyše 40 rokmi. Zodpovedané budú určite aj nasledujúce otázky.
O metóde One Brain (jednotný mozog) sa dozviete, napríklad:
- Prečo je to vzdelávacia metóda?
Aj Gemer poslal do druhého kola prezidentských volieb Zuzanu Čaputovú a Maroša Šefčoviča
Napísal(a) MG od
Prvé kolo prezidentských volieb 2019 na Slovensku, ktoré bolo 16. marca 2019 účasťou 2 145 364 voličov a 13 kandidátov na najvyššiu hlavu štátu vo voľbách, priviedlo podľa Ústrednej volebnej komisie k niekoľkým zaujímavostiam. Po prvýkrát v histórii volieb sa víťazkou prvého kola stala žena - kandidátka Zuzana Čaputová, ktorá sa so ziskom vyše 40 % získaných hlasov od voličov umiestnila pred druhým kandidátom Marošom Šefčovičom, ktorého volilo niečo málo cez 18 a pol percenta voličov. Za nimi sa umiestnili takto: Štefan Harabin 14,34 %, Marian Kotleba 10,39 %, František Mikloško 5,72 %, Béla Bugár 3,10 %, Milan Krajniak 2,77 %, Edurad Chmelár 2, 74 %, Martin Daňo 0,51 %, Róbert Švec 0,30 %, Juraj Zábojník 0,28 %, Ivan Zuzula 0,17 %, Bohumila Tauchmannová 0,16 %.
Najčítanejšie príspevky stránky Maj Gemer v mesiaci január a február
Napísal(a) O. Doboš
Doteraz sme ešte neprezradili našim návštevníkom stránky Maj Gemer, ktorý príspevok najviac zaujal svojím obsahom najviac čitateľov. Robíme to teraz aj preto, aby sme hneď od začiatku roka 2019 spomenuli tie príspevky autorov, ktoré získali najviac kliknutí v uplynulom mesiaci. Dnes si to pripomenieme samostatne za mesiac január a február. Aby príspevok, ktorý zaujal najviac návštevníkoch nebol osamotený, pridáme hneď 5 najlepších. Ak takýto prehľad prispeje k udržaniu kvality príspevkov, budeme ich uverejňovať každý mesiac s tým, že uvedieme názov príspevku a jeho autora. Všetky príspevky na stránke Maj Gemer sú stále k dispozícií návštevníkom, preto, ak sa stretnete pri ich čítaní s inými výsledkami, neznamená, že vtedy, keď sme ich hodnotili, neboli v tomto poradí.
„Vyrastal som v učiteľskej rodine. Je to šťastie aj nešťastie zároveň. Nešťastie je marginálne, rodičia ma obklopovali knihami, no doteraz neviem opraviť kvapkajúci vodovodný kohútik“ – napísal Marcel Uhrin na svojom blogu pred tromi rokmi. Je to krásna spomienka na domov s milovanými rodičmi. Priznáva síce, že domáci majster nie je, ale zato sa vyzná vo všeličom inom...
Vysokoškolský pedagóg, docent Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, Marcel Uhrin významne prispel k poznaniu a zachovaniu prírodných pokladov nášho regiónu. Za poldruha desaťročie v oblasti ochrany prírody Národného parku Muránska planina a zoologickú výskumnú činnosť
Posledná nedeľa pred jarnou rovnodennosťou bude patriť Dňu hvezdární a planetárií aj na Hvezdárni v Rimavskej Sobote
Napísal(a) D. Rapavá
Na tohtoročný Deň planetárií a hvezdární, ktorý pripadá na 17. marca sa podľa pani Daniely Rapavej pripravila aj Hvezdáreň v Rimavskej Sobote s bohatým programom. Vyplýva to aj z plagátika, ktorý nám poslala, kde je uvedený rozpis nedeľného programu. “Keď bude priaznivé počasie, v astroparku o 15.00 hod. bude demonštrácia solárnych zariadení," upresnila nám a pokračovala: "Prednáška P. Rapavého o 16.00 hod. bude obsahovať najzaujímavejšie udalosti zo storočia astronómie, lebo tento rok si pripomíname sté výročie založenia Medzinárodnej astronomickej únie – IAU. Jednoduchým a pútavým spôsobom vás prevedie najdôležitejšími míľnikmi astronómie a kozmonautiky.
Po nej v relaxačnej časti vo fotografickej prednáške vám D. Rapavá priblíži neviditeľný čarovný svet makrofotografie,
V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti prezentovali starú, remeselnú techniku výroby modrotlače
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote aj v roku 2019 pokračuje v projekte Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Dňa 2. februára 2019 sme v Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti mohli prezentovať starú, remeselnú techniku výroby modrotlače. Pod názvom Modrotlačová krása nám lektorka Ing. Lucia Dovalová z Badína, naša rodáčka z Klenovca, spolu so svojou rodinou prezentovala históriu modrotlače, postup výroby. Účastníčky si mohli na pamiatku vyrobiť modrotlačovú krásu, a tak si samé vyskúšať túto remeselnú techniku. Ďakujeme lektorke za krásne chvíle a vzácne informácie. Mestskému kultúrnemu stredisku v Hnúšti ďakujeme za poskytnuté priestory a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Stanislava Zvarová
Ocenenie Srdce na dlani patrí od 4. februára aj Ondrejovi Dobošovi a jeho webovej stránke Maj Gemer
Napísal(a) Marta Mikitová
Dobrovoľnícke centrum Košického kraja opäť udeľovalo ocenenie Srdce na dlani, ktoré sa udeľuje dobrovoľníkom, dobrovoľníčkam, organizáciám či skupinám dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou prispeli k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo rôznych skupín obyvateľov a pôsobia na území Košického kraja. Okrem poďakovania týmto ľuďom aktivita centra smeruje k zvýšeniu statusu dobrovoľníctva v očiach verejnosti, jeho prestíže, ale aj k samotnému rozvoju dobrovoľníckych aktivít. Snahou Centra dobrovoľníctva je vyzdvihnúť a oceniť ľudí, ktorých dobrovoľná práca je výnimočná, vysoko prospešná a ktorí sú inšpiratívnym príkladom aj pre ostatných.
O slovenských historických organoch s Andrejom Štafurom na rozhlasovej stanici Devín
Napísal(a) MG od
Z košického rozhlasové štúdia vysielali 29. novembra 2018 o 10-tej hodine na RTVS stanici Devín zaujímavú reláciu Ars musica. Hlavnou témou v nej boli slovenské historické organy. Nás Gemerčanov potešilo, že moderátorka programu Andrea Meščanová v relácii využila rozhovor s naším muzikológom, organológom a organistom Andrejom Štafurom z Revúcej, ktorý ako odborník na spomínanú tému priblížil najnovšie informácie o historických organoch, ktoré sa nachádzajú na Slovensku a o interdisciplinárnom organologickom výskume v Ústave hudobnej vedy SAV, ktorého je vedeckým pracovníkom. Z relácie sme sa mali možnosť dozvedieť tiež o novopripravovanej interdisciplinárnej knihe o možnej záchrane, či revitalizácii organov, ktorú práve pripravujú do tlače pod názvom:
Ako ďaleko je z Gemera koniec sveta, kde kraľuje Kamčatka
Napísal(a) MG od
Kamčatka je pre našinca z Gemera nepredstaviteľne ďaleký svet, kde málokto z nich tam bol. Zvedavosť však robí svoje najmä teraz, keď vzdialenosť na koniec sveta trvá iba niekoľko hodín. Potom sa pred vami objaví iný svet, plný prekvapení a zážitkov. Múdre podklady nám prezrádzajú, že poloostrov Kamčatka, ktorý leží na ďalekom východe Ruskej federácie môžeme navštíviť lietadlom, napríklad z Moskvy, približne asi za 11 hodín. To predpokladá dostať sa najskôr do Moskvy. A to záleží od toho, aké máme možnosti dostať sa tam napríklad z Revúcej, Bratislavy, alebo Prahy. Takúto trasu si vybrala partia mladých lyžiarov, ktorí už o lyžiarskych svahoch na Kamčatke počuli od kamarátov, alebo sa dozvedeli z iných prostriedkov.
Zvony zvonia aj nad Dobšinského rozprávkovými Slavošovcami
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obec Slavošovce, ležiaca asi 25 km severozápadne od okresného mesta Rožňavy, si tohto roku pripomenie 700. výročie prvej písomnej zmienky. Dozvedeli sme sa to od starostu obce Ing. Štefana Baštáka, ktorý sa o tomto podujatí zmienil v rozhlasovej relácii Zvony nad krajinou, odvysielanej v nedeľu 4. februára 2018 na stanici Rádio Regina. Redaktori tejto stanice Martina Bačová a Igor Michalčík venovali takmer hodinu vysielacieho času tejto hornogemerskej obci. Bolo príjemné pre nás Gemerčanov sledovať toto vysielanie. Slavošovce dnes majú 1850 obyvateľov a obec je známa aj ako rodisko Pavla Dobšinského. V obci sa nachádza aj najstaršia papiereň na území bývalého Rakúsko Uhorska, ktorej 200. výročie si pripomenuli vlani.
Viac...
Pán Ján Šafár – heligonkár, spevák a rodák obce Gemerská Poloma sa dožil významného životného jubilea
Napísal(a) dc
V Obecnej knižnici v Gemerskej Polome sa dňa 27. 10. 2017 uskutočnilo slávnostné prijatie pána JÁNA ŠAFÁRA – heligonkára, speváka a rodáka obce Gemerská Poloma, ktorý sa dožil významného životného jubilea. Predstavitelia obce - starosta Ing. Miroslav Michalka, poslanec Marian Ferenc a predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej Gemerská Poloma Mária Antalová, ako i riaditeľka Domu Matice slovenskej Rožňava Ing. Zlatica Halková - nášmu jubilantovi prejavili úctu a vďaku za jeho tvorivú
Súčasné dianie súvisiace so zamestnaním, ale aj inými záujmami, vytvára aj pre Gemerčanov množstvo príležitostí ako lepšie spoznať nielen náš región, ale aj našu krajinu. Všímať si okolie, v ktorom sa nachádzame a stále získavať nové informácie, alebo na vlastné oči poznať doteraz neznáme, je dobrou vlastnosťou aj pre pána Petra Pobočeka. Každý jeho krok je sprevádzaný fotoaparátom alebo videokamerou, s cieľom zaznamenať pre neho doteraz nepoznané a podeliť sa s tým i so svojím okolím.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).