DHZ (208)
Štvrtého mája si každoročne pripomíname Deň svätého Floriána. Svätý Florián bol katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Tento rok sme si prvýkrát mohli pripomenúť tento sviatok patróna hasičov pri soche svätého Floriána dňa 03. 05. 2020, kde sa stretli jelšavskí dobrovoľní hasiči, zapálili sviečky a uložili venček. Je to, v tejto dobe, jediná možnosť, ako si pripomenúť tento sviatok. Dúfam, že sa toto stane každoročnou tradíciou a budeme sa môcť sem vracať vo väčšom počte.
Svätý Florián, patrón hasičov a záchranárov
V minulosti, keď mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozšírenie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), ale aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahov a pri záchranárskych prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči spolupracujú aj pri riešení núdzových situácií.
K 01. 04. 2002 bol uzákonený Hasičský a záchranný zbor, pod ktorý patria všetky profesionálne hasičské zbory na Slovensku. Vznikla tiež Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR). Zásahy a záchranné práce vykonávajú okrem iného:
HaZZ, ktorý je zložený z príslušníkov HaZZ.
Zomrel Ondrej Balag, dlhoročný člen Dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Života kniha zavrela sa,
písaná srdcom, krvou zo žíl.
Zápis v nej zlatým písmom hlása,
že dobrovoľný hasič život dožil.
V pamäti našej žiariť
bude pamiatka jeho stále živá.
Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave s hlbokým zármutkom oznamuje, že dňa 21. 3. 2020 zomrel náš dlhoročný člen Ondrej Balag, vo veku nedožitých 65 rokov. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.
Výbor DHZ Jelšava
Zvládli základnú prípravu členov hasičských jednotiek
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene – Drevárskou fakultou, Katedrou protipožiarnej ochrany a Drevárskym kongresom, členom Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností zorganizovali v dňoch 15. – 16. 2. a 22. – 23. 2. 2020 základnú prípravu členov hasičských jednotiek (dobrovoľný hasičský zbor mesta, obce) v Hasičskej zbrojnici v Jelšave. Tejto základnej prípravy sa zúčastnilo 32 dobrovoľných hasičov z Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) z Držkoviec, Gemerských Teplíc, Jelšavy, Látok, Lubeníka, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa, Rákoša, Sirka a Šivetíc.
Na výročnej členskej schôdzi DHZ v Jelšave hodnotili, povyšovali i oceňovali
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na Výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v sobotu 8.2.2020 vo veľkej zasadačke Mestského úradu. Na túto schôdzu prijal pozvanie primátor MVDr. M. Kolesár, predseda Územnej organizácie DPO SR v Revúcej Ing. M. Brdársky a trojčlenná delegácia dobrovoľných hasičov z rumunského partnerského mesta Nadlak. Po privítaní hostí predsedom DHZ Ing. P. Zapletalom bola pustená 30-minútová prezentácia činnosti za rok 2019. Po obrazovej prezentácii, nasledovali správy o činnosti:
krúžku PLAMEŇ – predložila G. Jakubecová,
Členov Dobrovoľného hasičského zboru Jelšavy pozvali na zasadnutie Mestského zastupiteľstva
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 22. januára 2020 bolo zvolané 12. plánované zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Jelšave, na ktoré dostali pozvanie aj členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ). Úvod zastupiteľstva patril video prezentácii z činnosti DHZ za rok 2019, ktorú pripravil veliteľ DHZ Ing. Pavol Zapletal. Po tejto prezentácii o činnosti sa poslanci oboznámili so štatistikou zásahovosti v grafoch.
Po prezentácii primátor MVDr. Milan Kolesár poďakoval za ochotu dobrovoľným hasičom pomôcť v ktorúkoľvek hodinu a pri akejkoľvek mimoriadnej udalosti. Poukázal na to, že nakoľko DHZM Jelšava je zaradená do kategórie A v celoplošnom rozmiestnení síl a prostriedkov v rámci SR, sú krajským operačným strediskom vysielaní aj mimo
Štatistika zásahovosti jelšavského dobrovoľného hasičského zboru za rok 2019
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2019 spolu 39 zásahov, z toho 32 požiarov, technických zásahov 3 a iných technických zásahov 4. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Technických zásahov – technických pomocí – vykonaných v rámci mesta bez vyzvania KR HaZZ bolo 9.
Najviac sa zasahovalo v nedeľu 8-krát, potom v utorok a vo štvrtok po 6-krát, v pondelok, v stredu a v piatok po 5-krát a najmenej v sobotu 4-krát.
Najviac horela suchá tráva 12-krát, zmiešaný les horel 4-krát a po 2-krát sme zasahovali pri požiaroch rodinných domov, slamy, senníkov a kontajnerov.
Zimný zraz hry PLAMEŇ pre deti revúckeho okresu v Muráni
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s obcou Muráň a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Muráni zorganizovali dňa 14. 12. 2019 v telocvični Základnej školy halovú súťaž pre deti revúckeho okresu. Súťažilo sa v uzlovej štafete, v štafete 5 x 30 m a v štafete dvojíc. Päťčlenné kolektívy vo veku od 5 do 15 rokov súťažili v kategóriách – dievčatá a chlapci.
Výsledky:
dievčatá – Muráň 168,9 sek.
chlapci – Jelšava A 136,7 sek., Muráň B 149,8 sek., Jelšava B 177,0 sek., Muráň C 185,6 sek., Muráň A 189,7 sek.
K významnému výročiu DHZ v Muráni pribudla aj čestná zástava Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky
Napísal(a) G.J.
Dobrovoľný hasičský zbor v Muráni si tohto roku v máji pripomenul 130. výročie svojho založenia. Okrem miestnych obyvateľov túto jedinečnú udalosť v obci pod Muránskym hradom prišli s miestnymi hasičmi osláviť aj pozvané hasičské zbory z Jelšavy, Hucína, Kamenian, Magnezitoviec, Ratkovej, Gemerskej Vsi, Držkoviec a z družobného mestečka Fryšták v Čechách. K oceneniam, ktorých sa DHZ v Muráni na tejto slávnosti dostalo, v týchto dňoch pribudlo ďalšie. Pani Gabriela Jakubecová nám poslala príjemnú informáciu, ktorá zrejme povzbudí ešte viac solídnu rodinu muránskych hasičov. Píše nám, že "Pri príležitosti spomínaného výročia im bola Prezídiom DPO SR schválená a udelená čestná zástava Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky.
TATRA 148 v novom šate je už Hasičskej zbrojnici v Slavošovciach
Napísal(a) G. Jakubecová
Pre dobrovoľných hasičov zo Slavošoviec bol rok 2019 veľmi šťastným rokom, zrejme boli veľmi dobrí a šikovní. Dňa 18. septembra t. r. na Námestí baníkov v Rožňave si prevzali kľúče od novej CAS 15 IVECO DAILY, pár dní pred Mikulášom sa dozvedeli, že boli úspešní a získali dotáciu na rekonštrukciu budovy Hasičskej zbrojnice. Symbolicky 6. decembra 2019 – ako mikulášsky darček – sa do priestorov hasičskej zbrojnice vrátila zreparovaná CAS 32 TATRA 148. Pre dobrovoľných hasičov zo Slavošoviec to bol snáď najkrajší darček. Krátko pred 14-tou hodinou sa začali schádzať miestni dobrovoľní hasiči, hasiči z okolitých obcí, ale aj obyvatelia Slavošoviec. Pred Hasičskou zbrojnicou bola už vystavená hasičská technika – CAS 15 IVECO DAILY a CAS K 25 LIAZ 101 – KAROSA.
Viac...
Získali hasičské odznaky odbornosti Vedúci mládeže I. stupňa
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná účasť dobrovoľných hasičov na plnení úloh v oblasti ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami, najmä povodňami, veternými smršťami alebo snehovými kalamitami je nepochybne aj v súčasnosti významnou činnosťou v záujme a na prospech celej spoločnosti. Aby mohla táto dobrovoľná činnosť trvať čo najdlhšie, je potrebné vychovávať ku nej mladú generáciu od útleho detstva. Úlohou systému prípravy je vybavenie funkcionárov Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (DPO SR), ktorí pracujú s hasičskou mládežou vedomosťami a zručnosťami, potrebnými na výkon svojich funkcií. Obsah je diferencovaný do kvalifikačných stupňov zodpovedajúcich náročnosti vykonávaných funkcií. Príprava vedúcich hasičskej mládeže DPO SR sa člení na základnú prípravu a rozširujúcu prípravu.
Deti Materskej školy v Jelšave už vedia prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu
Napísal(a) G. Jakubecová
V Materskej škole v Jelšave mali týždeň, počas ktorého pani učiteľky vysvetľovali deťom rôzne zamestnania. Do prípravky materskej školy chodí aj Dominik Kováč, najmladší plameniak – mladý hasič – Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave. Otec Dominika bol oslovený, či by sme boli ochotní rozlúsknuť záhadu – prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu. Traja členovia DHZ Jelšava zavítali do tejto triedy materskej školy – medzi 5-6-ročné deti – dňa 20. 11. 2019, aby rozlúskli „prilbovú“ záhadu. Po príchode do triedy sme zistili, že v hasičskom odeve máme 3 generácie hasičov – deda Miroslava, otca Ladislava a syna – vnuka Dominika.
Aj hasiči si pripomenuli pamiatku zosnulých a všetkých svätých
Napísal(a) G. Jakubecová
Na deň Pamiatky zosnulých pripadá na Slovensku tradičný novembrový zvyk náštevy cintorínov, ozdobovania hrobov, pálenia sviečok a spomienok na zosnulých rodinných príslušníkov a známych. Návšteva cintorínov na Všetkých svätých patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. V 8. storočí určil pápež Gregor IV. sviatok Všetkých svätých na 1. november, ktorý mal byť spomienkou na známych kresťanských svätcov. Tento zvyk sa postupne rozšíril a v kalendári sa zakotvil 2. november ako Pamiatka zosnulých (Dušičky). Podľa starších zvykov sa v noci z 1. na 2. novembra na stole necháva časť večere a na hroboch sa zapaľujú sviečky. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba na cintorínoch patrí k novším tradíciám.
Gemerský pohár 2019 v hasičskom športe opäť vyhrala Rimavská Sobota
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s obcou Muráň a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Muráni zorganizovali v sobotu 21. 09. 2019 XXIX. ročník súťaže O Gemerský pohár v hasičskom športe. Tejto súťaže sa zúčastňujú hasičské družstvá z okresov Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota a každý rok ho organizuje iný okres.
Na slávnostnom nástupe tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej privítal prítomných zaslúžilých členov, predsedov ÚzO Rimavská Sobota Ing. Vladimíra Šándora a Revúca Ing. Milana Brdárskeho, riaditeľov OR HaZZ Rimavská Sobota Ing. Mareka Laššáka a Revúca Mgr. Jozefa Mikudu.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-