DHZ (202)
V Slavošovciach bola hasičská Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže
Napísal(a) G.Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava prijal v sobotu 27. 08. 2022 pozvanie do Slavošoviec na Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže. Súťaž prebiehala na miestnom futbalovom ihrisku. Súťažné družstvá tvorili štyria členovia DHZO, ktoré museli byť ustrojené v zásahových odevoch, UBO PSII, resp. BOSSMAN, obuvi a prilbou. Po nástupe bola povolená úľava pre súťažné družstvá, nemuseli použiť zásahový kabát ani rukavice. Bolo povolené použiť náradie, ktoré sú dané v IVECO DAILY CAS 15 1. – 3. generácie, sériovo dodané čerpadlo.
Bola to prvá súťaž tohto druhu, ktorej sa DHZM Jelšava zúčastnil. Umiestnili sme sa na 4. mieste z 10 prítomných družstiev. Získali sme cenu za Profesionálne vykonaný požiarny útok. Ďakujeme za pozvanie a za možnosť načerpať skúsenosti. Bolo to príjemne strávené predpoludnie.
Posledný víkend v auguste už pravidelne v Jelšave patrí Kaštieľnym dňom. Tento rok nebola výnimka a Kaštieľny deň sa tento rok organizoval len jeden deň a to v sobotu 27. 08. 2022 s množstvom sprievodných podujatí. Na tomto dni nechýbali ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorí sa zapojili aktívne do sprievodných aktivít.
Úvod patril spomienkovému kladeniu vencov k pomníku pri príležitosti 78. výročia SNP, ktorého sa zúčastnili prítomní hasiči. Po spomienke už ku hasičom prichádzali deti na autíčka a na striekanie na horiaci hotel. Tieto atrakcie si deti vyskúšali až do zatmenia. Dvaja hasiči – Zdenko Javorčík st. a Martin Stehlo – sa prihlásili do súťaže v štiepaní dreva a skončili na 2. mieste.
Počas celého podujatia bola zabezpečená požiarno asistenčná hliadka.
Dobrovoľní hasiči potešili deti v okrese Revúca aj v auguste
Napísal(a) G. Jakubecová
Prázdniny sú ešte v plnom prúde a dobrovoľní hasiči aj v auguste potešili deti v okrese Revúca.
Komunitné centrum v Jelšava dňa 10. augusta 2022 pripravilo pre obyvateľov mesta podujatie pod názvom Pripomenutie si rómskej kultúry v mestskom parku. Ani na tomto podujatí nesmeli chýbať jelšavskí hasiči. Okrem celodennej požiarno-asistenčnej hliadky uzavreli tento deň hasičskou penou.
Ďalej boli oslovení starostom obce Rumince, kde zavítali dňa 20. augusta 2022 a spoločne s hasičmi z Gemerskej Vsi potešili deti penou.
V tento istý deň mali v obci Chyžné Dni obce, kde nemohli chýbať opäť jelšavskí hasiči.
OSLAVY 100. VÝROČIA ZALOŽENIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY AJ ZA ÚČASTI GEMERČANOV
Napísal(a) G. Jakubecová
Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou, ktorá zasahovala pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže sa zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou a tlmičmi.
Po zániku starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. Vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácie požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Dobrovoľné alebo obecné hasičské zbory sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí.
Športové dni v Ratkovej a v Revúckej Lehote s hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 9. júla 2022 bola venovaná športovým aktivitám v Ratkovej a v Revúckej Lehote, kde nechýbali ani dobrovoľní hasiči.
Predpoludním dobrovoľní hasiči z Jelšavy zavítali do Ratkovej, kde ich už čakali miestni dobrovoľní hasiči s technikou. Spoločne pripravili pre deti penu, v ktorej sa deti vyšantili. Potom dobrovoľní hasiči z Ratkovej pripravili rôzne ukážky zo svojej činnosti.
Na poludnie sa jelšavskí hasiči presunuli do Revúckej Lehoty, kde si deti popozerali techniku – CAS 32 T 815, MITSUBISHI – hasili „horiaci hotel“, transportovali raneného“ na nosidlách a záver patril pene.
Bol to príjemne strávený deň.
V Hucíne oslávili storočnicu existencie Dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 2. júla 2022 bola slávnostným dňom pre Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Hucíne, kde v tomto roku oslavujú 100 rokov od založenia dobrovoľného hasičstva v obci.
Ráno o 8.00 hod sa začali schádzať hasičské zbory z regiónu so svojimi zástavami pred zrekonštruovanou Hasičskou zbrojnicou v Hucíne, kde sa začala slávnosť. Úvod patril dychovej hudbe SMZ, a. s. Jelšava, potom okresný veliteľ Ladislav Üveges podal hlásenie Jánovi Melicherovi, predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej. Prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA. Slávnosť pokračovala príhovorom starostu obce Hucín Jaroslava Horvátha, ktorý dekoroval zástavu DHZ Hucín slávnostnou stuhou k 100. výročiu založenia zboru v obci, ktorú udelil ÚzV DPO SR v Revúcej. Záver slávnosti pred zbrojnicou patril požehnaniu Hasičskej zbrojnice, CAS 15 IVECO DAILY a zástavy, ktoré vykonala pani farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi Zuzana Vargová.
Pani učiteľka z Materskej školy v Držkovciach ohlásila požiar na školskom dvore
Napísal(a) G. Jakubecová
Pani učiteľka z Materskej školy v Držkovciach dňa 27. júna 2022 ohlásila požiar na školskom dvore. Deti už čakali na miestnych dobrovoľných hasičov pred budovou škôlky. Veľmi sa potešili, keď počuli sirénu z prichádzajúceho IVECA DAILY. Hasiči dlho neváhali, natiahli vedenie a uhasili požiar. Našťastie, išlo len o ukážku hasebných prác hasičov.
Po tejto ukážke členovia DHZ Držkovce ukázali svoju výstroj, deti si vyskúšali prilbu, popozerali si IVECO DAILY. Mohli si vyskúšať, ako sa pracuje s hadicami. Na záver boli deti obdarené sladkosťami.
Bolo to vydarené predpoludnie, kde sa deti potešili inej forme vzdelávania, ako sú zvyknuté.
Sobota 25. 06. 2022 - Jelšavskí dobrovoľní hasiči znova zavítali medzi deti. V obci Magnezitovce na miestnom futbalovom ihrisku pripravili miestni dobrovoľní hasiči v spolupráci s Obecným úradom deň venovaný deťom. Mali pripravené rôzne súťaže.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči prispeli k súťažiam striekaním na „horiaci hotel“ a penovou show, z ktorej mali deti veľkú radosť. Popoludní sa presunuli do obce Gočaltovo. Na úvod menším deťom sme rozdali omaľovánky s hasičskou tematikou, ktoré s radosťou vymaľovali. Pani učiteľky potom pripravili štafetu súťaží, ktorá začala pumpovaním na „horiaci hotel“, pokračovala slalomom s fúrikom, hodom lopty do basketbalového koša a na záver museli poskladať puzzle, na ktorom boli postavy vystrojených hasičov. Po absolvovaní štafety sa deti vyšantili v hasičskej pene.
Dobrovoľní hasiči absolvovali v Jelšave kurz prvej pomoci a obsluhy defibrilátora
Napísal(a) G. Jakubecová
Pripomeňme si niektoré dôležité udalosti zo života jelšavských dobrovoľných hasičov. Dňa 3. mája 2022 primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera defibrilátor, ktorý bude umiestnený na Hasičskej zbrojnici.
Dňa 18. júna 2022 zavítala na Hasičskú zbrojnicu Ing. Mária Tkáčiková, zamestnankyňa Operačného strediska zdravotnej záchrannej služby v Prešove, ktorá bola lektorkou Kurzu prvej pomoci a obsluhy darovaného defibrilátora.
Tohto kurzu sa zúčastnilo 13 dobrovoľných hasičov z Jelšavy a 8 dobrovoľných hasičov z Gemerskej Vsi. Dozvedeli sme sa aj nové veci, ale oprášili sme si aj veci, ktoré sme vedeli. Po teoretickej časti všetci absolvovali testy a praktickú skúšku.
Medzinárodný deň detí je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku sa slávi od roku 1952.
Myšlienka Medzinárodného dňa detí (MDD) vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viacero vlád zaviedlo v svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Nie je úplne jasné, prečo práve 1. jún bol vybraný ako MDD. Avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší.
Viac...
Oceňovali profesionálnych a dobrovoľných hasičov Banskobystrického kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Pri príležitosti osláv sv. Floriána organizovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici dňa 02. 06. 2022 slávnostné oceňovanie profesionálnych a dobrovoľných hasičov. Prostredníctvom tohto podujatia sa plk. Ing. Dušan Hancko, riaditeľ KR HaZZ rozhodol oceniť dobrovoľné hasičské zbory obcí a miest, ktoré boli svojou činnosťou významnou mierou nápomocné pri zdolávaní požiarov a nežiadúcich udalostí v Banskobystrickom kraji v roku 2021.
Na základe vyhodnotenia zásahovej činnosti dobrovoľných hasičských zborov obcí a miest Banskobystrického kraja za rok 2021 sa zaradil Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava medzi hasičské jednotky s najvyšším počtom výjazdov v roku 2021.
ZASADALO VALNÉ ZHROMAŽDENIE ÚZEMNEJ ORGANIZÁCIE DPO SR V REVÚCEJ
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Obcou Lubeník a s Dobrovoľným hasičským zborom (HZ) v Lubeníku zvolala valné zhromaždenie ÚzO DPO SR na deň 13. 05. 2022 na Obecný úrad v Lubeníku.
Úvod patril tajomníkovi ÚzO DPO SR v Revúcej Ing. Pavlovi Zapletalovi, ktorý oboznámil prítomných s programom rokovania.
Prítomní si po tom vypočuli Správu o činnosti ÚzO DPO SR za obdobie od 17. 01. 2017 do 31. 12. 2021, ktorú predniesol predseda Ing. Milan Brdársky.
Správu o činnosti Kontrolnej a revíznej komisie pri ÚzO DPO SR v Revúcej za obdobie od 17. 01. 2017 do 31. 12. 2021 predniesol predseda Andrej Hudák.
Po správach prebehli voľby.
Jelšavskí hasiči si pripomenuli sviatok svätého Floriána
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtý máj je Medzinárodný deň hasičov. Tento deň je poctou všetkým hasičom – profesionálnym, ale aj dobrovoľným – ktorí zasvätili svoj život ochrane ostatných.
Patrónom hasičov je svätý Florián, ktorý je zobrazovaný ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke má zástavu a v pravej ruke nádobu na vodu, ktorou zalieva oheň na horiacom dome. Stelesňuje vlastnosti každého správneho hasiča, ktorými sú vytrvalosť, odvaha, česť, ochota nezištne pomôcť blížnemu a schopnosť sebaobetovania.
Defibrilátor od Dôvery pre Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal dňa 3. mája 2022 z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera vzácny dar – Defibrilátor AED PLUS značky ZOLL. Všetko sa udialo na Mestskom úrade v Jelšave za účasti veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Ing. Pavla Zapletala a hospodára Miroslava Kováča.
Defibrilátor bude umiestnený na vonkajšej stene hasičskej zbrojnice. Členovia DHZ budú zaškolení na jeho používanie.
Dúfame, že ho bude treba použiť čo najmenej, ale aj v to, že pomôže pri záchrane ľudských životov. Jelšavčania ďakujú za dar.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-