DHZ (208)
Dobrovoľní hasiči horného Gemera absolvovali školenie na obsluhu motorových reťazových píl
Napísal(a) M. Terrai
Základný a periodický kurz obsluhy motorových reťazových píl pre dobrovoľných hasičov horného Gemera sa uskutočnil v apríli 2026 v priestoroch OR HaZZ Rožňava. Spolu sa základného kurzu zúčastnilo 26 absolventov, a na periodickom spolu bolo 27 absolventov, nakoľko opakovanie kurzu je potrebné robiť každé 3 roky. Lektor všetkým v rámci teórie vysvetlil všetky základné postupy práce s motorovou pílou, povedal všetky legislatívne zmeny, doplnky a informácie, inštruktážne vysvetlil postupy pílenia stromov, ukážky správnosti pílenia. Tiež boli ukázané správne používané pracovné odevy, obuv, rukavice, prístroje pre prácu v lese.
Každý absolvent po všetky dni školení, po teoretickej aj po praktickej skúške, bol určite správne a dostatočne pripravený pre prípad prác s motorovou pílou.
Prívesy na zvládnutie mimoriadnych udalostí sú už v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov, ktorý posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom kraji (BBSK) a prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy, prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia – prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu – a zlepšenia spolupráce.
Banskobystrický samosprávny kraj posilňuje pripravenosť regiónu na zvládanie mimoriadnych udalostí. V rámci tohto pilotného projektu, ktorý je svojím obsahom
Bohatá i pestrá je činnosť DPO v okrese Revúca aj v tomto období. Od našej spolupracovníčky pani Gabriely Jakubecovej sme sa dozvedeli o ich činnosti prostredníctvom jej príspevkov veľmi veľa. Veď napríklad iba v uplynulom mesiaci marci 2026 nám napísala, že v Jelšave pokračovala preventívno-výchovná činnosť mladých požiarnikov. V Muráni sa uskutočnilo tretie kolo súťaže Plameň. Dňa 25. marca 2026 pokračovala preventívno-výchovná činnosť v rámci marca – mesiaca požiarnej ochrany a pri nedávnom Dni vody, kedy opäť zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci, teraz však zo Špeciálnej základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách. No a štyridsaťhodinová Základná príprava členov hasičských jednotiek – dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest v Jelšave. Celú aktivitu zakončíme informáciou zo 4. marca 2026, kedy do Jelšavy zavítal prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský.
Okres Rožňava má vyškolených tridsaťtri nových dobrovoľných hasičov
Napísal(a) M. Terrai
PhDr. Michal Terrai, MBA, tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Rožňave nám v týchto dňoch napísal: "Máme to znova zvládnuté a vyškolených 33 nových dobrovoľných hasičov, ktorí už sú aj s potvrdením pre možnosť zaradenia do DHZO. V dňoch 21. – 22.3., 28. – 29.3.2026 sme sa stretávali na školení, ktoré zabezpečila Územná organizácia DPO SR v Rožňave v spolupráci s Odbornou školou DPO SR v Martine, pre výcvik a základnú prípravu členov hasičských jednotiek. Každé ráno sme sa stretávali v Hasičskej zbrojnici Mesta Rožňava, kde nám prednášky zabezpečovali lektori PaedDr. Ján Klein a Ing. Boris Brciak. Spolu nás bolo a školenie úspešne absolvovalo 33 frekventantov. Všetky prednášané témy boli zaujímavé, a všetko nám bolo vysvetlené aj po praktickej stránke veci, nakoľko lektor Boris je príslušník HaZZ, a svoje skúsenosti z práce (zo zásahov) nám pri každej téme povedal.
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave. Dňa 18. marca 2026 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. a 8. ročníka Základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách. Vysvetlili sme deťom rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Ukázali sme zásahový výstroj a zásahovú výzbroj, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Poukázali sme na to, ako správne kúriť vo vykurovacom období a ako sa správne starať o komínové teleso.
Nakoľko si v týchto dňoch pripomíname aj Deň vody, vysvetlili sme, aká je potrebná voda pre hasičov. Deti si mohli vyskúšať, aký je ťažký kôš s hadicami a s prúdnicou, rozhadzovali a stáčali hadice. Ukázali sme im novú techniku, ktorá pribudla na zbrojnicu od poslednej návštevy – štvorkolku a príves núdzového ubytovnia.
Základná príprava členov hasičských jednotiek má význam
Napísal(a) G. Jakubecová
Technická univerzita Zvolen, Drevárska fakulta, katedra protipožiarnej ochrany a Drevársky kongres, člen zväzu slovenskej vedeckotechnickej spoločnosti v spolupráci s Územnou organizáciou (ÚzO) DPO SR v Revúcej zorganizovali v dňoch 21. - 22. 02. a 07. - 08. 03. 2026 štyridsať hodinovú Základnú prípravu členov hasičských jednotiek – dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest (DHZO/DHZM).
Táto základná príprava sa zaoberala nasledovnými témami:
- Právne predpisy na úseku ochrany pred požiarmi.
- Organizácia výkonu služby hasičských jednotiek.
Vedenie DPO SR medzi hasičmi Jelšavy, víťazmi 1. ročníka Ankety dobrovoľní hasiči roka
Napísal(a) G. Jakubecová
V stredu 4. marca 2026 zavítali do Jelšavy: prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský a riaditeľ Ankety Dobrovoľní hasiči roka Slovenska Radomír Čech, ako ku víťazom 1. ročníka Ankety v kategórii DHZO – oblasť Stred, Dobrovoľní hasiči Jelšava – DHZ – DHZO.
Pred mestským úradom ich privítal veliteľ DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA, poslanec mestského zastupiteľstva Karol Sabo a členovia DHZM/DHZ Jelšava. Ukázali im priestory úradu, vo veľkej zasadačke bolo pripravené malé občerstvenie a odovzdané malé prezenty.
Z úradu prešli ku hasičskej zbrojnici, kde bola vystavená hasičská technika aj s novými prírastkami – štvorkolkou – výhrou v Ankete a prívesný vozík
Významné životné jubileum predsedu DHZ Ratkovské Bystré
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. februára 2026 oslávil svoje významné 70. narodeniny zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a vrchný technik Vladimír Javor, ktorý pôsobí ako predseda Dobrovoľného hasičského zboru Ratkovské Bystré. Do radov dobrovoľných hasičov vstúpil už v roku 1982 a odvtedy je pevnou súčasťou našej organizácie.
V sobotu 28. februára sme jubilanta prekvapili priamo počas rodinnej oslavy. Pri tejto príležitosti mu Ing. Pavol Zapletal, MBA, predseda Krajskej organizácie DPO SR v Banskej Bystrici, slávnostne odovzdal bronzovú medailu sv. Floriána a stužku za vernosť (40 rokov).
Absolvovali kurzy posilňujúce pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov. Spomínaný projekt posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) a prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy. Deje sa to prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia (štvorkolky, prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu) a zlepšenia spolupráce.
Na to, aby dobrovoľní hasiči mohli správne používať prívesy a iné technické prostriedky je nutné, aby boli vyškolení.
Mimoriadnu udalosť v Držkovciach hasiči zvládli
Napísal(a) G. Jakubecová
Na ohlasovňu požiarov v obci Držkovce v okrese Revúca bola v sobotu 21. februára 2026 v ranných hodinách ohlásená mimoriadna udalosť – v obci behá cudzie prasa. Jednotka Dobrovoľného hasičského zboru obce Držkovce vykonala výjazd na CAS 15 IVECO DAILY v počte 1 + 5 a ešte viac hasičov, detí a dospelých. Po náročnom naháňaní sa s prasiatkom, bolo po niekoľkých minútach koniec – prasiatko odpadlo. Hasiči mu poskytli prvú pomoc a preniesli ho na nosidlách pred hasičskú zbrojnicu.
Z mimoriadnej udalosti sa vykľula hasičská zabíjačka, kde sa zišli hasiči, ich rodinní príslušníci, ale aj väčšia časť obce. Popri práci bol aj kopec zábavy. Keď sa prasiatko začalo meniť na chutné pochúťky, nastal čas spoločnej večere, počas ktorej prebiehala aj výročná členská schôdza DHZ Držkovce, kde boli okrem iného odovzdané rôzne ocenenia.
Viac...
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na Výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v piatok 20. 2. 2026 v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie primátor Jelšavy MVDr. Milan Kolesár, zástupca primátora Attila Žilka – obaja členovia DHZ, Anna Hudačeková a Peter Gergely – poslanci Mestského zastupiteľstva a zahraniční hostia z rumunského Nadlaku.
Úvod patril prezentácii o činnosti DHZ za rok 2025. Potom privítal hostí predseda DHZ Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Po úvode bola zvolená návrhová komisia v zložení Ján Jurek, Ján Hudaček a Pavol Berki.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a Prezídiom Policajného zboru spustilo v polovici novembra 2025 prvú fázu novej kampane s názvom „Bezpečné miesto“. Kampaň je zameraná na podporu práv detí a ich možnosti obrátiť sa na inštitúcie so žiadosťou o pomoc a potrvá do marca 2026. Heslom kampane je „Keď potrebuješ pomoc, si na správnom mieste“. Cieľom je informovať deti o ich práve požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv, motivovať ich k využívaniu tohto práva a zároveň aktivizovať personál inštitúcií, ktoré sú povinné prijať žiadosť dieťaťa o pomoc podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 305/2005 Z. z.
Druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ pre mladých hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých
hasičov v Základnej škole v Jelšave dňa 14. 02. 2026.
Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m a štafeta dvojíc, kde sa sčítali oba lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
Piatok trinásteho sa slavošovským hasičom šťastným stal
Napísal(a) M. Terrai
Slavošovským dobrovoľným hasičom v piatok 13. februára 2026 bolo odovzdané nové vozidlo CAS Iveco Trakker, ktoré významne posilní ich pripravenosť pri zásahoch a ochrane občanov. Vozidlo CAS Iveco Trakker je cisternová automobilová striekačka, ktorá je určená na prepravu požiarneho družstva 1+2 a určená na prevoz vody na hasenie požiarov, penidla a ďalších vecných prostriedkov. Odovzdania sa zúčastnili: riaditeľ OR HaZZ Košice, mjr. Ing. Martin Toroni s kolegom – vedúcim Prevádzkovo-technického oddelenia OR HaZZ v Košiciach npor. Ing. Tomášom Dinisom. Prítomní boli tiež riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing Martin Kaprál s kolegami – vedúcimi oddelení pplk. Ing. Floriánom Albertom, pplk. Ing. Radovanom Ružíkom. Za DPO SR sa odovzdávky zúčastnili predseda ÚzO DPO SR Rožňava, vrchný inšpektor Marián Kapusta, podpredseda ÚzO DPO SR Rožňava, inšpektor Mgr. Štefan Hronec a tajomník ÚzO DPO SR Rožňava, mladší inšpektor PhDr. Michal Terrai, MBA.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-