Práve rozsiahlosť a členitosť daného priestoru mala vplyv aj na typovú odlišnosť a rôznorodosť vodných mlynov. Na hornatom severe s prudšími menšími tokmi boli malé mlyny s náhonom na „hornú vodu“. Na juhu s väčšími tokmi, s „pokojnejšou“ vodou boli mlyny s náhonom „na spodnú“ vodu, často s niekoľkými vodnými kolesami za sebou. Mlynské kolesá boli postupne nahrádzané vodnými turbínami a mlynské kamene súborom moderných strojov (valcové stolice, vejačky, triéry a podobne). Zaujímavé bolo tiež sociálne postavenie mlynárov a ich rodinné zázemie, pričom možno hovoriť o celých mlynárskych dynastiách. Text zachytáva aj celospoločenské, socioekonomické zmeny a zmeny v hospodárstve, ktorých dôsledkom boli postupné zmeny a neskôr až zánik tradičného mlynárstva. Okrem textovej časti je súčasťou publikácie tiež rozsiahly súbor 275 fotografií zachytávajúci napríklad interiér, exteriér mlynov a ich okolie, mlynárov a ich rodiny, pri niektorých mlynoch je zakreslenia lokalizácie a plány prestavby, výučné a tovarišské listy...
Vodné mlyny sú spomienkou na svet, ktorý bol charakterizovaný odlišnými mierkami a limitmi života. Mnohé ešte stále stoja, no omnoho viac je tých, ktoré zanikli, a ich niekdajšiu existenciu dokazujú často len miestne názvy, alebo spomienky pamätníkov dokladujúce, že aj mlyny v minulosti patrili k výrobným zariadeniam prispievajúcim k vysokému hospodárskemu potenciálu a úrovni Gemera-Malohontu.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Ľudmila Pulišová,
etnologička múzea
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-