Folklór (250)
V gemerskej obci Pača krstili prvé CD-čko folklórnej skupiny Bučina
Napísal(a) D. Sústriková
Deň 14.8.2020 – pre niekoho obyčajný piatkový večer. Pre členky folklórnej skupiny BUČINA z Pače deň nezabudnuteľný a dlho očakávaný. Ešte v októbri 2019 pri príležitosti 10. výročia vzniku folklórnej skupiny natočili jej členky prvý CD nosič s pačanskými pesničkami. Prvý termín krstu prekazil COVID-19, no na druhý pokus to vyšlo nad očakávanie.
V kultúrnom dome v Pači sa zišli v hojnom počte obyvatelia obce, ale aj rodáci a priaznivci folklóru z blízkeho okolia. Programom sprevádzala Ing. Dana Lacková, ktorá sa tejto neľahkej úlohy zhostila veľmi dobre, čím prispela k hladkému a dynamickému priebehu celého večera. V rámci programu vedúca folklórnej skupiny Mgr. Dana Sústriková vo svojom príhovore priblížila prítomným neľahké začiatky založenia tohto folklórneho zoskupenia. Vyzdvihla pomoc obecného zastupiteľstva, ale hlavne starostu obce Ladislava Zagibu, ktorý od začiatku činnosti FSk podporoval a podporuje. On sa stal aj hrdým „krstným otcom“ a CD nosič uviedol do života krištáľovo čistou vodou z Bučiny – časti chotára v ktorom vyviera pačanský potok.
Večer folklóru vo Vlachove prostredníctvom fotografií Petra Pobočeka
Napísal(a) MG od
Akosi dlho sme tento rok čakali na súhrnú informáciu o zaujímavom podujatí, ktoré 8. augusta 2020 zorganizovala obec Vlachovo, OZ Stromíš a Hostinec vo Vlachove. Organizátori mu dali aj príťažlivý názov Večer folklóru vo Vlachove. Kde inde by ho mohli v obci umiestniť, keď nie pred vlachovský hostinec. Pripravili preň aj zaujímavý program, ktorý sa začal o 17-tej hodine. V ňom sa predstavovali postupne od domácej MSS Pekná dolinka a DS Malý Stromíš. Po nich sa dostali k slovu aj známe súbory z okolia ako Fsk Hôra z Rejdovej, Fsk Bystränky z Rožňavského Bystrého a FS Dubina z Rožňavy. Záver patril Fsk Stromíš z Vlachova. Celý program zavŕšila ľudová zábava so skupinou RELAX.
Na podujatie sa vybral z Revúcej aj pán Peter Poboček. Srdcom i telom vášnivý zaznamenávateľ podobných podujatí, zdá sa, že v celom Gemeri. Raz ho vidieť doma v Revúcej, aby hneď zašiel i do Tisovca, Jelšavy, rád chodí i do Rejdovej a teraz sa chcel pokochať i zaznamenať fotoaparátom toto podujatie, ktoré veľmi konkuruje
Vďaka mimoriadnej výzve pre rozvoj slovenského folklóru získal Folklórny súbor LYKOVEC pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej od Fondu na podporu umenia finančný príspevok na projekt „Veje vetrík“, a to vo výške 3 000,00 €.
Folklórny súbor si v rámci projektu a schválenej dotácie vyčlenil ďalších 705,00 € a mohol si tak nakúpiť súčastí krojového vybavenia a obnoviť krojovaný fundus, ktorý bude slúžiť aj detskému folklórnemu súboru Lykovček.
Nadšenci folklóru a tradícií Gemera budú môcť vidieť vynovené kroje už 8. decembra 2019 o 16:00 hod. v rámci tradičného každoročného programu folklórnych súborov
Kultúrny dom v Rákoši – miesto prezentácie komorného programu Roztratené zrnká
Napísal(a) Mgr. S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj Vás pozývajú 17. novembra 2019, o 15:00, do Kultúrneho domu v Rákoši na prezentáciu komorného programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu v obciach Sirk, Rákoš, Ratkovská Suchá a Ratková. V programe sa Vám predstavia naši informátori zo skúmaných obcí a Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, v spolupráci s redaktorkou Rádia RTVS Regina Stred Katarínou Kovačechovou.
Scenár a réžia: Alena Ďurkovičová, príprava: Stanislava Zvarová, Alena Ďurkovičová, Jaroslav Zvara, Viktor Brádňanský. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Škola tanca v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje - teraz na ľudovú nôtu zo Šariša i Zemplína
Napísal(a) M.F.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na školu tanca s Marekom Špekom Sabolom a Julkou Leškaničovou. V sobotu 9. novembra 2019 od 17:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) budete mať príležitosť pod ich vedením osvojiť si základy Višňovského verbunku a čardáša zo Zamutova, Olafskej i Krucenej z Krivian, a pritom sa aj dobre zabaviť pri ľudovej hudbe Filipa Žigu.
„Touto školou tanca chceme tanečníkom z folklórnych kolektívov, ale aj ďalším záujemcom o ľudový tanec z radov verejnosti, ponúknuť na osvieženie tance z regiónov Zemplín a Šariš, aby si ich vyskúšali a porovnali tanečné štýly,“
Zorganizovali desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Piatok, 11. október 2019, patril v Revúcej mladým folkloristom z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizoval jubilejný desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička.
Festival začal dopoludnia na Mestskom cintoríne v Revúcej, kde si organizátori spoločne s mladými folkloristami a ich vedúcimi uctili pamiatku Evky Skalskej, zakladateľky detského folklórneho súboru Lykovček, na počesť ktorej sa festival koná. Popoludní pokračoval festival Školením pre vedúcich detských folklórnych súborov a školami tanca a spevu, ktoré boli určené pre deti z detských folklórnych súborov.
Rejdová 2019 - ešte jedno obzretie za 46. ročníkom Gemerského folklórneho festivalu
Napísal(a) MF
Gemerský folklórny festival v Rejdovej každoročne rozširuje programovú ponuku a pre návštevníkov pripravuje nové, zaujímavejšie podujatia a programy, aby si odniesli čo najviac zážitkov. Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Obec Rejdová s týmto zámerom pripravovali aj jeho 46. ročník. Najväčší sviatok tradičnej ľudovej kultúry v hornom Gemeri opäť poskytol nové zážitky i skúsenosti. Okrem hodnotných scénických programov, známych či menej známych folklórnych kolektívov a sólistov bola príležitosť ochutnať tradičné špeciality z gemerskej i maďarskej kuchyne, vidieť, ale aj vyskúšať rôzne remeselné výroby a v neposlednom rade vychutnať si neopakovateľnú festivalovú atmosféru v obci a v amfiteátri.
Nôty Gemera a Malohontu sa prezentovali v Jelšave
Napísal(a) Stanislava Zvarová
V sobotu, 14.9.2019 sa v Mestskom dome kultúry v Jelšave konala regionálna súťažná prehliadka Nôty Gemera a Malohontu. Je to postupová súťaž, vyhlasovateľom celoslovenskej postupovej súťaže pod názvom Vidiečanova Habovka je Národné osvetové centrum. Organizátorom regionálnej súťažnej prehliadky bolo Gemersko-malohonstké osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Účinkujúci sa predstavili v dvoch kategóriách – sólisti speváci a spevácke skupiny. Prezentovalo sa 102 účinkujúcich z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Súťažnú prehliadku hodnotila odborná porota v zložení: predsedníčka prof. Ing. Anna Šatanová, CSc., speváčka podpolianskych ľudových piesní.
Nôty Gemera a Malohontu sa naladia 14. septembra 2019 v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj a Mesto Jelšava Vás pozývajú na regionálnu súťažnú prehliadku hudobného folklóru. Súťaž sa koná pod názvom Nôty Gemera a Malohontu, v sobotu 14. septembra 2019, od 17:00, v Mestskom dome kultúry v Jelšave.
Predstavia sa ľudové hudby, sólisti speváci ľudových piesní, spevácke skupiny z folklórnych kolektívov: Háj z Rimavskej Soboty, Skalina z Hnúšte, Vepor z Klenovca, Revúška z Revúčky, Lykovec z Revúcej. Účinkujúcich bude hodnotiť odborná porota v zložení: speváčka ľudových piesní prof. Ing. Anna Šatanová, CsC., muzikant a spevák Mgr. Ján Mak, muzikant a spevák Ing. Ondrej Hlaváč.
Folkloristi sa zídu v Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale po štyridsiatyšiestykrát
Napísal(a) Anežka Kleinova
Milovníci tradičnej ľudovej kultúry sa v závere leta opäť stretnú na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej. V poradí 46. ročník najväčšieho folklórneho podujatia v hornom Gemeri sa uskutoční od 22. do 24. augusta 2019. Prehliadku toho najlepšieho z východoslovenského folklóru tentoraz obohatia hostia a finalisti z televíznej šou Zem spieva.
Trojdňový program odštartuje vo štvrtok 22. augusta festivalová novinka, etno workshop zameraný na revitalizáciu tradičného ľudového odevu a doplnkov. Hostiteľom je sociálny podnik Rejdovka s.r.o. Ako prvý svojho druhu na Slovensku sa zameriava na šitie krojov. Do tajov odevnej kultúry Gemera záujemcov zasvätia nositeľky tradícií Zuzana Dovalovská, Mária Brdárska Janoška, Mária Huňáková a verejnosti dobre známa Betka Lukáčová. Tá prezradí, ako napísať úspešný projekt pre oblasť folklóru.
Viac...
Muránska Zdychava. Obec v okrese Revúca nachádzajúca sa smerom k najvyššiemu vrcholu na okolí pomenovanom Kohút, neďaleko okresného mesta, na sútoku riečky Muránky a Hutského potoka. V kraji, ktorý môžeme kľudne nazvať najkrajším v raji. Žijú v ňom pracovití ľudia, spokojní, veľmi nepoznačení súčasnou dobou. Žijú však tak prirodzene, nezabúdajúc na zdychavské obyčaje a folklór. Hoci ich tu žije iba okolo dvesto, zapáčilo sa aj im zorganizovať aspoň raz do roka folklórne slávnosti pre svojich obyvateľov i návštevníkov. Patrí sa. Človek nežije len s televíziou a rádiom, hoci i ten ich čoraz viac približuje k svetu a k rôznym zaujímavostiam. Ale nezaškodí aspoň z času na čas potešiť srdcia spoluobčanov vlastnou kultúrou, ktorú si zachovávajú aj tu.
Klenovská Rontouka predstavila tiež folklórne súbory z Austrálie, Francúzska i Maďarska
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Rýchlo letí čas, a aj 41. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka, je už spomienkou. Od dramaturgičky Gemersko-malohontských folklórnych slávností z Rimavskej Soboty, pani Stanislavy Zvarovej, sme dostali na záver nasledovné zhodnotenie:
"Počas mesiacov apríl - jún 2019 sme sa snažili propagovať Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, nielen propagačnými materiálmi, informáciami na sociálnych sieťach, či vďaka mediálnym partnerom, ale aj osobnými stretnutiami po obciach, na pozývačkách. V dňoch 28. – 30. júna 2019 sa v obci Klenovec skutočnil 41. ročník slávností folklóru, kde sa prezentovali tradičné remeslá, tradičná kuchyňa, ľudové piesne, tance, hudba, nielen z nášho regiónu Gemer – Malohont, ale aj ostatných regiónov Slovenska.
Sviatky Gemersko – malohontského folklóru v Klenovci otvárajú svoju bránu po 41. krát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, opäť po roku pozývajú všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 41. ročník. Organizátori Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj, Občianske združenie RODON Klenovec, Matica Slovenská a celý autorský tím Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 28. - 30. júna 2019. Od piatka 28. júna 2019 od 16:00, až do nedele 30. júna 2019 bude miestom slávností už tradične Obec Klenovec.
HLASE MOJ, HLASE MOJ - Cyklus podujatí U nás taká obyčaj, tentokrát na Radnici v Rožňave
Napísal(a) M. Hlaváčová
Postupová regionálna súťaž hudobného folklóru ponúkne v nedeľu 12. mája 2019 pútavé hudobno-spevácke čísla z celého regiónu horného Gemera.
Gemerské osvetové stredisko pozýva na cyklus podujatí U nás taká obyčaj, ktoré sa pod názvom Hlase moj, hlase moj bude konať v priestoroch mestskej radnice Rožňave. Prehliadka sa uskutoční v nedeľu 12. mája od 14:00. Víťazi jednotlivých kategórii postúpia na krajské kolo a budú zastupovať náš okres 21. septembra v Košiciach.
„Na okresnej prehliadke budú v štyroch kategóriách (sólo spev, sólo inštrument, ľudové hudby, spevácke skupiny) súťažiť folklórne kolektívy z Rejdovej, Dobšinej, Gočova, Gemerskej Polomy, Čiernej Lehoty, Honiec, Rožňavy a Drnavy.

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-