Jaskyne (11)
Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu
Napísal(a) Archív Rožňava
Dňa 26. júla 1899 poctili návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou arcikňažnou Izabellou a ich piatimi dcérami – Kristínou, Annou, Henrietou, Gabrielou, Izabellou, s dvomi guvernantkami a niekoľkými dvoranmi. Vzácnych hostí privítal presne o 13.00 hodine pred budovou hotela správca jaskyne profesor Ede Hanvay a Endre Fejér, nájomca hotela a jedálne. Po perfektne pripravenom a honosne servírovanom občerstvení sa celá spoločnosť vydala na prehliadku jaskyne. Pred vchodom sa arciknieža srdečne a neokázalo privítal s objaviteľom jaskyne Ing. Eugenom Ruffinym. Mnohými otázkami sa informovali o objavení, prírodných a geografických pomeroch jaskyne. Krása jaskyne ich očarila a arcikňažná Izabella si ich zvečnila niekoľkými fotografickými zábermi. Na záver sa urodzené panstvo zapísalo do pamätnej knihy návštevníkov jaskyne v maďarskom jazyku. Nasledovala vyhliadková jazda na kočoch ku stratenskej skalnej bráne. O 18. hodine sa rodina následníka trónu vrátila späť do svojho letoviska v Starom Smokovci.
Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase - online prednáška jaskyniara Gabriela Lešinského
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre verejnosť odbornú online prednášku jaskyniara Gabriela Lešinského na tému Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase.
Ide o sprievodné podujatie k aktuálnej výstave Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras. Premiéra prednášky na sieti YouTube je naplánovaná na 9. decembra 2020 o 15:45, teda na deň 25. výročia zapísania jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pozrieť si ju môžte TU.
„Túto udalosť si pripomenieme online prednáškou, kde nám známy jaskyniar Gabriel Lešinský porozpráva, ako sa v Slovenskom krase objavujú tieto krásne podzemné priestory,“ prezradila kurátorka výstavy Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras, Juliána Kelemenová.
Video bude k dispozícií aj na webovej stránke múzea – www.banmuz.sk, v sekcii videogaléria, kde záujemcovia môžu nájsť množstvo pútavých videí z dielne Baníckeho múzea v Rožňave. Výstavu Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras si môžu návštevníci pozrieť aj osobne v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. až do 31. januára 2021.
Od objavenia Ochtinskej aragonitovej jaskyne uplynulo šesťdesiatpäť rokov
Napísal(a) MG od
Gemerčania sú právom hrdí na to, že sa v tomto regióne nachádza množstvo prírodných klenotov. Jedným z nich je aj Ochtinská aragonitová jaskyňa. V časoch, keď som vyrastal v rodnej obci, začalo sa už v roku 1954 hovoriť, že pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu objavili pri Jelšave novú jaskyňu. A to dokonca v takom prírodnom prostredí, v ktorom dovtedy o aragonite nebolo ani chýru ani slychu. Odborníci však tvrdia, že najstaršie aragonitové útvary majú takmer 138 tisíc rokov. Okolie Jelšavy, najmä smerom na Štítnik, bolo známe skôr ako pohorie, v ktorom sa nachádzala mangezitová ruda, surovina pre výrobu tehál prepotrebných pri výstavbe vysokých pecí. Pripomeňme si túto udalosť článkom i fotografiami,
Gombasecká jaskyňa podnietila k liečeniu horných dýchacích ciest
Napísal(a) MG od
K napísaniu tohto článku ma podnietila informácia, ktorá sa objavila v týchto dňoch na portáli vtedy.sk, na ktorom som si všimol archívny spravodajský materiál o neobvyklých účinkoch Gombaseckej jaskyne na chorých ľudí, uverejnený na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia. Len v roku 1951 ju objavili rožńavskí jaskyniari a jaskyňu sprístupnili verejnosti o 4 roky neskoršie. Jeho obsah ma vrátil na moje bývalé pracovisku do Rožňavy.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-