Pozitívne sa ku gemerským nárečia stavia aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave. Využijúc ešte to, čo sa medzi vidieckym ľuďom na hornom Gemeri udržuje z času na čas pristupuje k vydávaniu zborníkov zostavené zo slovesnej ľudovej tvorivosti. Tak sa stalo aj vlani ku ktorému riaditeľka Mgr. Iveta Kyselová na úvod napísala: " V snahe dotknúť sa odkazu predkov a zachovať toto bohatstvo pre ďalšie generácie, sme nadviazali na tvorbu a prácu významného gemerského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského. Ako regionálna knižnica sme začali zbierať a uchovávať rozprávky, povesti a príbehy zo života Gemerčanov, žijúcich v Aspoň niekoľkými príkladmi si zborník teraz priblížme.
Mandulka
Vydala sä edná dievka z Polômky do Polomy. A ak bulo vtedy zvykom dali jie kravu. Po šäse sä z mužom poharčkali, ta sä pobrala ku materi. Ale musela si zobrať aj kravu, lebo by jú nemál chto kermiť a dojiť. Doma ale býval brat so ženô. Nemohla kermiť svoju kravu s jeho potravô. Na polo ju nemohla vyhnať, bo tam búl druhý pastýr. Musela ju chodiť ráno, vešier pásť. Šekala, že múž po nú príde, ale vôn hneď nejšôl. Ráz, keď ju pásla, tak jie rozpráväla: „Musíme ísť Mandulko nazád bo nichto nejde po nás.“ Starí lude rozpráväli dakedy, že v polu nahlas nerozpráväj, bo nevieš chto ťä sluchá. A tak sä aj na tie nevešte potem smäli, ak sä dohováräla s Mandulkô.
Zberateľ : Zuzana Kalinová, Gemerská Poloma
Oslava na chate
Mojé stará mama mi raz vyrešovala príhodu, ktorá sa stála, kot bula ešte mladá.
Zobrali se celá partia oslavovat narodeniny na chatu, ktorá bula v lese. Vybavili šitko jedlo aj pit na stval. Kot se zašeli zabávat, dakoho napadlo naložit do kozuba, kotor búl v rohu. Ale to ešte netušili, že v tom kozube dobre nehorí, a zašelo se dymit. Odrazu zašúli strašný rachot, a nikto nevedel, ša se to robí.
Z kozuba vyletel dáky prízrak a liatal po chate a trepal do steny. Každý búl v tom momente na zemi, lebo se bál. Nakoniec zbadali, že to bula sova, ktorú vyrušili v komíne, kde bula zacvekaná.
Narobila im tam hrozný neporédok od sadzoch. Dlúho ešte spomínali a rehotali se z tohto zážitku.
Zberateľ : Aurélia Zobolová, Rožňava
Rozprávač : Ružena Pukanská, Čierna Lehota
Pripravila: Tatiana Bachňáková
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.