neprechládli. Edon aj šťiri poháriki vypili, bo kamarátó, ak furt, hneď od rana tam bulo dosť, aj múdriho ďiškurcu a aj na pšoly se reš zvrtla. Pokim se spametali, búl obed. Vara, gu pšolom nalašno se isť nedá, posúdili kamaráti, treba daš aj zesť, koď už toto obed. Zedli, pivom zapili a zas si len štrngli nazdravia pšolärom aj pšolom, med se chválil aj propolis, agát, aj lipa. Furt pri ednom stole se sedelo, ale kočovalo se od maďarské róné zemi po hvary na Zdichave a hrad na Muránu. Už len tóšiť med bulo treba, aj koď se furt nevedelo, kelo ťich pšolí zimu prežilo. Ťežko je uveriť, ale aj vešer prišól, ba aj záverešná v kršme se preťéhla a diškurcu konca nebulo. Napokon preci len chlapi od stola stáli, ruky si podali, že na druhý den gu ťim pšolom naozaj pajdú, ale kažďí nech se rano daš tepliho doma napije.
Nit horšiho, ako koď žene v špajzu daš pochybne pred obedom v sobotu a chlapa do obchodu treba poslať. Stálo se, rozprável nám edon kamarát. Ženu poslúchnul, v obchode nakúpil šva bulo treba a koďže ešte bulo šesu, na pivo do kršmy si odskošil. A že to nemal urobiť. Edon sused už tam smed hasil, druhý aj tretí hneď za nim, prišól, ba že aj dachto z rodiny se nadšmaril, šicí takí, šva tiaž v obchode buli a dáký groš se im zvýšil. Ak to už bývá, pri ednom pive reš nezastála, každí chcel zaplatiť, dlžný neostáť, koď se už tak šicí náhodó stretli. Pri diškurcu aj obed préšól, ba dakelo hodín aj z póbede, koď se rozchádzeli z dostació v táškách, šva gu obedu bula treba. Že ak se tot obed dovaril a že ak doma hrmelo, to zmo se už celkom nedozvedeli, bo chlapom o tom bars do reši nebulo.
Huncútská pálenka. Nepozná miaru. Alebo žeby my? Ak edon kamarát pódá, že vypimo si chlapi z miaró, ni za šäfel. Vara tak, pravdu má.
Ľudovít Barančok

{jcomments on}