Múzeá (734)
Gemersko-malohontské múzeum predstaví Solennia verejnej knižnice Malohontského seniorátu
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote počas marca 2016 predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich zbierok, a to z historického knižného fondu. Predmetom mesiaca marec bude Solennia - zborník výročných správ verejnej knižnice
„Po stopách Metercie“ - metodický deň v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 1. 2. 2015 sa uskutočnil netradičný metodický deň učiteľov I. stupňa, vychovávateľov a asistentov Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave. Nakoľko hlavnou témou podujatia bola unikátna neskorogotická tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia (Metercia, 1513) s dobovým realistickým
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v roku 2016 sa venuje antickému Grécku
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v roku 2016, venuje pozornosť kolíske európskej civilizácie - antickému Grécku. Autorom výstavy je cestovateľ a zberateľ Ján Hertlík. Otvorenie výstavy sa uskutoční 5. februára 2016 o
Gemersko-malohontské múzeu pozýva na prehliadku výstav
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
„Hrady v Gemeri-Malohonte“, „(Opäť) Kovačická trojka – Cicka-Hajko“, „Zoltán Agócs – Kontrastné kontexty II.“ sú názvy výstav Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré si môžu návštevníci pozrieť do 31. januára 2016. Verejnosti boli postupne sprístupňované ešte v starom roku, počas mesiacov október až december. Koho zaujali témy výstav a nestihol nás navštíviť, má možnosť ešte nasledujúce dva týždne.
Gemersko-malohontské múzem vlastní slovenský kalendár z roku 1787
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Historická knižnica Gemersko-malohontského múzea vo svojich policiach ukrýva útlu knižku o rozmeroch 14,5 x 8,5 cm – 93-stranový kalendár na rok 1787, ktorý je najstarším slovenským kalendárom v knižnici múzea. Počas januára 2016 (4. – 29. 1.) bude vystavený v expozícii múzea ako predmet mesiaca.
Základnou funkciou kalendárov, a teda i dôvodom na ich vydávanie, je orientácia v čase. Tlač kalendárov v Uhorsku je známa od 17. storočia, avšak v susedných európskych krajinách boli kalendáre tlačené už v 15. storočí. Knižné periodické kalendáre patrili koncom 18. storočia medzi najvýznamnejšie a najrozšírenejšie knihy pre ľud.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote má čínsky meč, ktorý lieči
Napísal(a) Mgr. Anita Medeová
Súčasťou historického zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je meč vytvorený zo 119 čínskych mincí, z prelomu 18. – 19. storočia. Je symbolom ochrany a podľa poverových predstáv mal magickú moc. Otázky kto a za akých okolností daroval predmet múzeu ostávajú nezodpovedané. V rámci predmetu mesiaca si môžete čínsky liečivý meč pozrieť od 1. do 31. decembra 2015 v priestoroch múzea.
Sprístupnili panelovú výstavu "Po stopách Rákócziho"
Napísal(a) Martin Kováč a Csaba Urban
Podvečer 4. novembra 2015 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili panelovú výstavu pod názvom Po stopách Rákócziho a kuruckých vojsk. Autorom tejto putovnej výstavy je Košický občiansky klub pod vedením pani Ildó Palenčárovej, ktorá samotnú výstavu aj otvárala. Výstava vznikla za podpory maďarskej organizácie Nemzeti Kulturális Alap, nadácie pre podporu rozvoja kultúry Maďarov doma i v zahraničí. Hostí privítal krátkym príhovorom riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi hosťami bol aj generálny konzul Maďarska v Košiciach Szesztai Ádáma, ktorý si na otvorenie výstavy pripravil príhovor v maďarskom aj slovenskom jazyku.
Zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obohatili aj vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rokoch 1981 a 2012 obohatili zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova. Spolu s plastikami, zachytávajúcimi pracujúci a zabávajúci sa dedinský ľud, sa v múzeu nachádza aj súbor fotografií, dokumentujúcich rezbára pri práci. Od 2. novembra 2015 si ukážku plastík a fotografií rezbára Juraja Mertuša môžete pozrieť v stálej expozícii múzea v rámci novembrového predmetu mesiaca.
Ing. Juraj Mertuš (1925 – 1994) sa narodil v obci Gočovo. Po štúdiách pracoval ako zootechnik na miestnom družstve, neskôr ako rezbár pre Komunálne služby v Dobšinej. Vzťah k práci s drevom získal od svojho otca - tesára, ktorému už v mladosti pomáhal.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.