Múzeá (734)
Zaujímavé keramické emblémy podľa návrhu Kolomana Tichyho
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Keramické emblémy alegorického zobrazenia poľnohospodárstva, baníctva, strojárenstva, priemyslu, vedy, hudby, tanca, literatúry, písomníctva, obchodu a dopravy a troch cností – viery, nádeje a lásky boli vyhotovené podľa návrhu Kolomana Tichyho, ktorý bol v roku 1957 poverený riešením interiéru veľkej sály Radnice v Rožňave.
Jedenásť emblémov je vyhotovených z glazovanej pálenej hliny. Štyri z nich – emblémy baníctva, priemyslu, strojárstva a poľnohospodárstva
Skvalitnenie uloženia zbierok v depozitoch Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Prostredníctvom Fondu na podporu umenia sa Gemersko-malohontskému múzeu podarilo zakúpiť účelový mobiliár na uloženie zbierkových predmetov z fondu histórie, etnológie, prírodných vied a historickej knižnice, čím sa skvalitní a rozšíri ich uskladnenie.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo v roku 1882. Je piatym najstarším múzeom na Slovensku.
Historické predpoludnie v múzeu so žiakmi ZŠ Pionierov
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Historického predpoludnia v múzeu navštívili dňa 5. 4. 2017 žiaci 5. ročníka ZŠ na Ulici pionierov v Rožňave priestory Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Okrem prehliadky expozície, ktorá prezentuje najkrajšie a najvzácnejšie zbierkové predmety Baníckeho múzea v Rožňave sa dozvedeli o jarnom zvykosloví, veľkonočných sviatkoch a rôznych spôsoboch zdobenia kraslíc, o ktorých im porozprával riaditeľ múzea Mgr. Pavol Lackanič.
Zázračný rozprávkový svet hradov prilákal deti z Materskej školy Plešivec do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na putovnú výstavu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom Hrady v Gemeri – Malohonte.
V rámci múzejno-pedagogických hodín sa deti najprv oboznámili s obsahom výstavy. Za pomoci Gabrielly Badin a Ingrid Liptákovej si pozorne popozerali archeologické
Začiatok turistickej sezóny v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 1. apríla 2017 zahajuje turistickú sezónu. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav nielen počas pracovného týždňa, ale aj v sobotu a nedeľu. Víkendové otváracie hodiny sa predlžujú od 9.00 hod. do 17.00 hod.
Múzeum ponúka obsahom atraktívne a zaujímavé výstavy. Výstava Zbierka potápačskej techniky Petra Ferdinandyho – najnovšia akvizícia múzea
Rožňava patrila už v 17. storočí medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. V meste pulzoval čulý remeselnícky život s početnými cechmi. K cechovému životu neodmysliteľne patrili cechové zvolávacie tabuľky.
Cechová zvolávacia tabuľka, vyhotovená z dreva alebo kovu, slúžila na zvolávanie všetkých členov cechu na schôdze, ohlasovala sa ňou cechová schôdza.
Brzotínski žiaci na Historickom predpoludní v Baníckom múzeu
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Zážitkového učenia sa dňa 16. 3. 2017 zúčastnili žiaci ZŠ v Brzotíne podujatia Historické predpoludnie v múzeu. Navštívili sprístupnené expozície Baníckeho múzea v Rožňave. V Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári sa počas prehliadky oboznámili s najkrajšími a najvzácnejšími zbierkovými predmetmi múzea. Formou prednášok spojených s prezentáciou sa dozvedeli o cechoch a cechovom živote v našom meste, ako aj o predmetoch,
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára
Napísal(a) Gabriella Badin
V piatok 3. marca 2017 o 17.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára, Róberta Slíža, a vytvorili tak krásny zvukový úvod slávnostnej vernisáže k výstave Zachovanie dávnych remesiel v krajinách Vyšehradskej štvorky. Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič spolu s predsedom Združenia gemerských remeselníkov (ZGR) a poslancom KSK Jurajom Nagyom.
Predmetom mesiaca marec je sedem zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec je sedem zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia z knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Zreštaurovanie tlačí bolo realizované z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. V roku 2016 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 12 600,- Eur na realizáciu projektu: „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia z historického knižného fondu múzea. 2. etapa“.
Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo do svojho zbierkového fondu vďaka podpore Fondu na podporu umenia na rok 2016 unikátnu zbierku historickej potápačskej techniky od zberateľa, potápača, inštruktora potápania, ale i cestovateľa Petra Ferdinandyho (*1948) z Revúcej. Zbierka je svojím rozsahom a zameraním na Slovensku unikátna. Pozostáva z 504 ks najrozličnejších častí potápačského výstroja.
Viac...
Študenti opäť tvorili v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Snaženie Baníckeho múzea v Rožňave o oživenie galerijného života galerijno-pedagogickými hodinami prináša svoje ovocie.
Študenti umeleckých a technických škôl čoraz viac vyhľadávajú tieto možnosti edukácie a tvorby in situ. Ďalšia príležitosť sa naskytla výstavou eNRA študentom zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Miščíkovej, ktorá sama o sebe je veľmi inšpiratívna; prináša zaujímavé umelecké pohľady
Nová akvizícia diel maliara Júliusa Sándyho v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V januári tohto roka (2017) sa zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote rozrástol o nové prírastky z oblasti výtvarného umenia. Kolekciu diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894) sa podarilo získať vďaka príbuzným autora z Budapešti, s ktorými múzeum nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho, s ktorým bol Sándy v príbuzenskom vzťahu.
Predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu – Sup bielohlavý (Gyps fulvus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich bohatých zbierok. Tentoraz z prírodovedného fondu - dermoplastický preparát supa bielohlavého (Gyps fulvus), ktorý bude v múzeu vystavený od 1. do 28. februára 2017.
Dermoplastický preparát supa bielohlavého pochádza pravdepodobne ešte zo zbierok Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote,
K najbohatším remeselníkom v Rožňave patrili mäsiari
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Rožňave v 15. – 16. storočí tvorili popri baníkoch významnú vrstvu obyvateľstva remeselníci. Takmer do konca 16. storočia malo mesto iba remeslá nevyhnutne potrebné pre život obyvateľstva alebo pre baníctvo a hutníctvo. Za krátky čas sa Rožňava zmenila na remeselnícke mesto s početnými cechmi.
Medzi najstarších remeselníkov v Rožňave patrili mäsiari. Produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – loj a kožu. Cech vytvorili v roku 1597,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.