Výstavy (325)
V Rožňave otvoria výstavu Kálmán Tichy (1888 – 1968)
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v týchto dňoch prichádza so zaujímavou výstavou. V rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorená výstava s názvom Kálmán Tichy (1888 – 1968). Výstava je jedným z najväčších podujatí Roka Kálmána Tichyho v Rožňave, iniciátormi ktorého boli Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, Banícke múzeum v Rožňave, Mesto Rožňava a Klub starých Rožňavčanov. Mesto Rožňava vyhlásilo rok 2018, kedy si pripomíname jeho dvojité výročie, za Rok Kálmána Tichyho na slávnostnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva 3. februára 2018 a zároveň udelilo Kálmánovi Tichymu titul Čestný občan Rožňavy In memoriam.
Vernisáž výstavy „Minerály pod lupou“ v GMM
Napísal(a) Mgr. Peter Ledvák, PhD. a Bc. Stanislav Levendovský
Vernisáž výstavy „Minerály pod lupou“, ktorá predstaví pestrú paletu minerálov a kryštálov zo Slovenska, Českej republiky a najznámejších svetových lokalít. sa uskutoční 11. septembra 2018 (utorok) o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Autormi výstavy sú Mgr. Peter Ledvák, PhD. a Bc. Stanislav Levendovský z Východoslovenského múzea v Košiciach. Výstava potrvá do 31. januára 2019.
Minerály boli a sú nevyhnutnou súčasťou ľudského života a výrazne prispeli k rozvoju našej spoločnosti. Majú nesmierne využitie nielen v klenotníctve, ale aj priemysle a potravinárstve. Cieľom výstavy „Minerály pod lupou“
Fotografie miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava zachytávajú miesta, okolo ktorých prechádzame možno denno-denne
Napísal(a) P. Horáth
Dňa 26. júla 2018 sa v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnila vernisáž výstavy miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava s názvom Rožňava vo výtvarnej fotografii. O uvoľnenú atmosféru na otvorení výstavy sa postarala trojica hudobníkov: Marieta Roxerová, Peter Henriczy a Dušan Zatroch. Výstavu svojimi príhovormi otvorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave a Štefan Kesi z Fotoklubu PIX-XL Rožňava. Podujatie sa napriek dovolenkovému obdobiu tešilo slušnej účasti. Výstava ponúka netradičný pohľad na Rožňavu skrz približne 50 fotografií od 9 autorov: Andrea Gibasová, Peter Henriczy, Pavol Horváth, Ivan Kerekeš, Štefan Kesi, Gejza Kolesár, Peter Maxin, Jaroslav Ujházy a Ladislav Viszoczky. Autori sa chceli vyhnúť vystavovaniu klasických
Autorská výstava fotografií Jozefa Peniaška v Rožňave - Nerušte moje sny
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v stredu 8. augusta 2018 o 16.16 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave na otvorenie výstavy fotografií. Autor je rodákom z Handlovej, avšak pred mnohými rokmi sa priženil do Hrhova. Pracuje ako technik na kompresorovej stanici tranzitného plynovodu, ale zároveň sa vypracoval z amatérskeho fotografa na profesionála. Priznáva, že najprv fotografoval takmer všetko - ľudí, krajinu a zátišia, neskôr sa jeho témy menia a v centre záujmu zostáva človek ako inšpiratívna a zaujímavá bytosť. Snívať o fotografovaní začal už v detstve, keď zbadal prvý fotoaparát. Jeho sen sa vyplnil. Naozaj sa stal fotografom, snívanie ho však doteraz neprestalo baviť.
V Galérii Baníckeho múzea bude vystavovať svoje fotografie rožňavský Fotoklub PIX-XL Rožňava
Napísal(a) EHG
„Na každej fotke sú aspoň dvaja – fotograf a divák.“
(A. Adams)
Rožňava má čo ponúknuť, vie očariť bohatou históriou, impozantnou architektúrou, budovami, námestím, charakteristickými uličkami, tajomnými zákutiami....
Starobylá kalvária, katedrála, veže kostolov, dominantná Strážna veža – miesta, ktoré denne vidíte, prešli ste okolo nich nespočetne veľakrát, poznáte ich.
Kolekciou „Rožňava vo výtvarnej fotografii“ sa snažíme prelomiť toto každodenné pozeranie na naše mesto, ponúknuť iný pohľad na poznané, ukázať menej atraktívne rôznym spôsobom, nevidieť iba architektúru, ľudí, kvety, stromy, krajinu..., ale uvidieť farby, svetlo, tiene,
V Rimavskej Sobote otvoria výstavu Príbehy 20. storočia
Napísal(a) M. Hnát
Putovná výstava Príbehy 20. storočia si našla svoje miesto v Rimavskej Sobote. Od pondelka 2. júla 2018 bude expozícia Príbehy 20. storočia nainštalovaná na nádvorí Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vďaka ústretovosti Banskobystrického kraja a PhDr. Oľgy Bodorovej, riaditeľky múzea, si občania Rimavskej Soboty budú môcť na výstavu vytvoriť svoj vlastný názor, keďže niektorí zastupitelia mesta jej obsah na rokovaní mestského zastupiteľstva odmietli a jej obsah označili za “minoritnú históriu”. Výstava zachytáva formou krátkych citátov príbehy obyčajných ľudí, ktorí sa stali hrdinami našej pamäti národa a návštevníkom areálu múzea v Rimavskej Sobote bude k dispozícii do nedele 29. júla 2018.
Výstava LUX et TENEBRIS v Rožňave predstaví dve výtvarníčky mladej generácie
Napísal(a) V. Zatrochová
Výstava s názvom LUX et TENEBRIS, ktorá sa otvorí 28. júna 2018 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstavuje výtvarné práce Mgr. Astridy Kissovej a Mgr. art. Viktórie Zatrochovej. Autorky patria do mladej generácie súčasnej výtvarnej scény. Spoločným menovateľom je expresívny výtvarný jazyk, časté použitie tmavých tónov a tém skúmajúcich hlbšie, často až temné zákutia bytia. Rozličnosť prác sa prejavuje najmä v použití výrazových prostriedkov, odlišnosti tém a východísk. Obsah výstavy LUX et TENEBRIS tvoria kresby, grafiky, maľby, práce na PC, animácie a priestorové práce. Diela svojou rôznorodosťou, pod ktorou sa tiahne spoločná podstata, predstavujú istý odraz vnútornej reinterpretácie zdanlivo vonkajšieho sveta. Tlmočia pocity, názory, kladú otázky.
Remeslá čias minulých. Autorská výstava fotografií Pavla Kočiša v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave pozýva na autorskú výstavu fotografa Pavla Kočiša v termíne od 7. do 29. júna 2018 do Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). „Zavádzanie nových technológií postupne vytláča tradičné spôsoby obživy obyvateľstva kdekoľvek vo svete. Výnimkou nie je ani Rumunsko, kde však ešte stále môžeme natrafiť na pôvodné formy hospodárenia a remesiel. Rôzne regióny poskytujú osobité podmienky pre ich zachovanie v autentickej forme najmä v horských oblastiach," hovorí autor výstavy Pavol Kočiš a dodáva, „tieto prírodné a historické fenomény podnietili aj môj záujem a vznik týchto fotografií. Veď je len otázkou času dokedy sa budeme môcť stretávať s remeselníkmi a hospodármi minulosti."
Výstava Pod Muráňom v tej doline, umenie s hradom spojené
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Výstava v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia nesie názov Pod Muráňom v tej doline, umenie s hradom spojené. Prostredníctvom umenia nás autor výtvarných diel odkazuje na samotnú históriu regiónu Gemer, konkrétne k hradu Muráň. Približuje nám život na Muránskej planine a jedinečné umelecké pohľady na Muránsky hrad. Autor na výstave vystavuje 18 umeleckých diel. Mgr. Miroslav Sklenárik absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a výtvarnej výchovy. Dlhé roky pracoval v ZUŠ a Súkromnej ZUŠ Artiana v Revúcej. Za svoju umeleckú činnosť získal viaceré ocenenia. Svoje výtvarné diela prezentoval na samostatných výstavách v Klube architektov v Košiciach, v synagóge v Brezne, v Jelšave,
Výstava kožených výrobkov v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko pozýva v nasledujúcich dňoch všetkých záujemcov o tradičnú ľudovú kultúru na výstavu kožených výrobkov. V termíne od 14.5. do 1.6.2018 môžete nahliadnuť do sály Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) a dozvedieť sa viac o výstave, či samotnom remesle kožiarstvo, garbiarstvo. Autorka výstavy Petra Oravcová, etnologička z Revúcej, spracovala v priebehu minulého roka terénny výskum, počas ktorého zdokumentovala činnosť dvoch tradičných výrobcov zo stredného Gemera Rudolfa Kubeja a Dušana Petra. Títo dvaja remeselníci sa venujú spracovaniu kože a výrobe kožuškov, opaskov, tašiek, či iných kožených výrobkov. Výstupom tohto bádania je originálna výstava, ktorá v mesiaci máj hosťuje v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Viac...
Spomienka muránskej kameniny na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Spomienka muránskej kameniny“. Výstava prezentuje vzácne kameninové výrobky manufaktúry v Muráni, ktorá bola založená v roku 1823 Koháryovcami a ktorej majiteľmi sa neskôr stali aj Coburgovci. Výstava potrvá do 2. septembra 2018. Manufaktúra vyrábala v prvých rokoch v réžii panstva, v rokoch 1826 – 1840 dávali majitelia manufaktúru do prenájmu. V rokoch 1841 – 1859 viedli podnik vo vlastnej réžii Coburgovci. V roku 1860 bol opäť obnovený systém prenájmu manufaktúry. Po roku 1890 prevzala manufaktúru Prvá uhorská účastinárska spoločnosť spojených sklární so sídlom v Budapešti. Jedným z posledných nájomcov manufaktúry bol v rokoch 1895 – 1903 Jozef Mayer.
Z vernisáže výstav Od ihly po šijací stroj a Gombíky v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prezentujeme v týchto dňoch výstavu Od ihly po šijací stroj, ktorá približuje dejiny krajčírskeho remesla v Košiciach od 16. do začiatku 20. storočia. Autorkou výstavy je PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD. z Východoslovenského múzea v Košiciach. Vernisáž výstavy, ktorá je v Rožňave rozšírená o výstavu gombíkov zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave a súkromných osôb, sa uskutočnila 3. mája 2018, za prítomnosti zástupcu primátora Rožňavy Mgr. Dionýza Keménya. K príjemnej atmosfére prispeli svojím vystúpením žiaci Základnej umeleckej školy v Rožňave. Výstavy potrvajú do 22. júla 2018.
Otvorili výstavu o klenovskom rodákovi a francúzskom národnom hrdinovi Karolovi Pajerovi
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 4. mája 2018 mesto Rimavská Sobota kladením vencov pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta v decembri 1944 si výstavou pripomenulo aj osobnosť francúzskeho národného hrdinu Karola Pajera, rodáka z Klenovca, okres Rimavská Sobota, ktorý po úteku pred fašizmom utiekol zo Slovenska a zapojil sa do francúzskeho hnutia odporu. Výstavu pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v R. Sobote v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v R. Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v R. Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota. Po oficiálnom akte položenia vencov riaditeľkou Gemersko-malohotského múzea v priestoroch múzea otvorili výstavu o osobnosti Karola Pajera.
Televízny reportér Rasťo Ekkert vystavuje svoje obrazy v Revúcej
Napísal(a) NG od
Mnohých zaiste prekvapila informácia odvysielaná v televízii JOJ v piatok 27. apríla 2018, keď jej spravodajca z Revúcej oznámil v relácii Noviny, že jeho kolega Rasťo Ekkert vystavuje v rámci Zochovej divadelnej Revúcej svoje obrazy. Veď ten, kto sústavne nesleduje kto sa v súčasnosti čomu venuje, nestíha toľko informácií ani len vnímať a nie ešte si aj všetko zapamätať. Umeniu, aj keď nie vo vysokom umeleckom precítení, sa venuje už skoro každý z nás. Veru, aj Rasťo Ekkert, ktorého sme v minulosti v televíznom spravodajstve videli ako redaktora s kamerou "obchádzať" priam celý svet. Raz sa s ňou objavil v Malých Karpatoch, potom vo Vysokých Tatrách, ale aj na Kaukaze, či dokonca v Himalájach. Mnohí sme ho videli aj plávať na akejsi nákladnej lodi Okolo sveta za 80 dní.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.