Výstavy (325)
Putovná výstava o predčasne narodených deťoch pod názvom „Narodil sa bojovník!“
Napísal(a) Tatiana Bachňaková
Pôrodná hmotnosť menšia „ako vrecko múky“, napriek tomu sa rodičia tešia z každého malého pokroku.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho
kraja a Občianske združenie Malíček pozývajú širokú verejnosť na putovnú výstavu o predčasne narodených deťoch pod názvom „Narodil sa bojovník!“ do priestorov knižnice
v termíne od 6. – 31. marca 2017.
Historická Rožňava na fotografiách neobyčajne zaujala jej súčasníkov
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Vernisáž druhej tohtoročnej výstavy s názvom Historická Rožňava na fotografiách sa uskutočnila v utorok 7. februára 2017 vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Slávnostnú vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič. Ing. František Kardoš, ako hlavný iniciátor myšlienky prípravy tejto výstavy, vo svojom príhovore ozrejmil prítomným dôvod vzniku tejto ojedinelej výstavy a zároveň poukázal na dôležitosť zachovávať pre budúce generácie spomienky na naše mesto.
Z vernisáže výstavy Hrady v Gemeri - Malohonte
Napísal(a) Sylvia Holečková
Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave začala výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Hrady v Gemeri – Malohonte. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 2. februára 2017 za prítomnosti primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu a kurátorov výstavy – PhDr. Alexandra Botoša a Mgr. Daniela Bešinu, ktorí účastníkom vernisáže porozprávali o tejto zaujímavej archeologickej výstave.
Otvoria výstavu s názvom Historická Rožňava na fotografiách
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, bude dňa 7. februára 2017 o 16.00 hodine otvorená výstava s názvom Historická Rožňava na fotografiách.
Organizátorom výstavy je Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Klubom priateľov starej Rožňavy a Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy.
Výstava vznikla na základe iniciatívy nadšencov historickej Rožňavy za aktívnej pomoci Gábora Bogdána, člena Klubu priateľov starej Rožňavy
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria putovnú archeologickú výstavu Hrady v Gemeri a Malohonte
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorí putovná archeologická výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom „Hrady v Gemeri – Malohonte“. Návštevníci ju budú mať možnosť vzhliadnuť v termíne od 2.2.2017 do 23.3.2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2.2.2017 o 16.30 hod. Hrady a hradné ruiny dodnes priťahujú pozornosť širokej verejnosti.
SNM–Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci so Slovensko-ruskou spoločnosťou, klubom Arbat v Prešove a Občianskym združením Prešovský klub vojenskej histórie Dukla pripravili výstavu s názvom Od Stalingradu po Berlín. Otvorenie výstavy sa uskutoční dňa 17. januára 2017 o 16:00 h v priestoroch múzea na Masarykovej ulici č. 20, Prešov.
Fotovýstava Oplecko, kamža a čepec prístupná do konca januára 2017
Napísal(a) M. Ferenczová
V pondelok 19. decembra 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala návštevníkov vôňa škorice a vanilky. Viacúčelové sály sa zmenili na výstavnú sieň s farebnými a čiernobielymi fotografiami ľudového odevu horného Gemera, ktoré boli vytvorené v rámci projektu „Oplecko, kamža a čepec“. Niektoré odevy a doplnky mali možnosť návštevníci vidieť aj na figurínach a porovnať hlavne materiál z akého boli zhotovené.
U nás taká obyčaj... Oplecko, kamža a čepec
Napísal(a) Mária FerenczováNa výstave "MALIAR JÚLIUS SÁNDY" uvidia návštevníci v Rimavskej Sobote vzácnu kolekciu jeho diel
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je miestom vernisáže výstavy MALIAR JÚLIUS SÁNDY (1827 - 1894), ktorá sa uskutoční vo štvrtok 15. decembra o 15.00 hodine. Výstava je sprístupnená v slovenskom i maďarskom jazyku. Maliar a grafik Július Sándy (1827 Tállya - 1894 Budapešt) už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847-1848
Jedenásti revúcki fotografi vystavujú svoje najnovšie práce
Napísal(a) Martina Urbanová
V piatok 9. decembra 2016 o 17:00 hod. sa vo výstavnej sále revúckeho MsDK uskutočnila vernisáž výstavy Revúcka fotografia. Svoje rôznorodé fotografie vystavili jedenásti revúcki fotografi - Beata BELÁKOVÁ, Lýdia BODNÁROVÁ, Milan BUKÓCI, Maroš DETKO, Alena GERŠICOVÁ, Monika HALÁKOVÁ, Miqo CASH, Dušan PETRO, Peter POBOČEK, Viktor POBOČEK a Ján POLIAK.
Viac...
Výstava fotografií FOTOROMA z Gemera si našla miesto v Oslo, v Bratislave a teraz aj v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Projekt FOTOROMA - Zvyšovanie povedomia o kultúrnej rozmanitosti Rómov a budovanie interkultúrneho dialógu prostredníctvom fotografie sa už pomaly, ale isto dostáva do povedomia ľudí. Tu, v najbližšom okolí, odkiaľ pochádzajú amatérski fotografi, aj v okolí Trnavy, lebo odtiaľ sú tí profesionálni. Od 17. novembra 2016 aj v Osle, kde bola práve v ten deň otvorená výstava tých istých fotografií,
V Rožňave oficiálne otvorili výstavu akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 25. novembra 2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo oficiálne otvorenie výstavy akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia. Roland Neupauer žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, odbor maľba, ateliér profesora J. Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe,
Nová výstava Akadémie Rovás z Košíc v Rožňave pod názvom „eNRA 2016"
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 22.11.2016 uskutočnila vernisáž novej výstavy Akadémie Rovás z Košíc pod názvom „eNRA 2016 v Rožňave”. V rámci samotnej výstavy sa prezentuje 28 umelcov, z ktorých sa na vernisáži osobne zúčastnili šiesti: József Borisza Borsó (maliar), Astrida Kiss (maliar), Oszkár Kovács (fotograf), András Koren (fotograf), Viktória Mucza (maliarka) a akademický maliar Otto Szabó,
Skrytá divočina láka nadšencov fotografie fauny na výstavu v Revúcej
Napísal(a) M. Urbanová
V utorok 8. novembra 2016 o 15:30 hod. sa výstavná sála Mestského domu kultúry v Revúcej zaplnila hosťami a nadšencami fotografie fauny, pretože sa tam uskutočnila výstava fotografov - členov Slovenskej asociácie fotografov prírody, Ing. Jána SLOVÁKA a VLADIMÍRA VICIANA, ktorú zorganizovalo MsKS v Revúcej za pomoci Ing. Maroša Detka, ktorý sa hosťom zároveň aj prihovoril a vystavovateľom poďakoval.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-