Výstavy (326)
Skrytá divočina láka nadšencov fotografie fauny na výstavu v Revúcej
Napísal(a) M. Urbanová
V utorok 8. novembra 2016 o 15:30 hod. sa výstavná sála Mestského domu kultúry v Revúcej zaplnila hosťami a nadšencami fotografie fauny, pretože sa tam uskutočnila výstava fotografov - členov Slovenskej asociácie fotografov prírody, Ing. Jána SLOVÁKA a VLADIMÍRA VICIANA, ktorú zorganizovalo MsKS v Revúcej za pomoci Ing. Maroša Detka, ktorý sa hosťom zároveň aj prihovoril a vystavovateľom poďakoval.
V pondelok 14. novembra 2016 bude v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera inštalovaná výstava obrazov Moniky Vozárovej z Dobšinej „Folklór mojimi očami“. Moderný a nevšedný pohľad na naše kroje, na gemerskú náturu a temperament vytvára v obrazoch výtvarníčky pôdu pre celú škálu pocitov.
Čaro imaginácie. Slovenská kovačická insita
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Galériou insitného umenia, Múzeom vojvodinských Slovákov, Slovenským vydavateľským centrom a Svetovým združením Slovákov žijúcich v zahraničí otvára 9. 11. 2016 o 17.00 výstavu o slovenskom výtvarnom fenoméne v oblasti insitného umenia v srbskej Kovačici. Pre verejnosť bude prístupná od 10. 11. 2016 do 26. 2. 2017 v sídelnej budove SNM v Bratislave.
V Mesiaci fotografie fotoklub Pix-XL oslavuje 6. výročie založenia výstavou
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa). Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho srdečne pozývajú milovníkov fotografie v piatok 4. novembra 2016 o 17:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
Ing. Michal Pridala – spisovateľ s krídlami
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenský Exupéry – prívlastok, ktorý právom patrí píšucemu letcovi, Ing. Michalovi Pridalovi, generálmajorovi letectva in memoriam. V deň 100. výročia narodenia tohto výnimočného modranského rodáka bude na jeho počesť otvorená výstava. SNM-Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, pri príležitosti storočnice narodenia Ing. Michala Pridalu,
(1) MY..., spoločná výstava umelcov rôznymi väzbami spätých s brezovsko-myjavským regiónom
Napísal(a) Bc. Alena Vašková
(1) MY... Pod týmto názvom sa skrýva spoločná výstava umelcov rôznymi väzbami spätých s brezovsko-myjavským regiónom (rodisko, pôsobisko, inšpiračný zdroj...). Zúčastňujú sa na nej autori z oblasti profesionálneho výtvarného umenia, ktorí sa radia k rozdielnym generačným i žánrovým vrstvám, aj k odlišným estetickým koncepciám.
Prijmite pozvanie na návštevu nevšednej výstavy diel talentovaného výtvarníka Rolanda Neupauera
Napísal(a) Pavol Horváth
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára v priestoroch Galérie Baníckeho múzea autorskú výstavu malieb Rolanda Neupauera s názvom Internácia. Výstava bude sprístupnená v dňoch 3.11. – 20.12.2016. Otvorenie výstavy autorom sa uskutoční 25.11.2016 o 17:00 hod.
V Baníckom múzeu v Rožňave pokračuje Halloween v novembri výstavou voskových figurín
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
V dňoch 7.11. – 13.11.2016 bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25 sprístupnená výstava voskových figurín s názvom Zvláštni ľudia. Katastrofy ľudského tela. Výstava realizovaná v spolupráci s Výstavou voskových figurín – Rostislav Stoklásek bude počas 7 dní v Baníckom múzeu v Rožňave,
Lavica od Ludwiga Mies van der Rohe z vily Tugendhat v SNM
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v Bratislave v spolupráci s Múzeom mesta Brna otvorilo 4. októbra 2016 novú výstavu - Civilizované bývanie pre každého. Jan Vaněk (1891 – 1962). Exkluzívne dizajnérske nábytkové solitéry a zostavy známeho umelca a realizátora pre verejnosť sú sprístupnené v sídelnej budove SNM
Každý, kto má záujem prezrieť si kameninové predmety vyrobené v Rožňave, môže tak urobiť vo Fiľakove. V Bebekovej bašte fiľakovského hradu sú v týchto dňoch prezentované výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry prostredníctvom výstavy Poézia kameniny. Výstava je zameraná na ukážku sortimentu – džbánov, krčahov, mís,
Viac...
Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi na výstave obrazov Kovačickej dvojky v Rožňave
Napísal(a) Petronela Bodnárová, Gabriella Badin
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea a v spolupráci s Galériou insitného umenia v Kovačici sa vo štvrtok 4.8.2016 konala vernisáž výstavy Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi. Početných prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Slovo odovzdal múzejnej pedagogičke Gabrielle Badin,
Výstava „Fenomén Gemer, retrospektíva“ predstaví návštevníkom jeden z najstarších materiálov – hlinu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Dňa 11. augusta 2016 (štvrtok) o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy s názvom „Fenomén Gemer, retrospektíva“. Výstava predstaví návštevníkom jeden z najstarších materiálov – hlinu, ktorá v minulosti v Gemeri-Malohonte
Modrotlač predstavuje pre Slovensko kúsok krásnej tradície. Táto technika farbenia látok si získala srdcia žien po celom Slovensku už v 18. storočí. Na našom území sa v minulosti nachádzalo mnoho modrotlačiarskych dielní a výnimkou nebola ani oblasť Popradu. Modrotlač sa vyrábala v Poprade-Veľkej, Spišskej Sobote,
Trpké skúsenosti, údel osudu, šťastné a nešťastné chvíle, drobné osobné úspechy a prehry - to všetko každý môže odhaliť v umeleckej tvorbe Ernesta Hausera. Autor prežil šťastné detstvo v Banskej Štiavnici. Ešte pred „skúškou dospelosti“ - maturitou na gymnáziu, prechádza oveľa tvrdšou skúškou,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).