Výstavy (326)
Pripravovaná výstava v GMM Vesmír očami detí prezentuje 302 prác z 23 škôl
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. V roku 2018 sa do súťaže zapojilo spolu 302 prác z 23 škôl v kategóriách MŠ, ZŠ (2 stupne) a ZUŠ (tiež 2 stupne). Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 9. marca 2018 o 14.30 hod.
Prvá tohtoročná výstava v GMM patrí Rolandovi Neupauerovi - NESÚVISLOSTI
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Prvou výstavou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v roku 2018 je výstava výtvarníka Rolanda Neupauera pod názvom Nesúvislosti. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 8. marca 2018 o 15.00 hod. Výstava potrvá do 31. mája 2018.
Roland Neupauer (*1980) je súčasný mladý autor, pôsobiaci v Krásnohorskom Podhradí. Napriek svojej ťažkej chorobe patrí k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliéru prof. Jána Bergera.
V stredu 21. februára 2018 sa uskutočnila vernisáž výstavy pod názvom Šup ho s kožuchom cez plecia s Hraškou! Kto je Hraška? Ako v slovenskom rozhlase odznelo na dopyt moderátorov, Hraška je prezývka, ktorú som získala počas štúdia Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vo folklórnom súbore Zobor. Vraj som malá ako hrášok, hovorili... Ale nie, nebola táto vernisáž o mne. Bola o našich tradíciách a o tom, ako si niekedy nevážime, čo nám naši starí rodičia zanechávajú. Dvaja talentovaní vystavovatelia, ktorých som oslovila, chcú, aby ich poklady bolo vidno, snáď budú mať svojich pokračovateľov a toto remeslo nevyhynie. Hlavnou náplňou môjho výskumu bolo zistiť, či sa ľudové kožušníctvo ešte nejakým spôsobom vyskytuje u nás v Gemeri.
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA. Ide o jubilejný piaty ročník tejto výstavy; tento rok s názvom „PREČO“. Vernisáž sa uskutočnila 30. januára 2018 za prítomnosti a pod hlavnou záštitou Dr. Istvána Grezsu, splnomocnenca vlády MR, a pod záštitou Attilu Haraszti, generálneho konzula MR v Košiciach.
Tohtoročná výstava, ktorá zaplnila všetky výstavné plochy galérie rôznorodými výtvarnými dielami súčasných autorov, pritiahla už na vernisáž veľký počet záujemcov.
Pozývame vás do Revúcej na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou
Napísal(a) L.O.K
Z Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme obdržali zaujímavý i podnetný text. Hneď v úvode sa pýtajú: "Máte radi folklór a radi by ste sa v tejto oblasti vzdelali? Pozývame Vás na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou s názvom ŠUP HO S KOŽUCHOM CEZ PLECIA S HRAŠKOU! Výstava prezentuje 8 mesačný výskum spracovávania kože a kožušinových výrobkov v obci Muránska Zdychava. Do problematiky vás uvedie Mgr. Petra “Hraška” Oravcová, etnologička, kurátorka, muzeologička."
Mladí umelci výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu vystavujú v Revúcej
Napísal(a) MG od
Jedenásty ročník výstavy výtvarných prác mladých umelcov výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu pomenovanej ako Paleta mladých výtvarníkov, začínal slávnostnou vernisážou 19.1.2018 o 13.00 v dôstojných podkrovných priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Organizátorom Palety je tohto roku Súkromná základná umelecká škola Artiana Revúca. Na výstave je prezentovaných 117 výtvarných prác žiakov zo ZUŠ Tisovec, Veľký Krtíš, Hnúšťa, Rimavská Sobota, Poltár, Balog nad Ipľom, Fiľakovo, Revúca, ďalej z CZUŠ a SZUŠ Lučenec, a SZUŠ Revúca. Spomedzi nich porota ocenila 23 žiakov.
Medzinárodná tvorivá komunita Rovás (eNRA) vystavuje tento rok v Rožňave už po piatykrát
Napísal(a) Ágnes Kovács
Toto tvorivé zoskupenie, ktoré vzniklo v roku 2012 pod záštitou združenia Rovás so sídlom v Košiciach, prináša každý rok diela veľmi rôznorodého štýlu a techniky, s rozmanitou tematikou, pričom výstavy predsa len zosúlaďuje rovnaká vlnová dĺžka a potreba spolupatričnosti. Materiál výstav eNRA sa zväčša rodí počas medzinárodných letných táborov. Tento rok, keďže sa jedná o veľkú jubilejnú výstavu k 5. ročníku, budú návštevníci mať možnosť popri domácich autoroch z eNRA, ako sú akademický maliar Otto Szabó alebo grafik Zoltán Zeman, vidieť aj ďalšie samostatné výstavy popredných autorov, ako sú József Szurcsik (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), István Orosz (umelecký grafik, nositeľ Kossuthovej ceny), Márton Barabás (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), Attila Dienes (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), Tamás Gaál (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), László Nemes (akademický maliar) a grafička Vica Juhász.
Koniec týždňa v Revúcej zavŕšil piatkový večer s vernisážou výstavy Revúckych fotografov. Ako každý rok, tak aj minulé ročníky sme sa stretli s inšpiratívnymi fotografiami známych i začínajúcich fotografov. Večerom a úvodným slovom nás previedla Ing. Karin Killíková a Bc. Barbora Vrabcová. Zvedaví návštevníci výstavy si mali možnosť pohladiť oko aj dušu pohľadom na prírodu, folklór, tanec, deti, štipku Vianoc a krásnych ľudí.
Výstava „Dieťa a jeho svet“ predstaví život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí nášho regiónu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vernisáž výstavy „Dieťa a jeho svet“, ktorá predstaví život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont sa uskutoční 13. decembra 2017 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov z fondov etnológia, história a archeológia bude prezentované obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry. Výstava potrvá do 30. apríla 2018.
Výstava „Žijem na strome a je mi dobre" predstaví tajomný život na strome, ktorý pri prechádzke prírodou nevnímame
Napísal(a) RNDr. Elena Martincová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 7. decembra 2017 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „Žijem na strome a je mi dobre“, ktorá návštevníkom predstaví tajomný život na strome, ktorý pri prechádzke prírodou nevnímame. Výstava potrvá do 28. februára 2018. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici reprízu interaktívnej výstavy
Viac...
Výstava Rozprávkové múzeum, ktorú otvorili v Rožňave, približuje bábkarstvo so svojbytným prejavom umelcov slovenskej moderny
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kaličiaková
V Galérii Baníckeho múzeu v Rožňave vernisážou otvorili 23. novembra 2017 výstavu pod názvom Rozprávkové múzeum, ktorú pripravili v spolupráci so SNM Múzeom bábkarskych kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň. Výstava je určená pre širokú laickú verejnosť s prihliadnutím na detského návštevníka. Približuje bábkarstvo so svojím svojbytným prejavom umelcov slovenskej moderny a ich tvorbu pre inštitucionálne bábkové scény.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili autorskú výstavu Márie Gyarmati „V mojej duši je večná jar“
Napísal(a) Eva Tományová
Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave otvorili 16. novembra 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave autorskú výstavu Márie Gyarmati s názvom „V mojej duši je večná jar“. Gyarmati Mária – AYA vybrala milovníkom umenia z Rožňavy a okolia 75 obrazov zo svojej bohatej tvorby v rokoch 2000-2017. Výstavu otvorili riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Pavol Lackanič, ktorý privítal asi 60 účastníkov vernisáže, výstavu a tvorbu autorky predstavil Csaba Szemesi, profesor kultúry Univerzity v Liverpoole, za organizátora,
Vernisáž a výstava najlepších ocenených výtvarných prác z celoslovenského kola súťaže
Napísal(a) A. Kleinová
Koncom júla 2017 sa uskutočnilo v Trenčíne vyhodnotenie 54. ročníka celoštátnej súťaže Výtvarné spektrum, ktorého regionálne kolo organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v apríli. V septembri sa skončila výstava ocenených prác na Trenčianskom hrade, výber z toho najlepšieho môžete vidieť aj v Rožňave. „Je pre nás cťou, že môžeme hostiť to najlepšie čo v rámci Slovenska v neprofesionálnej výtvarníckej oblasti vzniklo," pozýva na výstavu riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia prezentuje výstavu obrazov Mgr. Zoltána Mikó
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia Vás srdečne pozýva na výstavu obrazov Mgr. Zoltána Mikó, ktorá nesie názov Čaro prírody. V podkroví múzea autor prezentuje 48 obrazov. Najviac inšpirácie autor čerpá z prírody, ktorá sa opakovane objavuje v jeho tvorbe. Mgr. Zoltán Mikó momentálne žije v Šali, ale pochádza z Vyšných Valíc, kam sa rád každý rok vracia práve na jeseň a zimu, čo sa dá pozorovať aj na obrazoch rôzneho prostredia, či už stvárnenia gemerských kopcov alebo ročných období.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).