Výstavy (325)
RETROvýstava - Nostalgia z časov nedávnych v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) R. Šimko
Ďalšiu fascinujúcu výstavu s názvom RETROvýstava má pre svojich priaznivcov pripravenú Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej vernisáž sa uskutoční dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. „Cieľom výstavy je vyvolať u starších nostalgické spomienky na časy nedávno minulé, zároveň priblížiť mladším ročníkom, ako sa v tých časoch žilo, aké predmety sa používali, či už ide o predmety každodennej potreby ako elektronika, hračky a taktiež športové či iné predmety, ktoré používali ich rodičia, či starí rodičia,“ povedal o výstave jej kurátor Mgr. Pavol Horváth.
Mgr. Ján Fiťma (*1971) pochádza z Revúcej a hrdo sa hlási k tomu, že práve tu s pomocou učiteľa výtvarnej výchovy Vincenta Blanára objavil svoje umelecké nadanie. Dnes žije a tvorí vo Zvolene, kreslí kreslené vtipy, karikatúry významných osobností a predstaviteľov verejného života.
Prvé diela uverejňoval v tlačových periodikách ako Tele plus, Slobodný piatok, Smena, Smena na nedeľu, Pravda, Obrana, Luskáčik, neskôr aj Hospodársky denník, Svět filatelie či Kocúrkovo. V roku 1994 vytvoril grafický dizajn obálky časopisu Huncút, do ktorého zároveň prispieval.
Výnimočná výstava na Zochovej divadelnej Revúcej 2019
Napísal(a) Juraj Genčanský
Už je to tak – Revúca v Gemeri nie je len kolískou osvety a vzdelanosti, ale aj nadregionálnym strediskom ochotníckeho divadla. Veď prehliadky a súťaže divadelných súborov majú v tomto meste viac ako polstoročnú tradíciu. Prvý divadelný festival – Krajská prehliadka detských divadelných krúžkov – sa konal už v marci 1968 v revúckom Dome kultúry (vtedy Závodný klub ROH LTZ). O dva roky nato tu hostili detské súbory už z celého Slovenska a pokračovaním boli krajské súťaže ochotníckych súborov kategórie C. Odvtedy sa každý rok na niekoľko májových dní stáva revúcky „Klub“ mekkou divadelných ochotníkov.
V starobylých priestoroch podkrovia Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme v piatok 26. apríla 2019 otvorili výstavu slovenskej maliarky Mgr. art. Aleny Adamíkovej, ArtD. Úspešná maliarka pochádza z Revúcej a – takpovediac, po výtvarnej ceste okolo sveta – touto sériou obrazov chce vyjadriť poďakovanie svojmu rodnému mestu a ľuďom v ňom. Aj preto nazvala výstavu CESTA DOMOV.
Človek odkiaľsi prichádza či pochádza, na tom sa nedá nič meniť. Svet prvotných skúseností sa v nás zafixuje v podobe istoty a ak sa v dospelom živote potrebujeme znovu ukotviť, tak sa mimovoľne, až reflexne vraciame k svojim počiatkom. Vraciame sa do detstva vnútorne a ak je to možné, tak aj doslova.
Alena Adamíková po dvadsiatich rokoch vystavuje v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Mestské kultúrne stredisko a Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej pozývajú na výstavu obrazov slovenskej maliarky s príznačným názvom CESTA DOMOV. Výstavu otvoríme v piatok 26. apríla 2019 o 18.00 hod. v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a celý súbor obrazov si môžete pozrieť v pracovných dňoch do 31. mája 2019.
Mgr. art. Alena Adamíková, ArtD. patrí k strednej generácii slovenských maliarov. Narodila sa v Revúcej a v rokoch 1991 – 1997 študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch akademických maliarov Stanislava Stankociho a Daniela Fischera. V roku 2011 absolvovala doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa uskutoční 17. apríla 2019 o 15.00 hod. vernisáž výstavy „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“. Výstava je venovaná vzniku a vývoju kúpeľníctva v Gemeri a predstaví jednotlivé kúpele, kúpeľných lekárov či obľúbenosť jednotlivých miest, z ktorých väčšina už dnes neexistuje. Výstava potrvá do 30. septembra 2019.
Územie dnešného Slovenska je z hľadiska kúpeľov jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia,
Výstava dobšinskej umelkyne Moniky Vozárovej obohatí rožňavskú galériu
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás srdečne pozýva na výstavu Moniky Vozárovej OD SRDCA MAĽOVANÉ, ktorá bude doplnená veľkonočnými kraslicami z dielne Danky Lackovej. Vernisáž výstavy sa uskutoční 11.04.2019 (vo štvrtok) o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25.
Monika Vozárová o sebe hovorí:
„Som Dobšinčanka. Tu som sa narodila a tu aj žijem. Už niekoľko rokov však pracujem ako opatrovateľka v Rakúsku.
V Jelšave otvorili výstavu Moravský rytec Ignác Zeidler
Napísal(a) Mgr. Tatiana Strelková
V Mestskom múzeu Jelšava 13.3.2019 sme slávnostne otvorili výstavu Moravský rytec Ignác Zeidler pripravenú v spolupráci s Odborom školstva, kultúry a športu mesta Uničov. Vernisáž a následná výstava z partnerského mesta Uničov (ČR) predstaví tvorbu významného moravského barokového rytca Ignáca Zeidlera. Väčšina jeho tlače vznikla pre olomoucký kláštor premonštrátov a brnenských augustiánov. Ikonograficky sú zachytené významné udalosti moravského cirkevného života. Grafiky nájdeme tiež na stránkach vedeckého mesačníka Monatliche Auszüge vydávaného prvou učenou spoločnosťou v habsburských rakúskych krajinách.
Fotografické reprodukcie sú ukážkou majstrovstva autora a okrem výstavy doma si ju mohli prezrieť aj v poľskom partnerskom meste Lędziny.
Tridsať rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine
Napísal(a) Ing. Eva Belanová, RNDr. Monika Gálffyová
Vernisáž výstavy „30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine“ sa uskutoční 14. marca 2019 (štvrtok) o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina predstaví nielen rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu tohto regiónu, ale aj jej históriu a činnosť Správy CHKO Cerová vrchovina pri ochrane tohto jedinečného územia. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 9. mája 2019.
Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 113 zo dňa 10. októbra 1989 bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina na pôvodnej výmere 16 280 ha,
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sme 20. marca 2019 slávnostne otvorili výstavu rôznych druhov palíc, ktoré vyšli spod rúk výrobcu ľudových umeleckých predmetov Pavla Ferdinandyho z Revúcej. Azda by sme mohli povedať, že v dramaturgii výstav sa v tomto roku držíme jednej tematickej línie, keďže po predchádzajúcej výstave o „paličkovaní“, teraz vystavujeme „palice“... Človek sa stretáva s palicou už odmalička a v rôznych podobách. Všimli ste si? Ledva chlapčisko začne chodiť, na prechádzkach s obľubou zbiera po uliciach palice, paličky, prútiky či konáriky... Paličkou nám v škole ukazovali na tabuli nové veci, ale občas do nás učivo palicou aj vtĺkali. Na dedine sme voľakedy ako šarvanci pred sebou paličkou poháňali koleso a bola z toho zábava.
Viac...
Výstava čipky a keramiky nadchla návštevníkov revúckeho Domu kultúry
Napísal(a) J. Genčanský
Vo výstavnej sieni revúckeho Domu kultúry sme otvorili prvú výstavku v tomto roku. Expozícia predstavuje „malé veľdiela“ z majstrovských rúk čipkárky Anky Urbánovej z Rožňavy a keramikárky Mgr. Margity Matúšovej z Revúcej. „A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite, / keď nemá, čím by prišil záplatu / na to, čo bolí, čo má zostať skryté / jak chromá ruka pod rukávom kabátu.“ Píše Miroslav Válek v jednej svojej básni. Metaforicky hovorí o vzťahoch medzi ľuďmi a pritom stavia na charakteristickej vlastnosti nití – spájať materiály, ba i nite samy dokopy uzlíkami. A to je vlastne čipkovanie.
Výstavou REVÚCKA FOTOGRAFIA 2018 na konci roka dali priestor domácim fotografom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Fotografia. Jedno cvaknutie a na svete je dokonalý odraz reality. O čom sa v minulosti mohlo umelcom len snívať, je teraz dostupné takmer každému. Dokumentuje naše životy, momenty obyčajné aj výnimočné, a ako sa zdá, fotografom môže byť už dnes každý, kto vlastní fotoaparát. Fotografom áno. Umelcom nie. Keď sa však objaví niekto výnimočný, niekto, kto dokáže zachytiť všednú realitu nevšedne, kto vidí, čo iným uniká, a dokáže stlačiť spúšť v ten správny okamih, vtedy sa rodí umenie.
V Revúcej sa už stalo príjemnou tradíciou – na konci roka dať priestor domácim fotografom. A je dobré, že to Revúčania využívajú. Vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska tak máme možnosť pokochať sa skutočným fotografickým umením.
Podoby lásky Evy Wilson v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Božia láska, láska k blížnemu, materinská láska, manželská láska, partnerská láska, prvá láska sa stali hlavnou témou vystavovaných autorských diel Mgr. Evy Wilson. Výstava nesie názov Podoby lásky a v podkrovných priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej potrvá do 21. decembra 2018. Výtvarné výpovede Mgr. Evy Wilson realizované v dreve sú pozitívnou výpoveďou. Téma lásky je súčasťou nášho života, obohacuje ho a napĺňa. Dáva človeku ľudský rozmer a je našou základnou podstatou. Výtvarníčka sa zaujíma o drevorezbu, venuje sa maľbe na drevo, plátno, kameň. Inšpiruje ju nevšedný tvar alebo plocha dosky. Maľby na drevo sú väčšinou fiktívne krajiny, snové predstavy a vízie, ale aj zátišia, portréty a náročnejšie filozofické témy.
Vernisáž výstavy ROŽŇAVA BAŇA – život a práca zožala úspech
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Občianske združenie Medza a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v utorok 27.11.2018 slávnostne otvorili výstavu Rožňava Baňa – život a práca v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Na podujatí sa zúčastnilo vyše 100 záujemcov. Riaditeľ múzea, Pavol Lackanič, na úvod všetkých privítal a v krátkosti predstavil projekt Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného priemyselného dedičstva, vďaka ktorému mohla byť táto výstava prezentovaná verejnosti. Na slávnostnej vernisáži boli prítomní aj maďarskí priatelia zo združenia Észak - Keleti Átjáró Kulturálisés Tudományos Közhasznú Egyesület z Miskolca, ktorí sú partnermi OZ Medza v rámci cezhraničnej spolupráce Interreg SK-HU Budovanie partnerstva.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).