Matica slovenská (53)
Ocenenie jubilantky pani Zuzany Jungerovej
Napísal(a) Ing. Martin Gallík
Zakladajúca členka Miestneho odboru Matice slovenskej a Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej pani Zuzana Jungerová sa 15. marca 2018 dožila krásnych 90 rokov. Zdravotné problémy jej zabránili pred šiestimi rokmi aktívne účinkovať na folklórnej scéne a odkázali ju na pomoc inej fyzickej osoby. Túto pomoc našla k svojej veľkej spokojnosti v Špecializovanom zariadení, zariadení pre seniorov a domov sociálnych služieb SUBSIDIUM v Rožňave. V tomto zariadení má zabezpečenú starostlivosť a miesto, kde trávi jeseň života. Ďakujem vedeniu Subsidia za ústretovosť a poskytnutie spoločenskej miestnosti, kde sme mohli vyjadriť vďaku a zablahoželať našej jubilantke.
Šaliansky Maťko Jozefa Cígera Hronského v Rožňave už po dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) ZM
Rožňava – 27.1.2017 - „Bola raz jedna malebná krajina - Slovensko sa zvala. V nej malé mestečko Šaľa. A tá Šaľa Šalianskeho Maťka Jozefa Cígera Hronského mala. Skvosty našich starých otcov, materí, aby sa zas utvrdila láska k vlasti, domovine, k tomu peknému, čo v nás tleje, až neraz sa duša v rozprávke rozochveje..," - MUDr. Svetozár Hikkel. Keď sa v mestečku Šaľa v roku 1991 zrodila iniciatíva zorganizovať súťaž v prednese slovenských povestí,
Matičný deň a Deň ľudových tradícií v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Tatiana Tomková
Miestny odbor Matice slovenskej a Obecný úrad Rožňavské Bystré zorganizovali v sobotu popoludní 17.9.2016 Matičný deň a Deň ľudových tradícií. Počasie nám neprialo a odrazilo sa to aj na počte zúčastnených ale ani to nás neodradilo od tejto skvelej myšlienky predstaviť si takouto formou žurnalistu, plodného básnika,
Pača - cieľová stanica celookresného stretnutia členov Matice slovenskej
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Telegraficky by sa dalo aspoň čiastočne dať na vedomie to, čo sa odohralo dňa 15. septembra 2016 v malebnej obci Pača, ktorá je rozložená v údolí Pačanského potoka pretekajúcemu obcou aj takto: - Pekné počasie. - Dobrá nálada. - Vynikajúci matičiari. - Nádherné miesto stretnutia. - Skvelá organizácia...
Čiernolehotskí matičiari v Drienčanoch navštívili program Dedina ožíva 2016
Napísal(a) Darina Figúrová
Ešte v januári si Miestny odbor Matice slovenskej v Čiernej Lehote naplánoval aktivitu „Po stopách Pavla Emanuela Dobšinského“. A tak sme trpezlivo čakali na júl, kedy Drienčany, posledné pôsobisko Dobšinského, ožívajú rozprávkami, hudbou, spevom, dobrým jedlom a čo je najdôležitejšie - dobrými ľuďmi.
Vo Vlachove si pripomenuli 24. výročie podpísania Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky
Napísal(a) Mgr. Jozef Jakubovský
Sedemnásty júl ako dôležitý medzník našich dejín je neodmysliteľný. 17 júl je časom, kedy sa rozhodovalo o osude Slovenska a jeho smerovaní v nasledujúcich desaťročiach. Je pravdou, že 17. júl nie je oficiálnym štátnym sviatkom, ale to na veci nič nemení. 17 júl 2016 je už v poradí 24. výročie tejto
Rožňava si pripomenula 1153. výročie príchodu solúnskych bratov Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy
Napísal(a) Predsedníčka MO MS Rožňava
Dňa 05.07.2016 popoludní Miestny odbor Matice slovenskej Rožňava v spolupráci s Mestom Rožňava, Domom Matice slovenskej v Rožňave, rímsko-katolíckym biskupským úradom v Rožňave a evanjelickým farským úradom a. v. v Rožňave usporiadal na Námestí baníkov v Rožňave malú spomienkovú slávnosť
Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave má nové vedenie
Napísal(a) -DMS-
Rožňava – 13.04.2016 - V priestoroch Denného centra pre seniorov sa uskutočnilo Mimoriadne Valné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej (M VZ MO MS) v Rožňave. Zvolal ho riaditeľ členského ústredia MS v Martine na základe ustanovenia platných Stanov MS uvedeného v Hlave V., bod 9, písm. a). Celé zasadnutie M VZ MO MS viedol riaditeľ ČÚ MS PhDr. Martin Fejko. Nápomocní mu boli pracovníci ČÚ MS v Martine RNDr. Ján Seman, Viera Jochymková, Zdenka Belláková, ako aj riaditeľka Krajanského múzea v Martine PhDr. Zuzana Pavelcová.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-