Matica slovenská (53)
piatok, 24 júl 2015 18:17
Stačila zbierka 119 sošiek budhov Ladislava Hlavácsa na vytvorenie slovenského rekordu?
Napísal(a) Bc. Matej Lada
Zverejnené v
Matica slovenská
pondelok, 06 júl 2015 14:08
Spomienková slávnosť v Rožňave na počesť príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu
Napísal(a) Ing. Zlatica Hálková
Zverejnené v
Matica slovenská
streda, 13 júl 2011 09:17
Spomienka na slovanských vierozvestov o ich poslaní, význame učenia i odkaze
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Zverejnené v
Matica slovenská
štvrtok, 13 august 2015 10:50
Slávnostné zasadnutie Výboru Matice slovenskej aj za účasti Rožňavčanov
Napísal(a) – DMS RV-
Zverejnené v
Matica slovenská
nedeľa, 19 december 2010 19:44
Slávnostné koncoročné stretnutie matičiarov rožňavského okresu s ocenením i vinšami
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Zverejnené v
Matica slovenská
nedeľa, 07 júl 2013 11:08
Slávnostná spomienka na príchod Cyrila a Metoda bola aj v Rožňave
Napísal(a) Milan Kupčo
Zverejnené v
Matica slovenská
utorok, 17 apríl 2012 18:44
Prvé zasadnutie Krajskej rady Matice slovenskej košického kraja aj za účasti členov z horného Gemera
Napísal(a) Kamila Chilová
Zverejnené v
Matica slovenská
štvrtok, 13 august 2015 10:55
O súťaži v tlaku na lavičke – o pohár primátora mesta Dobšiná
Napísal(a) – DMS RV –
Zverejnené v
Matica slovenská
nedeľa, 21 november 2010 20:33
Nového predsedu Matice slovenskej v Martine Ing. Mariána Tkáča volilo aj 24 delegátov z horného Gemera
Napísal(a) Z.H.
Zverejnené v
Matica slovenská
utorok, 01 máj 2012 19:29
Národný výstup na Devín sa uskutočnil aj za účasti matičiarov z Rožňavy
Napísal(a) Matej Lada
Zverejnené v
Matica slovenská
Viac...
sobota, 05 november 2011 16:46
Na zasadnutí Okresnej rady Matice slovenskej v Rožňave aktívnym matičiarom odovzdali ďakovné listy
Napísal(a) Ing. Margita Vilimová, PhD.
Zverejnené v
Matica slovenská
štvrtok, 09 júl 2015 15:01
Na tvorivých dielňach v Dome Matice slovenskej v Rožňave si deti postavili hotel, útulok pre zvieratá, ale aj vesmíru loď
Napísal(a) Ondrej Bašták Ďurán
Zverejnené v
Matica slovenská
utorok, 20 september 2011 09:58
Na Sneme Matice slovenskej v Martine boli aj zástupcovia miestnych odborov z horného Gemera
Napísal(a) Bc. Matej Lada, Ing. Zlatica Halková
Zverejnené v
Matica slovenská
pondelok, 14 máj 2012 10:04
Mladí Matičiari z Rožňavy čistili cez víkend Silickú planinu nad Jovicami od odpadkov
Napísal(a) MS
Zverejnené v
Matica slovenská
Strana 3 z 4
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-