Divadlo (71)
Uplynulý víkend to v Revúcej žilo divadlom. Tak ako každý rok sa v Mestskom kultúrnom stredisku konala Zochova divadelná Revúca, týmto rokom sme si pripísali na konto už 44. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých. Akcia sa konala pod záštitou primátorky mesta Revúca MVDr. Evy Cireňovej. Vyhlasovateľom súťažnej prehliadky je Národné osvetové Centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Organizátormi akcie sú Banskobystrický samosprávny kraj, Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Čo som si odniesla z divadelného predstavenia Národný cintorín
Napísal(a) KOM
Patrím ku generácií, ktorých podnikatelia radia medzi starých, ktorí majú uvoľniť miesto mladým, perspektívnym. My si máme prikladať hlinu na hruď, aby sme si zvykli. Necítim sa tak, ešte vo mne horí duch. Bývam v mestečku, ktoré v týchto dňoch oslavuje 155. výročie založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Múzeum Prvého slovenského gymnázia v spolupráci Mestským kultúrnym strediskom pripravili na celý týždeň bohatý kultúrny program. Jedným z nich bola aj situačná komédia: Národný cintorín.
Seriálové prekvapenie v areáli parku betliarskeho kaštieľa
Napísal(a) Milan Kupčo
Areál parku kaštieľa v Betliari privítal dňa 26.8.2017 aktérov obľúbeného seriálu 1890 – s podtitulom „Návrat detektíva Martona“. Krátke divadelné predstavenie v podaní hercov Jána Koleníka (detektív Marton), Anikó Vargovej (grófka Wisniewska), Danice Matušovej (grófka Júlia), Andrey Karnasovej (guvernantka), Rebeky Polákovej (Margaréta) a Michala Ďuriša (lekár) spolu s hercami divadla Actores z Rožňavy – Roberta Kobezdu, Pavla Bocsárskeho a iných si pozrelo množstvo návštevníkov z celého Slovenska, súdiac tak podľa poznávacích značiek zaparkovaných áut v obci Betliar.
Divadelné predpoludnie u Zocháčov o Cenu Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Ondrej Doboš
Nemecký herec Alexander Granach kedysi povedal: “Najlepšie divadlo je také, kde divák chce vstať a hrať spolu s hercami.” Táto krásna myšlienka sa niesla vo štvrtok 1. júna 2017 celou našou školou a do bodky sa naplnila. Konal sa 13. ročník Detskej divadelnej hry ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej, ktorým jej žiaci, učitelia i hostia spoločne oslávili Medzinárodný deň detí. Na našom novom javisku, za ktoré vďačíme Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., sa nám predstavilo osem úžasných divadelných súborov a naši žiaci
Prvý júnový víkend už štvrtýkrát patril v Tisovci mladým divadelníkom. V dňoch 2. – 4. júna 2017 sa uskutočnila v priestoroch kultúrneho domu celoštátna postupová súťaž a prehliadka divadla mladých. Vyhlasovateľom prehliadky je Národné osvetové centrum Bratislava, jej hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, spoluorganizátormi sú mesto Tisovec a Občianske združenie TisArt Tisovec.
Tisovec štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Začiatkom júna 2017 mesto Tisovec už štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM Tisovec. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluorganizátormi podujatia sú Mestské kultúrne stredisko v Tisovci,
Výsledky dvadsiateho ročníka súťažnej prehliadky detských divadelných súborov v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
V stredu 22. marca sa opäť rozozvučal revúcky Kultúrny dom detským džavotom. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja zorganizovalo v tento deň v poradí už dvadsiaty ročník súťažnej prehliadky detských divadelných súborov. V roku 2017 sa jej zúčastnili štyri kolektívy z okresov Rimavská Sobota a Revúca. V súťaži sa umiestnili nasledovne:
Ochotnícky divadelný súbor Rev odohral predpremiéru hry Čakanie na Godota
Napísal(a) Vladimír Oravec
Ochotnícky divadelný súbor Rev odohral predpremiéru hry Čakanie na Godota od Samuela Becketta. 4. novembra 2016 to bola vôbec prvá takáto udalosť pre súbor, keď uviedol celovečernú hru. „Jeden veselý a jeden smutný klaun. Dvaja stratení ľudia čakajú. Godot nie je až taký podstatný. Ide nám o čas. Godot je pre divadlo univerzálna idea.
Presne pred 150 rokmi sa v Revúcej zrodilo ochotnícke divadlo
Napísal(a) Vladimír Oravec
Do revúckych análov sa 14. október 1866 zapísal ako rok, kedy sa v Revúcej zrodilo ochotnícke divadlo. Hoci samozrejme nešlo o nejakú stabilnú profesionálnu scénu (v Čechách v tom čase už štyri roky fungovalo Prozatímní divadlo, teda akási dočasná scéna, kým nebude postavené Národní divadlo), pre taký národne cítiaci kraj
Medzinárodný divadelný festival "DVAJA" v Mestskom divadle ACTORES v Rožňave
Napísal(a) Actores
V Mestskom divadle ACTORES v Rožňave sa v dňoch od 17. septembra do 20. septembra 2016 uskutoční Medzinárodný divadelný festival "DVAJA". Milovníkom divadelného umenia sa predstavia herci z Divadla Stoka z Bratislavy, Pécsi Harnadik Szinhász z Maďarska, Divadla Kontra zo Spišskej Novej Vsi, Divadla LAFAYETTE z Poľska
Viac...
Prvé miesto z FEDIM-u TISOVEC 2016 si odniesol súbor Uložiť ako z Bratislavy za inscenáciu Pojednávanie vo veci Genesis
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stalo počas troch dní 3. – 5. júna 2016 centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstavilo dvanásť divadelných súborov s jedenástimi inscenáciami. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR a hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty,
Premiéra hry Medveď v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Lucia Koreňová
To či odhodlanie mladej vdovy stráviť zbytok života o samote, keď do jej domu vpadne neotesaný mladý muž, ste mohli sledovať v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnáziav Revúcej 26. mája 2016 o 17.00 hod. Inscenáciu hry Medveď, v ktorej vzťah muža a ženy formovaný cez prekonávanie banálnych a nezmyselných prekážok nakoniec vyvrcholil vzájomnou náklonnosťou
Celoštátny festival divadla mladých – FEDIM TISOVEC 2016
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stane počas troch dní - 3. – 5. júna 2016 centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví dvanásť divadelných súborov s jedenástimi inscenáciami. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR a hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-