a filmový štáb rozvážať po jednotlivých miestach, kde sa bude filmovať. Potom ma poslal k môjmu prvému nadriadenému, ktorému sa budem každý deň hlásiť. Bol to náš druhý šéf Bruce, ktorého tu nazývajú Kapitán. Hneď mi dal aj prácu, aby som mu mesto trošku poukazoval.
Na druhý deň sme si šli popozerať
všetky miesta, kde sa bude filmovať, aby mohli nákladné vozidlá, maringotky a naše vozidlá pohodlne zaparkovať a mohli operatívne vyrážať na akcie. Boli to prvé dva týždne, keď som Brucea takto rozvážal. Mal veľa adries, kde sme potom chodievali a všeličo vybavovali. Prvé čo bolo, sme boli nakupovať dva Cadillacy 1970, aby sa mohla v jednom strecha rozmontovať a nasadiť kamery zhora a potom kameraman mohol robiť zábery dovnútra.
Toľko vecí človek zažije, čo by ho ani vo sne nenapadlo aká je to invenčná práca plná kumštu. Všetko je prefektne vymyslené a zorganizované, aby to fungovalo a nikdy nezlyhalo. Všetci boli profesionáli, ktorí ma svojím umením denne šokovali. Takto som len vždy obďaleč postával s otvorenými ústami a nemohol som sa vynadívať, čo sa okolo mňa dialo. Každý mal presnú funkciu a vedel, kde má byť v ten správny čas. Pri filmovaní je organizácia veľmi dôležitá, ináč by sa toho veľmi veľa za deň nedalo urobiť. Dostal som sa takto až do hĺbky celého systému.
Za dva týždne ma Bruce zoznámil
s druhým vodičom, ktorý bude presne tú istú prácu robiť ako ja. S Larrym sme si hneď dobre sadli, a tak mi o sebe prezradil, že je rodákom z New York City. Jeho prízvuk som bol schopný veľmi rýchlo zaradiť, pretože som v tom meste nejaký čas žil a i niečo zažil. Prízvuk ľudí z New Yorku je príznačný a ľahko identifikovateľný. Larry bol pôvodne kriminálnym právnikom a pracoval ako verejný obhajca v meste Portland. Teraz si zobral voľno, a tak sa venoval trochu inému žánru aký vyštudoval. Asi iba mne to povedal, že vyštudoval práva, pretože sa stali z nás výborní priatelia. Obaja sme mali červené minibusy Ford pre 12 pasažierov.
Prvé naše výlety boli na letisko, odkiaľ sme privážali všetkých, čo sa filmovania zúčastnili, hlavne štáb a hercov. Mal som aj to šťastie, že som bol vyzdvihnúť hlavného hrdinu filmu - herca Matta Dillona. Urobil som si narýchlo ceduľku z kartónu a napísal na ňu názov filmu. Potom som to pripevnil na tyčku a zdvihol do výšky, aby ma už z diaľky mohli vidieť. Matta som už trošku poznal aj predtým, pretože zopár filmov už natočil, ktoré som si bol v kine pozrieť. Bol už veľmi populárny medzi mládežou. Narodil sa v štáte New York, v mestečku New Rochelle, 18. februára 1964. Bol naozajstným skvostom, pretože sa na nič nehral a hneď sme si dobre rozumeli. Odviezol som ho do hotela Red Lion, ktorý bol na Lincolnovej ulici a Juhozápadnej štvrtej Avenue.
Veľmi výhodne v budove oproti
bolo stredisko filmu, ktoré zabralo polovicu celého prízemia pekne veľkej budovy. Hneď vedľa bola aj menšia reštaurácia, kde sa chodievali všetci stravovať. Iné to bolo už, keď sme boli na jednotlivých miestach, kde sa filmovali časti filmu. Tam vždy dorazila súkromná firma, ktorá nám jedlo pripravovala na raňajky, obed a večeru, nakoľko hodiny bývavali dlhé. To bolo veľmi obľúbené miesto a keď ma hlad navštívil, tak som tam už hneď aj bol. Počas dvoch mesiacov sa na mňa nalepilo úctyhodných osem kilogramov. Od skorého rána až do neskorej noci sme pracovali, a tak som sa s Larrym striedal a nemali sme s tým problémy. Tá neskorá večerná smena mala aj svoje kúzla.
Tiež som bol vyzdvihnúť aj hlavnú hrdinku, ktorá bude vo filme milenkou Matta Dillona - Kelly Lynch, narodená v Golden Valley, Minnesota, 31. januára 1959. Bola to veľmi šarmatná a sexy žena, s ktorou som bol dosť často v kontakte, pretože občas ma nechala strážiť aj jej dcérku Shane, keď jej babička si musela ísť niečo vybavovať. Shane mala niečo vyše troch rôčkov a bola veľmi rozkošná. Vždy sa ma pýtala na rôzne veci zo života, a tak som mal deň vždy obohatený o detské sníčky, ktorými ma denne obdaruvávala. Aj som ju naučil zopár slovenských slovíčiek, ktoré chcela veľmi vedieť. Bolo to veľmi dojímavé ju počúvať ako sa ich snažila vysloviť, ako to len detičky vedia...
Ďalšia hviezdička filmu bola veľmi roztomilá
iba osemnásťročná Heather Graham, ktorá sa narodila 29. januára 1970 v meste Milwaukee, štát Wisconsin. Tesne predtým si už stihla zahrať vo filme, ktorý bol jej vstupom na hviezdnu oblohu. Bol to film License to Drive (1988). Jej milenca v tomto filme hral James LeGros, ktorý sa narodil 27. apríla 1962 v meste Minneapolis, štát Minnesota. Ďalším hercom, ktorý má významnú úlohu v tomto filme je James Remar. Narodil sa sa 31. decembra 1953 v Bostone, štát Massachusetts.
Potom som na letisku bol vyzdvihnúť aj ďalších hercov, ktorí hrali v tomto filme. Pána Williama S. Burroughs, narodeného 5. februára 1914 v St. Louis, štát Missouri. Vyštudoval na Harvardskej univerzite a stal sa z neho veľmi známy americký spisovateľ. Keď som ho vyzdvihol, bol s ním aj jeho osobný agent. Pan Burroughs bol dosť chorý a veľmi bledý. Ledva chodil, a tak ho jeho agent podopieral a on sa podopieral naviac aj o svoju paličku. Čo najrýchlejšie sme vyrazili, aby som ho mohol čo najskôr dopraviť do hotela, aby sa ešte mohol ako-tak doliečiť z doznievajúcej chrípky.
Beach Richards, narodená 12. júla 1920 v meste Vicksburg, štát Mississippi. Zahrala si aj vo filme „Guess Who's Coming to Dinner?“ (Hádaj, kto príde na večeru?), kde bola taktiež nominovaná na Oscara vo vedľajšej úlohe ako matka. V ďalšom filme si v ten istý rok ešte zahrala a dokonca ten film Oscara aj vyhral. Bol to slávny film „In The Heat Of The Night“ (V žiari noci). Tu hrala Mamu Caleba, ktorá prevádzala interupcie tým menej šťastlivým mladým ženám, ktoré si nemohli dovoliť zaplatiť odborného lekára, pretože zákrok bol pomerne drahý.
Posledným hercom,
ktorý hral vedľajšiu úlohu, ale bol dosť do deja zapojený, bol Max Perlich. Narodil sa 28. marca 1968 v meste Toledo, štát Ohio. Bol to taký drobnejší mládenec a keď dorazil ku mne, držal si pevne v náručí skateboard. Akonáhle sme vyšli z haly letiska a smerovali k môjmu vozidlu, nečakane skočil na dosku a presunul sa veľmi rýchlo. Zakončil to krásnym výskokom do výšky a dopadom presne na ňu, takže to vyzeralo veľmi efektne. Bol v tom skutočný majster.
Keď som si ich takto všetkých poprivážal do hotela, bol už len krátky okamih na to, aby sme začali vyrážať na jednotlivé časti filmovania...
Film Drugstore Cowboy (1989) bol natáčaný v septembri a októbri 1988. V záverečných titulkoch filmu okrem hercov a umeleckých tvorivých realizátorov filmu sú uvedení aj pracovníci dielčích výrobných štábov a aj mená členov nášho dopravného oddelenia. Uvádzam ich v skrátenej podobe: Transportation Department: William “Fleet“ Eakland -transportation coordinator; Bruce Simballa - transportation captain; drivers: Harry Alston, Pedro Amaya, Robert Eckholt, Larry Gersten, John Hannah, Scott Hubacek, Lawrence Odgen, John Jan Slovinec, Randall A. Small (camera car), Larry Smith, Pat Stubbs, Paul Thomas. Ešte aj dnes je možné informácie o filme a všetky mená zúčastnených na natáčaní nájsť na internete...
(Streda, 3. septembra 2014)
POKRAČOVANIE
Ján Slovinec

































Konečne mi zavolala Karen, jedna z tých dám, čo mi navrhli prácu vodiča mini autobusu pre hercov z Hollywoodu, a pozvala si ma do ich strategického centra organizácie produkcie filmu Drugstore Cowboy. Príjemná a veľmi šarmantná modrooká blondínka s veľkým úsmevom na tvári mi ponúkla kreslo oproti a mohli sme sa po vyše mesiaci zvítať. Bola presne taká istá akú som si ju v pamäti uchoval. Prediskutovali sme si podmienky, ale hlavne náplň práce, ktorú budem nasledujúce dva mesiace vykonávať. Nakoniec sme si podali ruky. Za každý deň práce mi zaplatia sto dolárov. Pracovať sa bude šesť dní v týždni, a to od pondelka až do soboty. Nedele boli vždy voľné.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-