a filmový štáb rozvážať po jednotlivých miestach, kde sa bude filmovať. Potom ma poslal k môjmu prvému nadriadenému, ktorému sa budem každý deň hlásiť. Bol to náš druhý šéf Bruce, ktorého tu nazývajú Kapitán. Hneď mi dal aj prácu, aby som mu mesto trošku poukazoval.
Na druhý deň sme si šli popozerať
všetky miesta, kde sa bude filmovať, aby mohli nákladné vozidlá, maringotky a naše vozidlá pohodlne zaparkovať a mohli operatívne vyrážať na akcie. Boli to prvé dva týždne, keď som Brucea takto rozvážal. Mal veľa adries, kde sme potom chodievali a všeličo vybavovali. Prvé čo bolo, sme boli nakupovať dva Cadillacy 1970, aby sa mohla v jednom strecha rozmontovať a nasadiť kamery zhora a potom kameraman mohol robiť zábery dovnútra.
Toľko vecí človek zažije, čo by ho ani vo sne nenapadlo aká je to invenčná práca plná kumštu. Všetko je prefektne vymyslené a zorganizované, aby to fungovalo a nikdy nezlyhalo. Všetci boli profesionáli, ktorí ma svojím umením denne šokovali. Takto som len vždy obďaleč postával s otvorenými ústami a nemohol som sa vynadívať, čo sa okolo mňa dialo. Každý mal presnú funkciu a vedel, kde má byť v ten správny čas. Pri filmovaní je organizácia veľmi dôležitá, ináč by sa toho veľmi veľa za deň nedalo urobiť. Dostal som sa takto až do hĺbky celého systému.
Za dva týždne ma Bruce zoznámil
s druhým vodičom, ktorý bude presne tú istú prácu robiť ako ja. S Larrym sme si hneď dobre sadli, a tak mi o sebe prezradil, že je rodákom z New York City. Jeho prízvuk som bol schopný veľmi rýchlo zaradiť, pretože som v tom meste nejaký čas žil a i niečo zažil. Prízvuk ľudí z New Yorku je príznačný a ľahko identifikovateľný. Larry bol pôvodne kriminálnym právnikom a pracoval ako verejný obhajca v meste Portland. Teraz si zobral voľno, a tak sa venoval trochu inému žánru aký vyštudoval. Asi iba mne to povedal, že vyštudoval práva, pretože sa stali z nás výborní priatelia. Obaja sme mali červené minibusy Ford pre 12 pasažierov.
Prvé naše výlety boli na letisko, odkiaľ sme privážali všetkých, čo sa filmovania zúčastnili, hlavne štáb a hercov. Mal som aj to šťastie, že som bol vyzdvihnúť hlavného hrdinu filmu - herca Matta Dillona. Urobil som si narýchlo ceduľku z kartónu a napísal na ňu názov filmu. Potom som to pripevnil na tyčku a zdvihol do výšky, aby ma už z diaľky mohli vidieť. Matta som už trošku poznal aj predtým, pretože zopár filmov už natočil, ktoré som si bol v kine pozrieť. Bol už veľmi populárny medzi mládežou. Narodil sa v štáte New York, v mestečku New Rochelle, 18. februára 1964. Bol naozajstným skvostom, pretože sa na nič nehral a hneď sme si dobre rozumeli. Odviezol som ho do hotela Red Lion, ktorý bol na Lincolnovej ulici a Juhozápadnej štvrtej Avenue.
Veľmi výhodne v budove oproti
bolo stredisko filmu, ktoré zabralo polovicu celého prízemia pekne veľkej budovy. Hneď vedľa bola aj menšia reštaurácia, kde sa chodievali všetci stravovať. Iné to bolo už, keď sme boli na jednotlivých miestach, kde sa filmovali časti filmu. Tam vždy dorazila súkromná firma, ktorá nám jedlo pripravovala na raňajky, obed a večeru, nakoľko hodiny bývavali dlhé. To bolo veľmi obľúbené miesto a keď ma hlad navštívil, tak som tam už hneď aj bol. Počas dvoch mesiacov sa na mňa nalepilo úctyhodných osem kilogramov. Od skorého rána až do neskorej noci sme pracovali, a tak som sa s Larrym striedal a nemali sme s tým problémy. Tá neskorá večerná smena mala aj svoje kúzla.
Tiež som bol vyzdvihnúť aj hlavnú hrdinku, ktorá bude vo filme milenkou Matta Dillona - Kelly Lynch, narodená v Golden Valley, Minnesota, 31. januára 1959. Bola to veľmi šarmatná a sexy žena, s ktorou som bol dosť často v kontakte, pretože občas ma nechala strážiť aj jej dcérku Shane, keď jej babička si musela ísť niečo vybavovať. Shane mala niečo vyše troch rôčkov a bola veľmi rozkošná. Vždy sa ma pýtala na rôzne veci zo života, a tak som mal deň vždy obohatený o detské sníčky, ktorými ma denne obdaruvávala. Aj som ju naučil zopár slovenských slovíčiek, ktoré chcela veľmi vedieť. Bolo to veľmi dojímavé ju počúvať ako sa ich snažila vysloviť, ako to len detičky vedia...
Ďalšia hviezdička filmu bola veľmi roztomilá
iba osemnásťročná Heather Graham, ktorá sa narodila 29. januára 1970 v meste Milwaukee, štát Wisconsin. Tesne predtým si už stihla zahrať vo filme, ktorý bol jej vstupom na hviezdnu oblohu. Bol to film License to Drive (1988). Jej milenca v tomto filme hral James LeGros, ktorý sa narodil 27. apríla 1962 v meste Minneapolis, štát Minnesota. Ďalším hercom, ktorý má významnú úlohu v tomto filme je James Remar. Narodil sa sa 31. decembra 1953 v Bostone, štát Massachusetts.
Potom som na letisku bol vyzdvihnúť aj ďalších hercov, ktorí hrali v tomto filme. Pána Williama S. Burroughs, narodeného 5. februára 1914 v St. Louis, štát Missouri. Vyštudoval na Harvardskej univerzite a stal sa z neho veľmi známy americký spisovateľ. Keď som ho vyzdvihol, bol s ním aj jeho osobný agent. Pan Burroughs bol dosť chorý a veľmi bledý. Ledva chodil, a tak ho jeho agent podopieral a on sa podopieral naviac aj o svoju paličku. Čo najrýchlejšie sme vyrazili, aby som ho mohol čo najskôr dopraviť do hotela, aby sa ešte mohol ako-tak doliečiť z doznievajúcej chrípky.
Beach Richards, narodená 12. júla 1920 v meste Vicksburg, štát Mississippi. Zahrala si aj vo filme „Guess Who's Coming to Dinner?“ (Hádaj, kto príde na večeru?), kde bola taktiež nominovaná na Oscara vo vedľajšej úlohe ako matka. V ďalšom filme si v ten istý rok ešte zahrala a dokonca ten film Oscara aj vyhral. Bol to slávny film „In The Heat Of The Night“ (V žiari noci). Tu hrala Mamu Caleba, ktorá prevádzala interupcie tým menej šťastlivým mladým ženám, ktoré si nemohli dovoliť zaplatiť odborného lekára, pretože zákrok bol pomerne drahý.
Posledným hercom,
ktorý hral vedľajšiu úlohu, ale bol dosť do deja zapojený, bol Max Perlich. Narodil sa 28. marca 1968 v meste Toledo, štát Ohio. Bol to taký drobnejší mládenec a keď dorazil ku mne, držal si pevne v náručí skateboard. Akonáhle sme vyšli z haly letiska a smerovali k môjmu vozidlu, nečakane skočil na dosku a presunul sa veľmi rýchlo. Zakončil to krásnym výskokom do výšky a dopadom presne na ňu, takže to vyzeralo veľmi efektne. Bol v tom skutočný majster.
Keď som si ich takto všetkých poprivážal do hotela, bol už len krátky okamih na to, aby sme začali vyrážať na jednotlivé časti filmovania...
Film Drugstore Cowboy (1989) bol natáčaný v septembri a októbri 1988. V záverečných titulkoch filmu okrem hercov a umeleckých tvorivých realizátorov filmu sú uvedení aj pracovníci dielčích výrobných štábov a aj mená členov nášho dopravného oddelenia. Uvádzam ich v skrátenej podobe: Transportation Department: William “Fleet“ Eakland -transportation coordinator; Bruce Simballa - transportation captain; drivers: Harry Alston, Pedro Amaya, Robert Eckholt, Larry Gersten, John Hannah, Scott Hubacek, Lawrence Odgen, John Jan Slovinec, Randall A. Small (camera car), Larry Smith, Pat Stubbs, Paul Thomas. Ešte aj dnes je možné informácie o filme a všetky mená zúčastnených na natáčaní nájsť na internete...
(Streda, 3. septembra 2014)
POKRAČOVANIE
Ján Slovinec
































Konečne mi zavolala Karen, jedna z tých dám, čo mi navrhli prácu vodiča mini autobusu pre hercov z Hollywoodu, a pozvala si ma do ich strategického centra organizácie produkcie filmu Drugstore Cowboy. Príjemná a veľmi šarmantná modrooká blondínka s veľkým úsmevom na tvári mi ponúkla kreslo oproti a mohli sme sa po vyše mesiaci zvítať. Bola presne taká istá akú som si ju v pamäti uchoval. Prediskutovali sme si podmienky, ale hlavne náplň práce, ktorú budem nasledujúce dva mesiace vykonávať. Nakoniec sme si podali ruky. Za každý deň práce mi zaplatia sto dolárov. Pracovať sa bude šesť dní v týždni, a to od pondelka až do soboty. Nedele boli vždy voľné.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-