Staršia p. Majerčíková bývala v blízkosti rieky (teraz v blízkosti Jančíkovcov a Beňovcov). Mala iba jedného syna, známeho obecného učiteľa Dezidera Garlátiho, ktorý zomrel mladý, a tak sa dcérka Marienka narodila tesne po jeho smrti. Mladšia známa Muránska babica p. Krchová (Hrbáľová) sa tiež pýšila iba jediným dieťaťom dcérou Maruškou, s ktorou žili na Konskej ulici. Neskôr sa vydala za vdovca, váženého pána prednostu železničnej stanice Františka Goldschmidta. S prvou manželkou Margitkou žili v časti Pastovník a vychovali dvoch synov, Viktorka a Ferka. Muránske pôrodné baby mali vždy obrovskú radosť, keď aj ich pričinením pribudol do obce malý človiečik. Každého počastovali priazňou, ale v tom čase tzv. nedeľniatka zvlášť srdečne a ako také rozprávkové „sudičky“ nešetrili lichotivými prívlastkami. Podľa nich deti narodené vo svätú nedeľu boli deťmi šťasteny – mali byť vždy čistučké, múdručké, šikovné, obdivované, úspešné, malo sa im vydariť všetko, na čo siahnu, najmä keď sa narodili hodinu- dve pred obedom alebo rovnako pred polnocou. Pani Goldschmidtová vítala do života v Muráni aj mňa, ale moja pamäť do vlastného príchodu na svet nesiaha. Utkvela mi však ako 18-ročnej v pamäti jej obrovská radosť, keď sa v roku 1966 v poriadne zasneženom januári narodil v jej novej rodine chlapček a zásluhou p. Zity Hajdúkovej pribudol v muránskej matrike zápis o novom občanovi mužského pohlavia. Podľa našej skvelej „baby, babice či pôrodníčky“ bol nádherný, vnímavý, obletovaný v rodine a možno v čase jeho príchodu nebola ani nedeľa, ale nechýbalo mu nič k tomu, aby bol v živote úspešný a vážený občan našej obce.
Mgr. Ružena Svoreňová
(Zdroj: Muránske noviny č.1/2019)



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a