„Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK) je špecializovanou formou podpory ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov, je určitým nástrojom na vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj tradičného remeselníctva na území Košického kraja. Je určený začínajúcim, ale aj skúseným remeselníkom z územia župy, ktorí sa chcú orientovať a zdokonaliť v modernom svete marketingu, reklamy či úspešnej prezentácii vlastnej tvorby a chcú obstáť v oblastiach aktuálnej legislatívy, výroby, alebo aj predaja a podnikania. Určený je aj pre tých remeselníkov, ktorí by sa radi dozvedeli viac o historickom vývoji remesla a chcú si doplniť svoje vedomosti a zručnosti o tradičné techniky, technológie a postupy výroby so zreteľom na estetiku a funkcionalitu produktov. Jednoducho každému, kto chce byť lepší, úspešný a úspešnejší,“ predstavuje hlavné zámery inkubátora Helena Novotná, riaditeľka GOS.
RINK ponúka množstvo podporných aktivít, ktoré uľahčia štart do sveta kreatívneho biznisu.
Napríklad školenia, kurzy, workshopy, odborné prednášky, mentoring, poradenstvo, techniky podpory predaja, produktové fotenie, organizovanie výstav a prezentácií či dobrovoľné stáže v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„V súčasnosti sa zameriavame predovšetkým na aktualizáciu a doplnenie databázy remeselníkov Košického kraja, práve prebieha profesionálne fotenie remeselných produktov našich klientov, pripravujeme jesenné jednorazové ale aj viacdenné školenia zamerané na marketing, reklamu a na kurz podnikateľských zručností. V prípravnej fáze je aj rozšírenie našej webovej stránky remeselnickyinubator.sk, kde postupne verejnosti predstavíme našich klientov, remeselníkov Košického kraja,“ vymenúva aktivity RINK-u jeho manažérka Renata Palme.
DOBROVOĽNÁ STÁŽ REMESELNÍKA – ŠANCA, AKO SA ZDOKONALIŤ ZA VÝHODNÝCH PODMIENOK
Zaujímavou formou podpory je už spomínaná dobrovoľná stáž. Prvou stážistkou, ktorá sa rozhodla využiť ponuku RINK-u je mladá absolventka ŠÚV v Košiciach, odbor konzervátorstvo a reštaurátorstvo, maliarske techniky, Jana Valková. Od útleho detstva inklinovala k umeleckej činnosti, zmysel pre kreativitu a tvorivé umenie sa v nej prirodzene prejavili aj v dospelosti. Ako sama tvrdí: „Na dobrovoľnej stáži pod vedením mojej mentorky, keramikárky Renáty Kseničovej, som si osvojila pre mňa doteraz neznáme techniky spracovania hliny, ako je rytie vzorov do vlhkej glazúry, zdobenie keramiky reliéfnymi ľudovými motívmi, maľovanie majoliky, či základy točenia na hrnčiarskom kruhu. Zaujalo ma prepojenie dvoch rôznych remeselných techník, kedy som zakomponovala motívy gemerských výšiviek do keramických brošní. Ďalšou výzvou pre mňa bolo zoznámenie sa s tkáčskou dielňou, kde sa so mnou o svoje zručnosti podelila lektorka Eva Čabrová. Získala som nové poznatky o materiáloch, používaných na výrobu tradičných tkaných kobercov a odevov. Vyskúšala som si aj tkanie na krosnách. Okrem toho som sa oboznámila s výrobou mydla a s plstením. Páčil sa mi aj metodický deň pre zamestnancov GOS, keď som si vyskúšala prácu s kožou, konkrétne výrobu náramkov a príveskov.“
Stážista RINK-u na základe vzájomnej dohody s prevádzkovateľom inkubátora, ktorým je GOS Rožňava, sa stáva dočasným členom jeho pracovného tímu. V tomto období má možnosť zúčastniť sa bezodplatne na všetkých jeho podujatiach a absolvovať tvorivé aktivity ponúkané Domom tradičnej kultúry Gemera.
„Zaujímavý a podnetný bol pre mňa networking s názvom Má remeslo zlaté dno? organizovaný v rámci programu inkubátora. Stretla som sa s remeselníkmi, dozvedela som sa o ich práci, ale zaujali ma hlavne ich skúsenosti v oblasti podnikateľskej činnosti, o ktoré sa s nami podelili,“ hovorí ďalej Jana Valková a pokračuje: „Bolo inšpirujúce vypočuť si životné a podnikateľské príbehy keramikárky Amálie Holíkovej a tkáčky Jany Zifčákovej.“
Stať sa dobrovoľným stážistom v Dome tradičnej kultúry Gemera je jednou z ponúkaných možností v rámci programu RINK. Účasť na všetkých jeho ďalších aktivitách je na princípe dobrovoľnosti. Klientom inkubátora sa môže stať remeselník za predpokladu, že svoje remeslo už ovláda, alebo je čerstvým absolventom školy so zameraním na tradičné remeslo, resp. remeselníckeho kurzu. V prípade začínajúceho remeselníka je potrebné preukázať sa adekvátnou zručnosťou a vlastnou tvorbou. Jedinou a nevyhnutnou podmienkou je bezplatná registrácia do Databázy remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov Košického kraja.
„Veľmi si cením možnosť dobrovoľnej stáže, akú ponúka RINK. Za najväčší prínos považujem skutočnosť, že som sa za relatívne krátky čas zoznámila s mnohými technikami, materiálmi, spôsobmi ich spracovania, či dokonca s históriou konkrétnych remesiel, vychádzajúcich priamo z regiónu, kde som sa narodila a žijem. Pod jednou strechou som sa zdokonalila v remeslách, ktoré som už čiastočne ovládala a ešte sa priučila ďalším. Aj keď za túto činnosť nie som finančne ohodnotená, odnášam si veľké bohatstvo vo forme vedomostí, za ktoré by som inde, napr. na odborných kurzoch musela zaplatiť. Jednoduchou registráciou do databázy remeselníkov Košického samosprávneho kraja som sa stala klientkou RINK-u a mám teda možnosť bezplatne, alebo za symbolický poplatok, využiť jeho služby. Plánujem sa zúčastňovať aj ďalších školení, verím, že každá skúsenosť ma posunie bližšie k môjmu profesijnému cieľu. Veľmi si cením možnosť, i keď len na obmedzený čas, byť súčasťou kolektívu zamestnancov GOS. Som im vďačná za ich spoluprácu a ochotu s akou ku mne pristupujú. Túto dobrovoľnú stáž určite odporúčam mladým, začínajúcim remeselníkom, ktorí zvažujú, čomu sa v blízkej budúcnosti chcú venovať,“ hodnotí svoje skúsenosti a zážitky Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer.
Remeselnícky inkubátor Gemer, bol otvorený v apríli 2019. Zriadený je v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Jeho činnosť riadi Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Kontakty a ďalšie informácie:
osobne: Rožňava, Betliarska 8, Renata Palme, manažérka
telefonicky : +421 915 884 135
elektronicky:
www.remeselnickyinkubator.sk
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-