„Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK) je špecializovanou formou podpory ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov, je určitým nástrojom na vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj tradičného remeselníctva na území Košického kraja. Je určený začínajúcim, ale aj skúseným remeselníkom z územia župy, ktorí sa chcú orientovať a zdokonaliť v modernom svete marketingu, reklamy či úspešnej prezentácii vlastnej tvorby a chcú obstáť v oblastiach aktuálnej legislatívy, výroby, alebo aj predaja a podnikania. Určený je aj pre tých remeselníkov, ktorí by sa radi dozvedeli viac o historickom vývoji remesla a chcú si doplniť svoje vedomosti a zručnosti o tradičné techniky, technológie a postupy výroby so zreteľom na estetiku a funkcionalitu produktov. Jednoducho každému, kto chce byť lepší, úspešný a úspešnejší,“ predstavuje hlavné zámery inkubátora Helena Novotná, riaditeľka GOS.
RINK ponúka množstvo podporných aktivít, ktoré uľahčia štart do sveta kreatívneho biznisu.
Napríklad školenia, kurzy, workshopy, odborné prednášky, mentoring, poradenstvo, techniky podpory predaja, produktové fotenie, organizovanie výstav a prezentácií či dobrovoľné stáže v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„V súčasnosti sa zameriavame predovšetkým na aktualizáciu a doplnenie databázy remeselníkov Košického kraja, práve prebieha profesionálne fotenie remeselných produktov našich klientov, pripravujeme jesenné jednorazové ale aj viacdenné školenia zamerané na marketing, reklamu a na kurz podnikateľských zručností. V prípravnej fáze je aj rozšírenie našej webovej stránky remeselnickyinubator.sk, kde postupne verejnosti predstavíme našich klientov, remeselníkov Košického kraja,“ vymenúva aktivity RINK-u jeho manažérka Renata Palme.
DOBROVOĽNÁ STÁŽ REMESELNÍKA – ŠANCA, AKO SA ZDOKONALIŤ ZA VÝHODNÝCH PODMIENOK
Zaujímavou formou podpory je už spomínaná dobrovoľná stáž. Prvou stážistkou, ktorá sa rozhodla využiť ponuku RINK-u je mladá absolventka ŠÚV v Košiciach, odbor konzervátorstvo a reštaurátorstvo, maliarske techniky, Jana Valková. Od útleho detstva inklinovala k umeleckej činnosti, zmysel pre kreativitu a tvorivé umenie sa v nej prirodzene prejavili aj v dospelosti. Ako sama tvrdí: „Na dobrovoľnej stáži pod vedením mojej mentorky, keramikárky Renáty Kseničovej, som si osvojila pre mňa doteraz neznáme techniky spracovania hliny, ako je rytie vzorov do vlhkej glazúry, zdobenie keramiky reliéfnymi ľudovými motívmi, maľovanie majoliky, či základy točenia na hrnčiarskom kruhu. Zaujalo ma prepojenie dvoch rôznych remeselných techník, kedy som zakomponovala motívy gemerských výšiviek do keramických brošní. Ďalšou výzvou pre mňa bolo zoznámenie sa s tkáčskou dielňou, kde sa so mnou o svoje zručnosti podelila lektorka Eva Čabrová. Získala som nové poznatky o materiáloch, používaných na výrobu tradičných tkaných kobercov a odevov. Vyskúšala som si aj tkanie na krosnách. Okrem toho som sa oboznámila s výrobou mydla a s plstením. Páčil sa mi aj metodický deň pre zamestnancov GOS, keď som si vyskúšala prácu s kožou, konkrétne výrobu náramkov a príveskov.“
Stážista RINK-u na základe vzájomnej dohody s prevádzkovateľom inkubátora, ktorým je GOS Rožňava, sa stáva dočasným členom jeho pracovného tímu. V tomto období má možnosť zúčastniť sa bezodplatne na všetkých jeho podujatiach a absolvovať tvorivé aktivity ponúkané Domom tradičnej kultúry Gemera.
„Zaujímavý a podnetný bol pre mňa networking s názvom Má remeslo zlaté dno? organizovaný v rámci programu inkubátora. Stretla som sa s remeselníkmi, dozvedela som sa o ich práci, ale zaujali ma hlavne ich skúsenosti v oblasti podnikateľskej činnosti, o ktoré sa s nami podelili,“ hovorí ďalej Jana Valková a pokračuje: „Bolo inšpirujúce vypočuť si životné a podnikateľské príbehy keramikárky Amálie Holíkovej a tkáčky Jany Zifčákovej.“
Stať sa dobrovoľným stážistom v Dome tradičnej kultúry Gemera je jednou z ponúkaných možností v rámci programu RINK. Účasť na všetkých jeho ďalších aktivitách je na princípe dobrovoľnosti. Klientom inkubátora sa môže stať remeselník za predpokladu, že svoje remeslo už ovláda, alebo je čerstvým absolventom školy so zameraním na tradičné remeslo, resp. remeselníckeho kurzu. V prípade začínajúceho remeselníka je potrebné preukázať sa adekvátnou zručnosťou a vlastnou tvorbou. Jedinou a nevyhnutnou podmienkou je bezplatná registrácia do Databázy remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov Košického kraja.
„Veľmi si cením možnosť dobrovoľnej stáže, akú ponúka RINK. Za najväčší prínos považujem skutočnosť, že som sa za relatívne krátky čas zoznámila s mnohými technikami, materiálmi, spôsobmi ich spracovania, či dokonca s históriou konkrétnych remesiel, vychádzajúcich priamo z regiónu, kde som sa narodila a žijem. Pod jednou strechou som sa zdokonalila v remeslách, ktoré som už čiastočne ovládala a ešte sa priučila ďalším. Aj keď za túto činnosť nie som finančne ohodnotená, odnášam si veľké bohatstvo vo forme vedomostí, za ktoré by som inde, napr. na odborných kurzoch musela zaplatiť. Jednoduchou registráciou do databázy remeselníkov Košického samosprávneho kraja som sa stala klientkou RINK-u a mám teda možnosť bezplatne, alebo za symbolický poplatok, využiť jeho služby. Plánujem sa zúčastňovať aj ďalších školení, verím, že každá skúsenosť ma posunie bližšie k môjmu profesijnému cieľu. Veľmi si cením možnosť, i keď len na obmedzený čas, byť súčasťou kolektívu zamestnancov GOS. Som im vďačná za ich spoluprácu a ochotu s akou ku mne pristupujú. Túto dobrovoľnú stáž určite odporúčam mladým, začínajúcim remeselníkom, ktorí zvažujú, čomu sa v blízkej budúcnosti chcú venovať,“ hodnotí svoje skúsenosti a zážitky Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer.
Remeselnícky inkubátor Gemer, bol otvorený v apríli 2019. Zriadený je v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Jeho činnosť riadi Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Kontakty a ďalšie informácie:
osobne: Rožňava, Betliarska 8, Renata Palme, manažérka
telefonicky : +421 915 884 135
elektronicky:
www.remeselnickyinkubator.sk

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-