O celkové prvenstvo o „PUTOVNÝ POHÁR STAROSTU OBCE“ bojovalo v rozstrele 20 súťažiacich a celkovým víťazom sa stal Erik Toldy z Rimavskej Soboty.
O tom, že súťaž má už svoj pevný dátum a tradíciu svedčí aj zoznam pretekárov takmer z celého Banskobystrického kraja a okresov Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava.
Na regulérnosť súťaže dohliadal zbor rozhodcov pod vedením Annamárie Csalovej a s rozhodcami: Attilom Kovácsom, Tiborom Olšiakom a Ondrejom Csalom.
Zástupcu v súťaži mala aj ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku v zastúpení Mariana Hukela, ktorý však na medailové pozície zatiaľ nestačil. Obec Čierny Potok ešte reprezentovali aj Attila Kovács aj jeho syn Adrian Kovács a Peter Hriň.
Po skončení súťaže všetci účastníci si pochutili na chutnom fazuľovom guláši, ktorý „ukuchtil“ majster varechy a kotla Vlado Kuna z Jesenského.
Obec Jesenské bola oslobodená už 21.12.1944 vojakmi Červenej armády a v jej radoch aj rumunskými vojakmi. Sloboda bola vykúpená padlými 55 červenoarmejcami a 17-timi rumunskými vojakmi. Na druhe strane padlo 19 nemeckých vojakov a 17 vojakov Horthyho okupantov. Maďarskí fašisti počas okupácie odvliekli do koncentračných táborov desiatky občanov, z ktorých 41 v nich zahynulo.
Obec Jesenské, ako jedna z prvých na Gemeri, odhalila pamätník osloboditeľom už 1. mája 1945, tesne pred ukončením druhej svetovej vojny v Európe.
Starosta obce Gabriel Mihályi pamätník pred 3 rokmi dal opraviť na náklady obce a okolie pamätníku prebudovali na námestie obce.
Pri rozcházaní sa účastníci lúčili s pozdravom „Dovidenia o rok!“
Foto: autor príspevku:
JUDr. Jozef Pupala



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a