Dňa 17.9.2019 patrila Rožňava práve oslavám 100. výročia „plynovej služby“, 70. výročia chemického vojska ČSĽA, 27. výročia vytvorenia 3. brigády chemickej ochrany. Od 1. januára 2005 bol tento útvar presťahovaný do mesta Rožňava ako jediný útvar RCHBO armády SR. Rozkazom prezidenta SR č. 3. z 31. mája 2013 bol práporu prepožičaný čestný názov „GEMERSKO-MALOHONTSKÝ PRÁPOR RADIAČNEJ, CHEMICKEJ A BIOLOGICKEJ OCHRANY“. Od novembra 2015 prešiel v rámci reorganizačných zmien pod velenie 1. mechanizovanej brigády. Hlavnou úlohou práporu je komplexné zabezpečenie všetkých jednotiek OSSR v oblastiach jeho určenia a poskytnutie vojenskej asistencie orgánom Ministerstva vnútra SR a civilným orgánom v poskytnutí pomoci pri prípadnej eliminácií hrozieb v uvedených oblastiach v ich náplni, napr. pri plnení úloh očisty utečencov a ich hygienickej očisty, pri ekologických haváriach, terorizme... Za obdobie svojej existencie príslušníci práporu plnili úlohy vo svojej oblasti, napríklad aj v Kuvajte, Iraku, Afganistane.
Slávnosti spomínaných výročí sa zúčastnila aj rovnaká jednotka Českej armády, a to z dôvodu historickej tradície a skutočnosti, že v zahraničných misiách sú nasadzované spoločne. Posledným veliteľom práporu je od roku 2012 pplk. Oliver Toderiška, ktorý velil aj vojenskej prehliadke nastúpených vojakov a vojenskej techniky na rožňavskom Námestí baníkov.
Účastníci osláv spomenutého výročia sa dňa 17.9.2019 zhromaždili v priestoroch kasární práporu, kde pred vstupom do kultúrných priestorov bola za účasti všetkých pozvaných hostí odhalená pamätná tabuľa k výročiu útvaru, ktorú za asistencie veliteľa práporu pplk. Olivera Toderišku odhalil priamy účastník bojov proti fašizmu plk. v. v. Ladislav Sládek, ktorý 6. marca 2019 oslávil 91 rokov a ako vojak 2. Ukrajinského frontu pod velením maršala ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského prešiel Rumunsko, celé Maďarsko a koniec vojny ho zastihol pri Sládkovičove.
Pamätnú tabuľu venovalo útvaru občianske združenie "Priateľov vojenských chemikov".
Vzhľadom k tomu, že odhalenie jubilejnej tabule neviedlo textíliu, z dôvodu jej výšky umiestnenia na sňatie použil svoju „bakuľku“, za čo zožal zaslúžený potlesk. Po odhalení pamätnej tabule sa hostia v kolóne presunuli k tribúne na Námestí baníkov, kde o 10.00 moderátorka privítala všetkých účastníkov osláv a vojenskej prehliadky.
Po skončení hymien moderátorka privítala na tribúne primátora mesta Rožňava p. Michala Domika, náčelníka štábu strategického plánovania plukovníka Petra Babiara, veliteľa pozemných síl OS SR gen. mjr. Ing. Jindřicha Jocha, veliteľa strategického centra krízového manažmentu GŠ OS SR plk. Ing. Štefana Kovácsa, náčelníka bojovej podpory operácií plk. Ing. Miroslava Ofčaroviča, veliteľa 1. mechanizovanej brigády PS OS SR plk. Ing. Ivana Baloga, rímskokatolíckeho biskupa Rožňavskej diecézy Mons. Stanislava Stolárika, predstaviteľov ordinariátu OS a ozbroj. zborov SR, bývalých náčelníkov GŠ a OS ASR gen. mjr. v. v. Ing. Svetozára Naďoviča, gen. por. v. v. Ing. Jaroslava Vývleka, vojaka ČA 2. ukrajinského frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka, bývalého náčelníka chem. vojska plk. v. v. Ing. Františka Kromku, pplk. v. v. Ing. Jána Šimúna, pplk. v. v. Ing. Iva Valošeka, pplk. v. v. Ing. Stanislava Štecáka, mjr. v. v. Ing. Štefana Bovu, pplk. v. v. Ing. Ladislava Nagya, a vojenských pridelencov v SR – Maďarskej republiky, Poľskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a osobitne delegáciu Armády ČR, ktorú viedol náčelník chemického vojska plk. gen. štábu Ing. Martin Fokt a ďalších predstaviteľov štátnej správy a samosprávy Rožňavy.
Zvláštne originálne ocenenie príslušníkov práporu pri tejto príležitosti prevzal náčelník chemického vojska plk. v. v. Ing. František KROMKA za celoživotnú prácu v prospech vojska RCHBO.
Po hymnách bol prečítaný slávnostný rozkaz náčelníka GŠ OS SR pri príležitosti osláv. Po rozkaze sa prihovorili z tribúny hostia a nasledovalo udelenie pamätných medailí a plakiet bývalým veliteľom a významným hosťom.
Po udelení vyznamenaní nasledoval slávnostný pochod nastúpených jednotiek a defilé bojovej techniky útvaru.
Takmer zaplnené námestie mimo priestoru nastúpených jednotiek bolo aj za účasti mnohých rodinných príslušníkov nastúpených vojakov.
Po skončení prehliadky sa hostia a vojaci presunuli do spoločenskej miestnosti kasární v Rožňave, kde veliteľ práporu pplk. O. Toderiška udelil pred nastúpenými vojakmi pamätné plakety a listy bývalým veliteľom oslavujúceho vojska. Veliteľ ocenil aj výchovné poslanie vojakov práporu, ktorí pôsobia najmä medzi školskou mládežou, kde im predvádzajú ukážky a zasväcujú ich do tajov poslania vojakov. Taktiež mnohým, ktorým to zdravie dovoľuje, poďakoval za bezplatné darovanie krvi, ktoré je symbolické, pretože práve vo vojnových konfliktoch je táto drahocenná tekutina nenahraditeľná k záchrane života ranených vojakov, ale aj civilov.
Na záver nasledovala slávnostná recepcia.
Foto a príspevok: JUDr. Jozef Pupala
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-