informačné centrum, ktoré slúžilo aj ako turistická útulňa. Stavba vznikla ako súčasť spolupráce Správy NPMP s viacerými subjektmi pôsobiacimi v oblasti cestovného ruchu v rámci projektu Huculská magistrála. Sedlo Burda sa nachádza v severozápadnej časti NPMP pod Fabovou hoľou v nadmorskej výške 1005 metrov nad morom.
Podľa správcu zariadenia Zdenka Pochopa s najväčšou pravdepodobnosťou bol požiar založený úmyselne. "Dostal som po telefóne túto informáciu večer 2. novembra. Vedel som, že telefonujúcemu môžem veriť, tak som šiel rovno do sedla. Keď som sem dorazil, zrub bol už na polovicu zhorený. Keďže sa predbežne potvrdilo, že išlo o úmysel tú stavbu zapáliť, tak podpaľačom, výpalníkom odkazujem, že nabudúce sa im to už nepodarí," reagoval Pochop.
Škodu po nočnom požiari na chate pod kameňolomom v sedle Burda predbežne vyčíslili na vyše 80 tisíc eur. Chata mala byť pôvodne pripravená na zimu, no keďže sa objednali turisti, časť vecí tam vyniesli opäť. V popole tak zostali kusy elektrickej benzínovej centrály, či sporáka. "Tá škoda je obrovská, nejde len o to finančné vyčíslenie. Ide aj o to, že sa stala škoda na systéme, akým sa usiluje ochrana prírody v rozvoji turizmu v chránených územiach ísť. Snažili sme sa reagovať na požiadavky ľudí, ktorí chceli mať sprístupnenú Slovenskú prírodu, alebo aspoň jej časť," doplnil riaditeľ správy Národného parku Muránska Planina Milan Boroš.
Sympatické je, že ľudia pracujúci pri projekte Huculskej magistrály sú napriek nešťastiu odhodlaní začať znova. Novú chatu plánujú začať stavať už na jar.
(Podľa TASR-OD)
sobota, 03 november 2012 20:32
Do tla zhorel drevený zrub na Muránskej planine, ktorý bol už pripravený na zimu Doporučený
Napísal(a) od
Akoby požiare na Gemeri nemali pokoja ani v týchto dňoch. O tom svedčí aj správa, ktorá práve koluje nielen po našich médiach. Chata v horskom sedle Burda v Národnom parku Muránska planina zhorela. Požiar likvidovali v piatok 2. novembra 2012 do neskorých nočných hodín. Drevený zrub postavili ako jednu z prestupných staníc Huculskej magistrály. Chata už bola zatvorená a pripravená na zimu. Príčiny požiaru vyšetrujú. Zrub v sedle Burda vybudovali ako
Zverejnené v
Správy z Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.