volilo 403 548 voličov a znamenalo to 21,24 %. Štvrtý skončil Milan Kňažko s dôverou u 244 401 voličov, čo predstavuje 12,86 %.
Rozdielne výsledky dosiahli v prezidentských voľbách aj prezentujúci sa kandidáti v gemerskom regióne, ktorý pokrýva územie troch okresov: Rožňava, Rimavská Sobota a Revúca. V sobotu do otvorených 306 volebných miestností prišlo podporiť kandidátov 48 793 oprávnených voličov s platnými volebnými hlasmi, čo predstavuje iba 34,14 %, čo je menej ako celoslovenský priemer, ktorý predstavuje 43,40%. Kým voliči Rožňavského okresu si vybrali spomedzi kandidátov za prezidenta Andreja Kisku, ktorému dôveruje 27,56% voličov, druhým v poradí bol Robert Fico s 25,00% odovzdaných hlasov. V Rimavsko-sobotskom obvode najviac podpory získal Robert Fico, ktorý pozitívne oslovil 27,69% voličov. Druhý v poradí bol v tomto obvode kandidát Gyula Bárdos, za ktorého hlasovalo 21,05% voličov.
Spomeňme ešte, že Gemer bol zaujímavý aj teraz pre štatistikov. Už som si myslel, že v našom regióne sme zaznamenali najnižší záujem o voľby na Slovensku, keď v rimavskosobotskej Barci dosiahli iba 9,84%-nú účasť voličov a v obci Sútor až 94,72%, čo je na Slovensku v týchto voľbách najvyššia. Ale som sa trošku pomýlil, lebo nakoniec najnižšiu účasť zaznamenali voliči na košickom Luníku IX, kde volilo iba 1,57 percenta voličov. Takže som si aspoň od tohoto údaja vydýchol...
Nie zanedbateľným údajom z týchto volieb, aj keď sa týkal možno iba Gemera, bolo to, že v maďarsky hovoriacich obciach väčščinu hlasov získali Gyula Bárdos, alebo Andrej Kiska, kým v ostatnej časti obcí to bol zase Robert Fico, a to bez rozdielu, či sa týkalo okresov Rožňava, Rimavská Sobota alebo Revúca. Dá sa preto očakávať určité napätie v druhom a rozhodujúcom kole volieb na prezidenta Slovenskej republiky. Jedno je isté, že Slovensko bude mať nového prezidenta.
(MG-OD)


























Prvé kolo volieb o prezidentský post na Slovensku, ktoré bolo v sobotu 15. marca 2014, máme teda za sebou. Z príliš veľkého počtu až 15 záujemcov o uvoľňujúce sa miesto v prezidenstkom paláci sa voliči upriamili predovšetkým na štyroch z nich. A tak sa voliči pri vyhlásení výsledkov zaujímali iba o to, ako dopadli vo voľbách Robert Fico, Andrej Kiska, Radoslav Procházka, či Milan Kňažko. K nim možno priradiť aj Gyulu Bárdosa, ktorý kandidoval ako zástupca predovšetkým maďarskej menšiny na Slovensku. A hneď na úvod môžeme potvrdiť, že v tejto prvej konfrontácii, keď dostal hlasy od 97 035 voličov, uspel predovšetkým v okresoch v južnom pohraničnom území. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a