
Následky boli hrozivé: otras mozgu, zlomené dva krčné stavce, poškodené pľúca, poškodená miecha, ktorá spôsobila totálnu nehybnosť tela a končatín a v dôsledku tracheostómii i nemožnosť hovorenia.
K tomuto prvému „výročiu“ svojho úrazu sa chcem poďakovať všetkým, ktorí ma po celý čas podporovali. Najväčšie poďakovanie patrí mojej rodine, menovite manželke Daniele, ktorá sa o mňa pozorne stará po celý rok.
Špeciálne poďakovanie patrí synovi Martinovi, ktorý po mojom úraze ochotne prevzal moju funkciu šéfredaktora Pozitívnych novín. A po celý ten čas túto funkciu vzorne vykonáva s mojimi kolegyňami redaktorkami Jitkou Dolejšovou a Jitkou Vykopalovou, ktoré Martinovi výdatne pomáhajú pri každodennom vydávaní Pozitívnych novín.
Vďaka Martinovi mám možnosť pracovať na počítači, ktorý mi nainštalovali v nemocnici. Vzhľadom k tomu, že doteraz nemôžem pohybovať rukami ani nohami, bolo potrebné zohnať špeciálnu počítačovú myš, ktorá sa dá ovládať ústami. Za jej zapožičanie veľmi pekne ďakujem rodine Hejlovej z Brna, ktorá mi toto zariadenie zapožičala a tento článok môžem napísať vďaka spomínanej myši.
Ďakujem taktiež všetkým kamarátom, priateľom a známym ľuďom, ktorí mi vyjadrovali podporu po celý čas mojej hospitalizácie. Ďakujem zdravotníckemu personálu oddelenia OCHRIP vo FN Motol, ktorí sa o mňa starali do augusta 2011 a rovnako tiež personálu oddelenia DIP na Rehabilitačnej klinike Malvazinky, ktorí sa o mňa starajú doteraz.
Pomocou počítača môžem byť v spojení so svetom aspoň vďaka internetu, aj keď nemôže zďaleka vynahradiť moju plnohodnotnú prácu.

Želám všetkým čitateľom Pozitívnych novín hodne zdravia a hlavne spokojnosti v novom roku 2012, nech na seba dávajú veľký pozor, pretože stačí jeden zlý krok, ktorý vás bude stáť hodne mesiacov života.
Pavel Loužecký
šéfredaktor Pozitivních novin
(Článok preložil Ondrej Doboš)
{jcomments on}


























Vďaka nášmu krajanovi Pavlovi Buvalovi žijúcemu v severných Čechách som sa mal možnosť presvedčiť o tom, akú silu má písané slovo na internetových novinách, ktoré vydáva Pavel Loužecký pod názvom Pozitívne noviny. Už samotný názov hovorí o tom, že ich zostavovatelia majú za cieľ prinášať čitateľom predovšetkým motivujúce príspevky. Dnešná pošta od Pavla bola však pre mňa mierne šokujúca. Preto som sa rozhodol, že jej uverejnenie na stránke Maj Gemer nielen podporí pána Loužeckého z Prahy, ako jej autora, ale zároveň ukáže, že možnosť pozitívneho myslenia nikdy nie je dosť ani v tých najťažších životných situáciách:
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a