Štítnická dolina ožije nostalgickými jazdami historickým motorákom po necelom roku. Vlani však museli organizátori pôvodný termín pre katastrofálne povodne odvolať, Všetci v klube veria, že tentoraz im počasie bude priať. Aj preto pre cestujúcich a návštevníkov pripravili v spolupráci s obcou Slavošovce a papierenským podnikom SHP Slavošovce zaujímavý program.
PROGRAM
Historický motoráčik Magda privezie cestujúcich z Košíc, Moldavy a Rožňavy, no možnosť povoziť sa ním budú mať aj cestujúci z celej Štítnickej doliny. Vďaka spolupráci s obcou Rochovce, Štítnik, Ochtiná, Slavošovce a Čierna Lehota sme pripravili tri kyvadlové jazdy na trati Slavošovce – Štítnik železničná stanica a späť. Rozpis jázd je na priloženom plagáte, v rámci kyvadlových jázd však bude vlak zastavovať nasledovne:
Kyvadlové jazdy Slavošovce – Štítnik a späť
I. Odchod zo Slavošoviec 10:30 – Rochovce 10:37 – Ochtiná 10:45 - Štítnik žst: 11:00 a späť. Príchod do Slavošoviec 11.40 hod.
II. Odchod zo Slavošoviec 12:30 – Rochovce 12: 37 – Ochtiná - 12:45 – Štítnik
III. Odchod zo Slavošoviec 14:00 – Slavošovce zastávka 14:05 – Rochovce 14:08 a späť. Príchod do Slavošoviec 14:15 hod.
Cena lístka na kyvadlovú jazdu: 1 €
Foto - prekvapenie:
Pripravené budú k obdivovaniu a fotografovaniu aj naleštené dva vlečkové motorové rušne T 334. Spolu s Magdou vytvoria peknú vlakovú zostavu. A pozor, pripravené je aj jedno unikátne foto-prekvapenie – približne medzi prvou a druhou kyvadlovou jazdou.
Okrem výletných kyvadlových jázd je pre deti a dospelých pripravený aj ďalší zaujímavý program.
Exkurzie:
Pripravené sú celkovo tri exkurzie. Dve organizované a jedna individuálna. Po príchode do Slavošoviec sa cestujúci, ktorí budú mať o program záujem, rozdelia do dvoch skupín. Zatiaľ čo prvá pôjde na prehliadku papierenskej fabriky, druhá sa vyberie po stopách slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského. Výlet do rozprávkova - presnejšie do domu najznámejšieho rozprávkara - je určený najmenším.
Po absolvovaní programu si návštevníci miesta exkurzie po hodinke vymenia.
Tí zdatnejší turisti sa môžu vydať po stopách plánovanej trate, na ktorú už stavitelia nestihli položiť koľajnice. Všetko ostatné však zostalo zachované, medzi inými aj takmer
V prípade priaznivého počasia bude k dispozícii aj multifunkčné a futbalové ihrisko, kde budú pripravené hry pre deti. Asi najatraktívnejšia disciplína bude hod toaletným papierom do diaľky a na cieľ.
Miestni podnikatelia zabezpečia aj výborný guláš, opekané klobásky a predaj ovčieho syra.
Za spoluprácu ďakujeme všetkým partnerom, ktorí sú uvedení na plagáte.
Zároveň ďakujeme za záujem všetkým cestujúcim, ktorí sa na túto akciu hlásia už niekoľko mesiacov. Veríme, že rezerváciu nezrušíte, alebo včas jej zrušenie ohlásite, aby sa mohol do vlaku miesto vás dostať iný záujemca.
Jazda aj program bude tentoraz dlhší, preto sa prosím patrične zariaďte.
*Dobrovoľné cestovné, ktorým prispievate na náklady spojené s cestou a na záchranu a opravu historických vlakov je uvedené na plagáte aj tu:
Cestovný lístok*
Jednosmerný lístok: dospelí: 8 € / deti 5 €
Obojsmerný lístok: dospelí: 11 € / deti 6 €
Rodinný lístok (dospelí + deti): 30 €.
Cestovný poriadok:
Príchod Odchod
Košice 7.45
Rožňava 8.59 9.00
Plešivec 9.15 9.20
Slavošovce 9.50
Slavošovce 15.25
Plešivec 15.55 16.00
Rožňava 16.15 16.16
Košice 17.30
REZERVÁCIE!!!
Pozor! Z Košíc odchádzame už o 7.45 hod. Pri vlaku však treba byť najneskôr o 7:30 hod.
Miesta si rezervujte na ! ! ! Informácie: www.khkv.sk, prípadne:
Tešíme sa na Vás. Dovidenia v Slavošovciach.
Ľubomír Lehotský, KHKV
Čo je projekt nostalgických jázd po zabudnutých tratiach?
Na záver treba dodať, že jazda je súčasťou projektu: „Jazdy po opustených tratiach“. Zámer sleduje jediný cieľ – oživiť trate, na ktorých bola pred rokmi zrušená osobná preprava.
Radi by sme v spolupráci s VÚC – Košickým samosprávnym krajom, miestnymi samosprávami, mikroregiónom, sponzormi, zanietencami a železnicami..., obnovili na týchto atraktívnych tratiach aspoň sezónnu, resp. turistickú dopravu. Stačil by napríklad jeden pár víkendových vlakov v letných mesiacoch, ktorý by priviezol turistov do zaujímavého a hodnotného kraja, ktorý je doslova nabitý historickými a prírodnými pozoruhodnosťami. Veríme, že práve takto by do regiónu prišlo ešte viac turistov a návštevníkov, čo by bolo obohatením pre všetky strany.
KHKV
PLAGÁT GEMERSKÉHO EXPRESU NA MDD DO SLAVOŠOVIEC
{gallery}kultura/expres/ge{/gallery}
{jcomments on}

































Klub historických a koľajových vozidiel (KHKV) vypraví 28. mája 2011 na Gemer ďalší nostalgický expres. Tentoraz bude venovaný deťom pri príležitosti Medzinárodného dňa detí.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-