V Gemerskej Panici zasahovali hasiči z Tornale, ktorí to majú bližšie ako z Rožňavy. V postihnutých obciach je vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity.
„Je to katastrofa, čo sa tu stalo. Ešte v pondelok večer sme vyhlásili tretí stupeň. Prívalová voda zatopila dvory, záhrady, pivnice, vytrhala asfalt z cesty, priniesla množstvo bahna. Od večera nemáme elektrinu. V súčasnosti mapujeme škody. Je toho toľko, že skoro nevieme, kde máme začať, čo máme skôr robiť. Už rokuje aj povodňová komisia. Prísť majú aj pracovníci z úradu životného prostredia,“ uviedol dnes ráno pre agentúru SITA starosta Čoltova Ján Hubay.
Katastrofálna situácia je aj v malej obci Meliata. Aj tu vyhlásili tretí stupeň.
„Žijem v dedine 32 rokov, no také dačo nepamätám. Pokojný potôčik pretekajúci cez obec sa zmenil na dravý živel, trhal asfalt. Bral všetko, čo mu stálo v ceste. Voda zatopila pivnice, dvory. Jednému odniesla prívesný vozík, iným drevo nachystané na kúrenie. Niektorý obyvateľom uhynuli domáce zvieratá. Najväčšie škody príval napáchal na ceste. Asi šesťdesiat metrov dlhý úsek zmenil na tankodróm takže sa tade nedá prejsť osobným autom z jedného konca dediny na druhý,“ povedal starosta Meliaty Bartolomej Beke.
Ak dnes ráno informoval starosta Gemerskej Panice Milan Majoroš, aj tu vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. V obci zatopilo približne 50 domov.
„V noci hasiči museli evakuovať jednu staršiu pani, no našťastie nik nebol zranený. Do rána sa nám podarilo odčerpať vodu z pivníc a dvorov. Voda spôsobila ľuďom veľké škody na majetku, zahynuli aj nejaké zvieratá. Dnes bude zasadať povodňová komisia. Keďže v obci nie je vodovod, budeme musieť zabezpečiť dovoz pitnej vody. V základnej a materskej škole budeme zatiaľ variť z balenej vody,“ uviedol Majoroš.
Hasiči okrem pomoci postihnutým obciam likvidovali aj množstvo popadaných stromov v okolí obcí Henckovce, Kobeliarovo, Nižná Slaná, Kečovo a na Roštárskom kopci.
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) dnes ráno informovala, že vlaky v úseku Plešivec – Tornaľa nahradili autobusmi, keďže lokálne povodne na tomot úseku podmyli trať.
Predpokladané meškanie vlakov v tomto úseku je 40 až 60 minút, preto ZSSK odporúča cestujúcim zo západu pri ceste do Košíc využiť spojenia smerom cez Žilinu.
(Zdroj:sita.sk)
MG


























Krušnú búrkovú noc majú za sebou obyvatelia viacerých obcí v okrese Rožňava. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a