Kniha pre deti Kde pavúky tkajú cukrovú vatu
Úryvok
A je to tu!
A je to tu! Dnes sa to stalo! Cítila som to v metle od samého rána. Bolo to takto: visím si úplne v pohode, podo mnou nie sú ruže, ale váza plná klinčekov, hompáľam sa na metle a kedy–tedy pokyvkám malíčkom na pravej nohe. Vtedy sa stávajú smiešne veci. Napríklad tučnej panej sa zachichocú pierka na klobúku, alebo predavačovi sa v topánke začnú mrviť šnúrky. Malíčkom na nohe musím kyvkať, lebo keby som vyšla z cviku, nebola by som poriadna bosorka a nikto by si ma nekúpil. Zapadla by som prachom a nakoniec by som sa zgúľala medzi ruže plné tŕňov.
Takže: visím si v pohode nad klinčekmi. Zrazu sa nad dverami nášho kvetinárstva rozcilingá zvonček a vojde akási pani. Chodí pomaly po celej predajni a obzerá si rad–radom všetky bosorky a bosorákov. Je mi celkom sympatická. Možno je tiež bosorka. Uch, či ma oblial pot! Tá pani vzala do ruky bosoráka, ktorý tu visí len pár dní! A ako si ho obzerá... Veď to je nespravodlivosť! Mala by vziať do ruky mňa a iba mňa. Ja tu visím oveľa dlhšie, to po prvé. Po druhé: bosorák okrem metly nemá vonkoncom nič. Ani čarodejné vrece, ani zázračný malíček. A po tretie – vyzerá ako každý chlap. Zaiste má špinavé ponožky, no ale ja radiť nebudem. Iba trošku pokyvkám malíčkom.
– No toto! – povedala zrazu pani a položila bosoráka na pult rovno pred predavača. – Tá bábka má špinavé ponožky!
Nevravela som? Chlap je chlap.
A potom sa to stalo. Pani si všimla mňa! Dívam sa jej uprene do očí. Ešte chvíľu a môj malíček od toľkého kyvkania tuším odpadne.
– Táto bábka je akási iná než ostatné, – hovorí pani. – Vezmem si ju.
Nuž, presne takto sa v obchodoch vyberajú bábky. Presnejšie Dominiky.



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a