Najviac hlasov získalo hnutie OĽANO, ktoré najviac rozvírilo predvolebnú situáciu na Slovensku a ktorému dalo v týchto voľbách svoju dôveru až 721 166 voličov, čo predstavuje výsledok 25,02 %. Druhou stranou, ktorá sa najviac zviditeľnila, bola doteraz osvedčená strana Smer – SD s 527 172 voličmi s výsledkom 18,29 %. Na treťom mieste s 237 531 voličmi a výsledkom 8,24 % sa predstavila strana Sme rodina. Štvrtá v poradí je SĽNS, ktorej voliči odovzdali 229 660 platných hlasov, čo predstavuje 7,79 % z ich celkového počtu. Piate miesto obsadila SaS, ktorej odovzdalo hlas 179 246 voličov, čo predstavuje výsledok 6,22 %. Na šiestom, poslednom mieste zo strán, ktoré sa dostali do slovenského parlamentu, skončila strana Za ľudí, ktorá získala od voličov 166 325 hlasov, čo znamená výsledok iba 5,75 % z celkového počtu platných hlasov. Do parlamentu sa nedostala koalícia PS/ SPOLU, ktorej nestačilo ani 200 780 hlasov od voličov. Ich volebný výsledok bol 6,69,%, čo však nespĺňalo požadovaných 7 % hlasov od voličov. Náš parlament bude pozostávať z tohto počtu zvolených poslancov:
OĽANO - 53 mandátov, SMER – SD 38, Sme rodina – 17, ĽSNS - 17, SAS – 13 a Za ľudí 12 mandátov.
Prezidentka SR pani Zuzana Čaputová, na základe výsledkov volieb, poverila zostavením vlády predsedu víťaza volieb hnutia OĽANO pána Igora Matoviča. Ten, po predchádzajúcich rokovaniach potvrdil, že do budúcej vlády ráta so zástupcami OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Nová vláda sa právoplatne ujme svojej funkcie až po schválení jej programového dokumentu v novej Národnej rade SR, ktorá sa musí zísť na ustanovujúcej schôdzi do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Následne po ustanovujúcej schôdzi novej NR SR odstúpi doterajšia vláda SR, ktorá bude poverená vykonávať svoju funkciu až do vymenovania novej vlády.
Keďže výsledky volieb zverejnil Štatistický úrad SR hneď po voľbách a sú k dispozícii na internetovej stránke tohto úradu, pozrel som sa aj na výsledky volieb v našom regióne Gemer. Zdôrazňujem, že sú to len neoficiálne výsledky, ktoré však sú podporené oficiálnymi výsledkami z okresov patriacich do tohto regiónu, čiže okresov Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. Spomeniem iba tie strany, ktoré vo februárových parlamentných voľbách dosiahli 5, alebo viac % zvolených poslancov.
|
OKRES RIMAVSKÁ SOBOTA platných hlasov 34 355 , čo je 54,49 %
|
OKRES REVÚCA platných hlasov 15 600, čo je 51,34 %
|
OKRES ROŽŇAVA platných hlasov 26 720, čo je 51,34 %
|
REGIÓN G E M E R platných hlasov 76675, čo je 53,96 %
|
Strany, ktoré sa nedostali do parlamentu*
Ako z uvedených údajov vyplýva, Gemer sa podľa nich najviac prezentoval dvomi stranami zastupujúce aj národnostné menšiny. MKO - MKS a MOST - HÍD. Tieto strany sa však s ohľadom na celoslovenské výsledky do parlamentu nedostali. To znamená, že nebudú mať v novej NR SR ani zastúpenie zo spomínaných troch okresov Gemera.
Poďme sa pozrieť bližšie medzi voličov ktorí najviac preukázali svoj vzťah, alebo opak, k voľbách v jednotlivých obciach. Podčiarknime, že v spomínaných troch okresoch sa na voľbách zúčastnilo 76 675 oprávnených voličov, čo predstavuje volebný priemer na Gemeri 53,96 %.
Najvyššiu účasť vo voľbách zaznamenali občania Gemera v týchto obciach: Silická Jablonica - 84,04 - %, Dedinky – 81,75 %, Revúcka Lehota - 80,91 %, Potok – 78,78 %, Kováčová - 77,14 %, Rimavské Zalužany - 76,95 %, Krokava – 76,92 %, Hrlica – 76,47 %, Stratená - 75,57 %, Leváre - 75,00 %, atď.
Obce s najnižšou percentuálnou účasťou voličov sú tieto: Hucín - 24,55 %, Dražice - 29,05 %, Rybník - 30,70 %, Lipovec – 32,14 %, Uzovská Panica – 32,49 %, Pašková - 32,53 %, Hostišovce - 33,54 %, Jelšava - 36,28 %, Konrádovce - 36,43 %, Slavoška - 38,88 %.
Najdôležitejšie pre Gemer však bude, keď uvidí a bude aj počuť svojich poslancov v Národnej rade SR. Veď o to v týchto voľbách šlo.
MG - od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.