Najviac hlasov získalo hnutie OĽANO, ktoré najviac rozvírilo predvolebnú situáciu na Slovensku a ktorému dalo v týchto voľbách svoju dôveru až 721 166 voličov, čo predstavuje výsledok 25,02 %. Druhou stranou, ktorá sa najviac zviditeľnila, bola doteraz osvedčená strana Smer – SD s 527 172 voličmi s výsledkom 18,29 %. Na treťom mieste s 237 531 voličmi a výsledkom 8,24 % sa predstavila strana Sme rodina. Štvrtá v poradí je SĽNS, ktorej voliči odovzdali 229 660 platných hlasov, čo predstavuje 7,79 % z ich celkového počtu. Piate miesto obsadila SaS, ktorej odovzdalo hlas 179 246 voličov, čo predstavuje výsledok 6,22 %. Na šiestom, poslednom mieste zo strán, ktoré sa dostali do slovenského parlamentu, skončila strana Za ľudí, ktorá získala od voličov 166 325 hlasov, čo znamená výsledok iba 5,75 % z celkového počtu platných hlasov. Do parlamentu sa nedostala koalícia PS/ SPOLU, ktorej nestačilo ani 200 780 hlasov od voličov. Ich volebný výsledok bol 6,69,%, čo však nespĺňalo požadovaných 7 % hlasov od voličov. Náš parlament bude pozostávať z tohto počtu zvolených poslancov:
OĽANO - 53 mandátov, SMER – SD 38, Sme rodina – 17, ĽSNS - 17, SAS – 13 a Za ľudí 12 mandátov.
Prezidentka SR pani Zuzana Čaputová, na základe výsledkov volieb, poverila zostavením vlády predsedu víťaza volieb hnutia OĽANO pána Igora Matoviča. Ten, po predchádzajúcich rokovaniach potvrdil, že do budúcej vlády ráta so zástupcami OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Nová vláda sa právoplatne ujme svojej funkcie až po schválení jej programového dokumentu v novej Národnej rade SR, ktorá sa musí zísť na ustanovujúcej schôdzi do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Následne po ustanovujúcej schôdzi novej NR SR odstúpi doterajšia vláda SR, ktorá bude poverená vykonávať svoju funkciu až do vymenovania novej vlády.
Keďže výsledky volieb zverejnil Štatistický úrad SR hneď po voľbách a sú k dispozícii na internetovej stránke tohto úradu, pozrel som sa aj na výsledky volieb v našom regióne Gemer. Zdôrazňujem, že sú to len neoficiálne výsledky, ktoré však sú podporené oficiálnymi výsledkami z okresov patriacich do tohto regiónu, čiže okresov Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. Spomeniem iba tie strany, ktoré vo februárových parlamentných voľbách dosiahli 5, alebo viac % zvolených poslancov.
|
OKRES RIMAVSKÁ SOBOTA platných hlasov 34 355 , čo je 54,49 %
|
OKRES REVÚCA platných hlasov 15 600, čo je 51,34 %
|
OKRES ROŽŇAVA platných hlasov 26 720, čo je 51,34 %
|
REGIÓN G E M E R platných hlasov 76675, čo je 53,96 %
|
Strany, ktoré sa nedostali do parlamentu*
Ako z uvedených údajov vyplýva, Gemer sa podľa nich najviac prezentoval dvomi stranami zastupujúce aj národnostné menšiny. MKO - MKS a MOST - HÍD. Tieto strany sa však s ohľadom na celoslovenské výsledky do parlamentu nedostali. To znamená, že nebudú mať v novej NR SR ani zastúpenie zo spomínaných troch okresov Gemera.
Poďme sa pozrieť bližšie medzi voličov ktorí najviac preukázali svoj vzťah, alebo opak, k voľbách v jednotlivých obciach. Podčiarknime, že v spomínaných troch okresoch sa na voľbách zúčastnilo 76 675 oprávnených voličov, čo predstavuje volebný priemer na Gemeri 53,96 %.
Najvyššiu účasť vo voľbách zaznamenali občania Gemera v týchto obciach: Silická Jablonica - 84,04 - %, Dedinky – 81,75 %, Revúcka Lehota - 80,91 %, Potok – 78,78 %, Kováčová - 77,14 %, Rimavské Zalužany - 76,95 %, Krokava – 76,92 %, Hrlica – 76,47 %, Stratená - 75,57 %, Leváre - 75,00 %, atď.
Obce s najnižšou percentuálnou účasťou voličov sú tieto: Hucín - 24,55 %, Dražice - 29,05 %, Rybník - 30,70 %, Lipovec – 32,14 %, Uzovská Panica – 32,49 %, Pašková - 32,53 %, Hostišovce - 33,54 %, Jelšava - 36,28 %, Konrádovce - 36,43 %, Slavoška - 38,88 %.
Najdôležitejšie pre Gemer však bude, keď uvidí a bude aj počuť svojich poslancov v Národnej rade SR. Veď o to v týchto voľbách šlo.
MG - od

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-