Z priemeru účasti na Slovensku sa nelíšili ani s tými, ktorí prišli do volebných miestností, aby prejavili svoj názor k tomu, čomu referendum bolo určené. Žiaľ, ani voliči rožňavského okresu nepresvedčili, že majú iné názory, než boli priemerné v SR. Svoj názor prejavilo iba 9,379 oprávnených voličov, čo je jeden z najnižší z okresov tvoriacich Košický samosprávny kraj, teda 19,98%. Nižší zaznamenali iba v okresoch: Košice I. - 18,77 %, Košice II. - 19,16 %.
Z podrobnejších údajov ŠÚ SR týkajúcich sa jednotlivých obcí tohto okresu je už známe, že percentuálna účasť sa v týchto obciach pohybovala od 7,71%, ktorú zaznamenali v obci Bôrka, až po 68,00 % dosiahnutých v obci Stratená.
Vo väčších obciach, napr. Rožňava, kde bolo zapísaných 14 305 voličov, prišlo k referendovým urnám iba 2474 oprávnených voličov. V Dobšinej, ktorá disponovala 3 668 zapísanými voličmi, prejavilo svoj názor iba 18,18 % oprávnených voličov. Podobne tomu bolo v obciach Krásnohorské Podhradie, kde prišlo k urnám iba 11,39 % z 2045 zapísaných voličov. V Plešivci sa prišlo vyrovnať s referendovou otázkou 13,15 % z 1 825 zapísaných voličov, v Slavošovciach, kde bolo 1 373 zapísaných voličov, odvolilo 23,52%. V Gemerskej Polome, ktorá mala v deň referenda 1 539 oprávnených voličov volilo 474, čo predstavuje 30,99%. Zároveň dosiahli vyšší priemer než Slovenský (27,25%).
Ako vidieť, veľká väčšina oprávnených voličov na hornom Gemeri nevyužila možnosť, aby sa vyjadrila k referendovej otázke. Drvivá väčšina zúčastnených však prejavila s touto otázkou súhlas. Podiel hlasov zúčastnených voličov, ktorí zakrúžkovali ÁNO, predstavuje 97,52 %. Tých, ktorí zakrúžkovali NIE bolo iba 1,54 %.
Ďalšiu možnosť vyjadriť sa k veciam verejným budeme mať na Slovensku v nasledujúcich voľbách, ktoré sa uskutočnia buď v júni, alebo v septembri 2023.
Poradie obcí rožňavského okresu podľa účasti voličov na referende 2023
| Stratená | 68,00 % |
| Dedinky | 53,55 % |
| Vyšná Slaná | 47,05 % |
| Petrovo | 46,05 % |
| Vlachovo | 45,76 % |
| Hanková | 43,63 % |
| Gočovo | 41,32 % |
| Slavoška | 41,02 % |
| Pača | 38,97 % |
| Čierna Lehota | 34,60 % |
| Rakovnica | 33,26 % |
| Markuška | 32,74 % |
| Koceľovce | 31,60 % |
| Gemerská Poloma | 30,99 % |
| Henckovce | 30,74 % |
| Štítnik | 29,56 % |
| Gočaltovo | 29,54 % |
| Rožňavské Bystré | 28,95 % |
| Betliar | 28,71 % |
| Honce | 28,27 % |
| Kobeliarovo | 27,30 % |
| Rochovce | 27,06 % |
| Kováčová | 26,66 % |
| Meliata | 26,62 % |
| Nižná Slaná | 26,51 % |
| Silická Brezová | 25,00 % |
| Rozložná | 25,00 % |
| Rudná | 24,91 % |
| Rejdová | 24,38 % |
| Kečovo | 24,28 % |
| Slavec | 23,65 % |
| Slavošovce | 23,52 % |
| Ochtiná | 23,47 % |
| Brdárka | 22,72 % |
| Ardovo | 22,22 % |
| Hrušov | 20,14 % |
| Gemerská Panica | 20,12 % |
| Čučma | 18,81 % |
| Roštár | 18,30 % |
| Dlhá Ves | 18,20 % |
| Dobšiná | 18,18 % |
| Rožňava | 17,29 % |
| Silica | 16,93 % |
| Silická Jablonica | 16,77 % |
| Bretka | 16,61 % |
| Lipovník | 15,60 % |
| Bohúňovo | 14,22 % |
| Lúčka | 13,81 % |
| Hrhov | 13,33 % |
| Plešivec | 13,15 % |
| Kružná | 12,37 % |
| Jovice | 12,35 % |
| Gemerská Hôrka | 11,82 % |
| Krásnohorské Podhradie | 11,39 % |
| Jablonov nad Turňou | 11,00 % |
| Brzotín | 10,43 % |
| Čoltovo | 9,35 % |
| Drnava | 9,28 % |
| Krásnohorská Dlhá Lúka | 8,88 % |
| Kunova Teplica | 8,63 % |
| Pašková | 8,57 % |
| Bôrka | 7,71 % |
Zdroj: ŠU SR.
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.