Tajomstvá reštaurovania
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v spolupráci so Spojenou školou Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici pripravilo výstavu a workshop reštaurovania papiera a knižnej väzby. Na výstave budú prezentované originálne historické knižné väzby a dokumenty, reštaurované pedagógmi a žiakmi študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby.
Lanové dráhy v oblasti Gemera súvisiace s historickým baníctvom
Horská, členitá oblasť Gemera, s výskytom bohatých a rôznorodých ložísk nerastných surovín, si počas histórie ich ťažby vyžiadala uplatňovanie čím efektívnejších metód, nielen v samotnej ťažbe, ale aj pri preprave surovín do spracovateľských prevádzok, pričom bolo nevyhnutné prekonať všetky ťažkosti spôsobené horským terénom s výskytom surovín. Koncom 19. storočia sa v banských prevádzkach v území začína využívať nové dopravné zariadenie – lanovky, ktorých prevádzka mala viacej výhod. Náklady na ich postavenie boli primerané a nezávislé od členitého terénu prekonávaného lanovkou, budovanie lanovkových trás si nevyžadovalo vyvlastnenie veľkých plôch, vplyv miestnych klimatických podmienok na ich prevádzku bol pomerne malý, nakladanie i vykladanie prepravovaných surovín bolo jednoduché a náklady na prevádzku relatívne nízke.
Najčastejšie mená, ktoré rodičia vybrali pre bábätká v roku 2024
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok uskutočnilo 536 pôrodov. Na svet prišlo 277 chlapcov a 261 dievčat. Až sedem mamičiek priviedlo na svet dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Ján a Jakub. U dievčat zase dominovali mená Ema, Viktória, Laura, Natália, Stela či Anna. Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Gedis, Nazira, Lorenzo, Sandžar, Miran, Larina, Nolen, Zente, Omer, Metehan, Sigrid, Chuan, Mirella, Amy, Ozan, Lussy, Nov či Daisy.
Nové publikácie Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote
Gemersko-malohontské múzeum už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote – Gemer-Malohont. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa podarilo vydať už jeho 20. ročník, ktorý sa zameriava na prezentáciu prírodného prostredia, archeologických nálezov, histórie a dejín umenia historickej župy Gemer-Malohont, ako aj jej regionálnych hodnôt, hospodárstva a jednotlivých etník multietnického regiónu, ktoré hodnoty a sféry sú prezentované príspevkami odborníkov Gemersko-malohontského múzea a príspevkami odborníkov a výskumníkov, ktorí sú nejakým spôsobom s múzeom spojení.
Pietne spomienkové zhromaždenie k 80. výročiu oslobodenia Rimavskej Soboty
Dňa 20.12.2024 primátor mesta Rimavská Sobota Jozef Šimko zorganizoval pietne spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 80. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou a v rámci nej aj Rumunskej kráľovskej armády. Pietneho zhromaždenia sa napriek nepriaznivému počasiu zúčastnilo takmer 200 občanov aj zo širokého okolia. Spomienkového aktu sa zúčastnil aj mimoriadny splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku pán Igor Bratčikov. Po zaznení slovenskej a ruskej hymny nasledovali príhovory primátora a hostí.
Dni mesta Rožňava 2025
Mesto Rožňava, pri príležitosti prvej písomnej zmienky z roku 1291, otvára svoje brány pre milovníkov histórie a kultúry v rámci podujatia Dni mesta 2025, ktoré sa uskutočnia od 5. do 9. februára. Tento ročník prinesie bohatý program plný prednášok, kultúrnych vystúpení, ocenení, či iných atraktívnych aktivít, ako sú tvorivé dielne či spomienky na bohaté dejiny mesta.
Nemennou súčasťou aj naďalej zostáva slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva, slávnostné stretnutie s Rožňavským mládežníckym parlamentom či privítanie začínajúcich pedagógov materských a základných škôl, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Okrem toho sa však účastníci dočkajú aj odovzdávania ocenení bezpríspevkovým darcom krvi za rok 2024, ako aj najlepším športovcom a športovým kolektívom Mesta Rožňava za rok 2024.
Písací stôl z obdobia historizmu z 19. storočia
V rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“ Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v januári predstavuje verejnosti reštaurovaný písací stôl s nadstavbou z obdobia historizmu, z druhej polovice 19. storočia. Návštevníci si ho môžu pozrieť v priestoroch Gemersko-malohontského múzea medzi 2. a 31. januárom 2025. Písací stôl z obdobia historizmu je cenným kúskom múzejnej zbierky a krásnym, honosným príkladom kultúry a životného štýlu ľudí daného obdobia.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 18. časť – sezóna 2014/2015
V osemnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2014/2015. V 4. lige – JUH pôsobil MFK Rožňava, v 5. lige – K – G FK Gemerská Hôrka, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná, FK Tatran Betliar a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede. Bola to úspešná sezóna pre Rožňavu, Gemerskú Hôrku a Drnavu.
Alexander Valuch šiestykrát víťazom stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Alexander Valuch, slovenský stolnotenisový reprezentant sa stal víťazom 33. ročníka stolnotenisového turnaja O pohár starostky obce Gemerská Poloma, ktorý sa uskutočnil 4. januára 2025 v Gemerskej Polome. Informovala o tom na portáli obce gemerskapoloma.sk starostka obce Lillian Bronďošová. Víťazstvo na turnaji si A. Valuch vybojoval už po šiestykrát a stal sa tak najúspešnejším účastníkom turnaja v jeho histórii, keď vo finále porazil svojho súpera Martina Marka, reprezentanta VSTK Vranov nad Topľou. Za účasti predsedu Slovenského stolnotenisového zväzu Antona Hamrana a ďalších hostí sa na turnaji zúčastnilo 45 popredných hráčov z celého Slovenska. Hralo sa na piatich stoloch dvojstupňovým systémom. Turnaj je nielen prvým turnajom v tomto roku na Slovensku, ale súčasne aj najstarším turnajom, ktorý si svoju históriu začal písať už v roku 1993 za účasti 12 účastníkov z troch oddielov okresu Rožňava.
Štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2024
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2024 spolu 57 zásahov, z toho 25 požiarov, 10 technických zásahov, 20 iných technických zásahov, 1 dopravnú nehodu a 1 požiarno-asistenčnú hliadku. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v stredu a v sobotu po 10-krát, potom v pondelok a v utorok po 9-krát, v piatok a v nedeľu po 7-krát a vo štvrtok 5-krát.






























Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.