Futbalový klub obec Lubeník v ročníku 2024 / 2025
Futbalový klub Lubeník pôsobil v minulosti aj vo vyšších regionálnych súťažiach riadených VsFZ. V súčasnosti účinkuje v 7. lige ObFZ Rimavská Sobota. V príspevku si pripomíname ročník 2024/2025 kedy skončil na druhom mieste. K dispozícii je káder, výsledky, konečná tabuľka 7. ligy a meno najlepšieho strelca.
Káder: Václav Valík, Josef Silný – Daniel Fábry, Daniel Ziman, Dominik Bystrán, Ivan Paulovič, Ivan Šmíro, Jakub Barták, Ján Ferko, Ján Goffa, Ján Hoďák, Ladislav Zubák, Marian Krokavec, Milan Germánus, Patrik Kochan, Peter Fabo, Radko Vývlek, Radoslav Vodenský, Rudolf Šavlík, Štefan Rusňák, Erik Belán, Roman Darči, Matúš Rastovický. Najlepší strelec: Ivan Paulovič – 18 gólov
Výsledky 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 z Rožňavy
Krajské kolo 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 pre Košický kraj sa uskutočnilo v piatok 15. mája 2026 v kine Apollo v Rožňave.
Podujatie zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko. Okrem samotnej súťaže malo mimoriadny význam, pretože bolo spojené s oslavou 50. výročia založenia filmového klubu GEMERFILM a išlo o jubilejný 30. ročník, ktorý toto stredisko zorganizovalo.
Na prehliadke sa premietlo 20 súťažných filmov rôznych žánrov - od hraných diel a dokumentov cez experimenty a videoklipy až po animované filmy, ktoré mali tento rok najpočenejšie zastúpenie.
Noc múzeí v Rimavskej Sobote prenesie návštevníkov do stredoveku a predstaví Gotickú cestu
Rimavská Sobota, 21. máj 2026 – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sa aj tento rok zapája do celoeurópskej iniciatívy Noc múzeí a galérií. V sobotu 23. mája 2026 od 16:00 hod. otvorí svoje brány v netradičnom čase a návštevníkom všetkých vekových kategórií ponúkne objavovanie histórie v nevšednej atmosfére. Podujatie, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie kultúrne akcie v regióne, sa v roku 2026 uskutoční už po dvadsiaty druhý raz.
Hlavným bodom programu bude o 17:00 hod. vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo“. Expozícia prezentuje 12 stredovekých sakrálnych kostolov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava vznikla v spolupráci so združením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok v regióne.
Komentované prehliadky výstavy 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre žiakov základných škôl a študentov stredných škôl komentované prehliadky výstavy 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva. Podujatie nadväzuje na výstavu venovanú významnému jubileu Rožňavského biskupstva a približuje historické, kultúrne a duchovné súvislosti, ktoré ovplyvňovali vývoj mesta a regiónu počas uplynulých storočí.
Pre študentov stredných škôl sú pripravené komentované prehliadky výstavy priamo s autorkou výstavy Mgr. Silviou Lörinčíkovou, PhD., alebo s dekanom Farnosti Rožňava Mgr. Patrikom Balázsom.
Výstava „Gotická cesta – Európske dedičstvo“ v Rimavskej Sobote
Rimavská Sobota – 23. mája 2026 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo". Výstava sa zameriava na prezentáciu 12 stredovekých sakrálnych objektov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava je koncipovaná ako dvojjazyčná (slovensko-maďarská) a vznikla v spolupráci so družením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok na Gotickej ceste.
Obraz ako svedok doby – história v dielach Evy Wilson
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo rovnako aj pre študentov stredných škôl múzejno-pedagogickú aktivitu nadväzujúcu na výstavu Evy Wilson Maľba, kresba, drevorezba. Podujatie ponúkne mladým návštevníkom možnosť objaviť prepojenie výtvarného umenia, histórie a kultúrneho dedičstva prostredníctvom diel regionálnej výtvarníčky.
Aktivita bude prebiehať za účasti samotnej autorky výstavy Evy Wilson a jej súčasťou bude komentovaná prehliadka výstavy, diskusia so študentmi o vystavených dielach a ich historickom kontexte, ako aj tvorivý workshop zameraný na skupinovú tvorbu koláže. „Sme veľmi radi, že v rámci pripravovanej múzejno-pedagogickej aktivity budú mať študenti stredných škôl jedinečnú príležitosť osobne sa stretnúť s Evou Wilson,
Týždeň dobrovoľníctva pripravila Nemocnica Penta Hospitals Rožňava: S pacientmi si gymnazisti zahrajú aj basketbal
V rámci prebiehajúceho Týždňa dobrovoľníctva pripravila Nemocnica Penta Hospitals Rožňava viacero aktivít, ktoré majú spríjemniť prostredie nemocnice aj dni pacientov. Chystá sa skrášľovanie okolia nemocnice, vystúpenie pre pacientov či spoločný basketbal! Program odštartuje v stredu (20.5.), keď od 9.30 hod. prídu na dobrovoľnícku brigádu študenti rožňavského gymnázia v rámci projektu Krajší deň. Približne desať dobrovoľníkov sa počas dvoch hodín zapojí do úpravy areálu nemocnice – vyčistia okolie, pozametajú, vysadia kvety a pomôžu so skrášlením prostredia nemocnice. Vo štvrtok (21.5.) o 10.00 hod. sa v nemocnici uskutoční kultúrne vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy v Rožňave. Pacienti, ktorým to zdravotný stav dovolí, si budú môcť pozrieť tance a spev v podaní mladých umelcov.
Veru, náskok vyšnoslanských futbalistov postačí na víťazstvo v siedmej lige
Aktív zaslúžilých členov DHZ Revúckeho okresu
Pri príležitosti sviatku sv. Floriána sa v okrese Revúca už tradične konalo stretnutie zaslúžilých členov Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ). Tento rok sa Aktív zaslúžilých členov uskutočnil 15. mája 2026 v obci Držkovce. Podujatie zorganizovali miestni dobrovoľní hasiči v spolupráci s vedením obce.
Kultúrny program aj slávnostný príhovor
Úvod slávnostného popoludnia patril milému kultúrnemu programu, ktorý si pre hostí pripravili deti z Materskej školy a Základnej školy v Držkovciach. Následne sa prítomní presunuli do školskej jedálne, kde ich privítali vzácni hostia:
FK Sokol Pača v ročníku 2006/2007
Futbalový klub Sokol Pača je už dlhší čas minulosťou. V príspevku si môžeme prečítať o jeho účinkovaní v ročníku 2006/2007. Pôsobil v 1. triede, do ktorej sa prebojoval v roku 2006. Predtým pôsobil v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava napríklad v rokoch 1983 – 1986.
K dispozícii je káder, výbor, súpiska, výsledky, niekoľko zostáv a mená troch najlepších strelcov mužstva.
Káder: Ladislav Harhovský, Marián Manko, Matej Zagiba, Ondrej Šomšák st. – Ivan Demjan, Richard Filiczký, Milan Cmorik, Jaroslav Sústrik, Jaroslav Demjan, Ľubomír Gajdoš, Radko Zagiba, Miloš Zagiba, Marián Vlčák, Martin Slávik, Michal Ruszó,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.