Na strednom Gemeri voľby do orgánov samospráv obcí a miest prebiehali rovnako, ako v ostatných častiach nášho Gemera. Keďže Revúca a Rimavská Sobota tvorili jeden volebný obvod, musel som si dať trošku práce, aby som zo zoznamu obcí tohto obvodu vyčlenil tie, ktoré patria k strednému Gemeru, teda k okresu Revúca. Výsledok bol obroti celoslovenskému priemeru prekvapujúci: v 42 obciach sa zúčastnilo volieb 70,85 % oprávnených voličov, ktorí zvolili 246 kandidátov za poslancov obecných či mestských zastupiteľstiev. Účasť sa pohybovala od 41,61 % v Muránskej Lehote, až po 90,09 % účasť voličov oprávnených voliť v obci Polina. Oproti minulým komunálnym voľbám, ktoré sa uskutočnili Voliči mesta Revúca znovu zvolili do funkcie primátorky mesta Evu Cireňovú a 13 kandidátov za poslancov Mestského zastupiteľstva v Revúcej. Podľa údajov Mestskej volebnej komisie v Revúcej v komunálnych voľbách 2010 dosiahli tieto výsledky:
Kandidáti, ktorí boli zvolení za poslancov MZ v Revúcej obdržali od voličov takýto počet hlasov:
1. Mgr. Vladimír Andraščík, SMER-SD, 1189 hlasov
2. MUDr. Pavel Pelikán, nezávislý kandidát, 956 hlasov,
3. Ing. Viera Hanesovská, SMER-SD, 936 hlasov
4. Ing. Milan Brdársky, KDH, 884 hlasov,
5. Mgr. Viera Krivdová, SMER-SD, 774 hlasov,
6. Milan Ružáni, SMER-SD, 755
7. Ing. Eva Brtáňová, SMER-SD, 736
8. Ing. Dušan Dorčák, PhD., SDKÚ-DS, 718
9. MUDr. Adriana Rusová, Sloboda a Solidarita, 713
10. Mgr. Martina Dufalová, SMER-SD, 713
11. MVDr. Ivan Drobčo, ĽS-HZDS, 704
12. Arpád Bunjatov, SMER-SD, 687
13. Mgr. Janetta Hrbálová, nezávislý kandidát, 89 hlasov.
Kandidátku na funciu primátorky mesta Revúca MVDr. Evu Cireňovú podporilo 1946 voličov zo 4340 voličov s platnými hlasmi.
Ostatní kandidáti na post primátora mesta Revúca obstáli nasledovne:
2. JUDr. Peter Puhalla, 1544 hlasov
3. Ing. Milan Brdársky, 443 hlasov
4. Ing. Jaroslav Gočaltovský, 212 hlasov
5. Ing. Marián Faško, 195 hlasov.
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-