Zlato ako strategická surovina: od slovenských ložísk po svetové trezory

Zlato v posledných rokoch opäť púta pozornosť vlád, centrálnych bánk aj verejnosti. Dôvodom je jeho mimoriadne vysoká cena. Ako ložiskový geológ som preto spracoval prehľad o jeho ťažbe, získavaní a význame.

V článku sa venujem ložiskám, ktoré boli na Slovensku v minulosti overené geologickým prieskumom a ťažené – predovšetkým rudnému poľu Banská Štiavnica – Hodruša-Hámre, Kremnici a Pezinku. Pre informáciu uvádzam aj spôsoby jeho získavania, od historického ryžovania rýdzeho zlata z náplavov až po modernú banskú ťažbu hlbinnými dielami a následné spracovanie zlatonosných rúd. Pre porovnanie uvádzam aj charakteristiku najväčších svetových ložísk.

Zaspievajme si: To bystränskja šírja polo, to je peknja polečko

To bystränskja šírja polo, to je peknja polečko... Utkvela mi dodnes táto známa „bystränská pjasniška“, ktorú som spoznal ešte ako malý chlapec, keď som prežil svoju mladosť v malej gemerskej obci Rožňavské Bystré. Hornatý kraj pod Plešiveckou planinou na hornom Gemeri, banícke prostredie, ťažké životné podmienky, ale aj láska k rodisku i ku krásnemu okoliu zanechali v mnohých z nás aj kus ľudovej kultúry v podobe piesní, zvykov a obyčají i vzťah k najmä ženskému ľudovému kroju. Ten sa uchováva až dodnes a pripomína všetkým na okolí lásku k rodisku natrvalo.

V Nižnej Slanej sa podarilo obnoviť futbalovú tradíciu

Futbal v obci Nižná Slaná sa dožíva 80 rokov (zrejme prvá zmienka o zápase je z roku 1946). Najväčším úspechom bola účasť v 2. triede Košicko-gemerskej skupine v ročníku 1959/1960 a v 5. lige – JZ v ročníku 2001/2002. Po ročnom účinkovaní v krajských súťažiach došlo k vypadnutiu do najvyššej okresnej súťaže. Dokonca v ročníku 1962/1963 hrala Nižná Slaná v 3. triede, po roku sa klub vrátil do 2. triedy. V novodobej histórii klub pôsobil v 2. triede od ročníka 2005/2006 po ročník 2014/2015. Potom došlo k postupu do 1. triedy, ale po roku došlo k zániku. Mužstvo prípravky bolo vytvorené v ročníku 2015/2016, neskôr taktiež došlo k zániku. V lete 2026 bola snaha vytvoriť družstvo dospelých, čo sa nepodarilo. Neskôr sa však podarilo vytvoriť mládežnícke družstvo.

Zreštaurované dielo Antónia Bonfiniho v Gemersko-malohontskom múzeu.
Gemersko-malohontské múzeum získalo v roku 2025 dotáciu z Národného kultúrneho fondu Maďarska na reštaurovanie vzácnej starej tlače z knižnice múzea, diela Antónia Bonfiniho: História Panónie alebo Dejiny Uhorska v IV. dekádach... doplnené... prácami Jána Sambucusa... Rozsiahle, viac ako 800 stranové dielo bolo vydané v latinčine v Kolíne nad Rýnom v roku 1690: Antonio Bonfini Historia Pannonica: Sive Hungaricarum Rerum Decades IV... Accedunt Tractatus... Auctore Joanne Sambuco .. Coloniae Agrippinae M. DC. LXXXX. Autor diela, Antonio Bonfini sa narodil v roku 1427 v Ascoli Piceno (Taliansko).
Z Rožňavského Bystrého až do cieľa MMM: 23-ročný Patrik Kaššai má za sebou prvý maratón
Dvadsaťtriročný Patrik Kaššai pochádza z Rožňavského Bystrého a v nedeľu 4. októbra 2026 absolvoval svoj prvý maratón. Na trati najstaršieho maratónu v Európe – Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach – zvládol 42,195 kilometra. O tom, čo ho k behu priviedlo a ako prežíval preteky, porozprával pre Maj Gemer.
"K behu som si vzťah budoval postupne, najmä vďaka svojej profesii. Fyzická kondícia, vytrvalosť a pravidelný pohyb sú v nej každodenným základom. Spočiatku bol pre mňa beh predovšetkým súčasťou prípravy, spôsobom, ako si udržiavať kondíciu. Časom sa však z povinnosti stal koníček a predovšetkým cesta, ako posúvať vlastné hranice.
Súčinnostné taktické cvičenie DHZO okresu Rožňava v Dobšinej
V sobotu 3. októbra 2026 sa v lesnom poraste pri Dobšinej uskutočnilo súčinnostné taktické cvičenie dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) okresu Rožňava,  zamerané na likvidáciu požiaru lesného porastu. Cvičenie preverilo pripravenosť jednotiek, techniky a vzájomnej spolupráce v podmienkach simulovaného lesného požiaru.

Príprava cvičenia

Prípravu priestoru, prieskum terénu a organizačné zabezpečenie realizovali členovia domáceho DHZ/DHZO Dobšiná – Ivan Garan a Miroslav Rešovský
Pestrú sezónu v Brdárke uzavrú balady Veroniky Rabada a Skyvy
Bohatú sezónu kultúrnych a vzdelávacích podujatí v gemerskej Brdárke uzavrie celodenná hlasová dielňa a komorný koncert. Občianske združenie Alter Nativa pozýva v sobotu 10. októbra 2026 do evanjelického kostola v Brdárke na dielňu Hlas, ktorý znie a večerný koncert Balady.
Brdárka, malá obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj“, tento rok opäť ožila hudbou, umením a vzdelávaním. V renesančno-barokovom evanjelickom kostole, ktorý si v tomto roku pripomína 330. výročie postavenia, sa v rámci iniciatívy Hudba na Brdárke predstavili Martin Geišberg s hosťami, organista Tomasz Zebura, duo Jozef Lupták a Boris Lenko či Iva Bittová, ktorá tu viedla aj trojdňovú hlasovú dielňu.
Cez prázdniny sa objavili na futbalovom ihrisku v Honciach rekreační futbalisti. Keďže sa v tejto obci už niekoľko rokov nehrá futbal súťažne, začali jeho plochu využívať bývalí futbalisti nielen Honiec, ale prišli občas aj z okolia. Chceli si aspoň takto udržať lásku k futbalu, ktorým už začína chýbať.

Aktuálne kolo futbalových súťaží na hornom Gemeri poznačili slabšie divácke návštevy, s výnimkou šlágra o prvé miesto v 7. lige. Kým na rezervu MFK Rožňava v Rudnej prišlo len 52 divákov a v Rožňave tribúny zívali prázdnotou, šláger Betliar - Hrhov pritiahol najvyššiu návštevu kola – 150 divákov, súboj o čelo tabuľky v inom prípade 120 divákov. Spoločným znakom takmer všetkých zápasov boli bezgólové prvé polčasy. Góly začali padať až po 50. – 55. minúte. V mnohých prípadoch rozhodovali chyby brankárov, nevyužité šance a vylúčenia po dvoch žltých kartách – ako v prípade Budaya z Drnavy a Zatrocha z Betliara. Strelecky sa opäť presadil najlepší kanonier súťaže Marián Gábor z Dobšinej,

Bystränské husi: Keď sa dvory v Bystrom beleli od bieleho peria

Staršie generácie v Rožňavskom Bystrom dodnes spomínajú na prevažne biele kŕdle husí. Na dvoroch sa ich chovom zaoberali najmä gazdinky, ktoré chceli pre svoje dcéry pripraviť tie najlepšie periny do výbavy na svadbu. Keďže perie bolo základom takejto periny, nejeden dvor sa len tak belel od čisto bielych husí. Najväčším problémom bola v lete práve starostlivosť o ne. Dvor nebol tým najvhodnejším miestom. Ak chcela mať gazdinka husi s krásnym bielym perím, museli sa pravidelne kúpať v potoku. Ich najlepšie miesta však boli mimo dediny. Najviac ich bolo vídať v Lúšku pod baňou alebo v Bielom potoku pod Plešiveckou planinou. Pásli sa tam najmä pod dohľadom detí, predovšetkým dievčat. Občas sa však potulovali samé aj po uliciach a cestách, najmä v nedeľu.

Tatran Muráň v ročníku 2006/2007
V Muráni na strednom Gemeri sa organizovaný futbal začína spomínať v roku 1920. Nachádzame to na dnešnom internete. Tam sme aj našli údaje o tom, že vtedy bol založený priateľský futbalový zväz medzi mestami regiónu - Rožňava, Dobšiná, Šafárikovo, Plešivec, Muráň, Jelšava a Jesenské. Tieto mužstvá vystupovali pod hlavičkou RSC - Rožňavský športový klub. Bol to prvý organizovaný rámec, v ktorom Muránčania hrali súťažné zápasy, ešte pred vznikom riadneho RSC so stanovami v roku 1929. Samostatná telovýchovná jednota a klasické klubové štruktúry ako poznáme dnes sa na Gemeri masovo zakladali až po 2. svetovej vojne, ale muránsky futbal ako súčasť organizovaných súťaží sa datuje práve do toho priateľského zväzu z roku 1920. Viac detailov o športovej histórii obce je spracovaných v knihe Obec Muráň, Svedectvo času (2018) na stranách 203-214, kde autor Pavol Hlodák sústredil mená športovcov a úspechy.