Celou mestskou časťou Rimavskej Soboty kedysi plynule znelo nárečie. Dnes už takmer zaniklo. Špecifické pokoradzské nárečie sa podarilo zachrániť v novej knihe Nárečie Vyšnej Pokoradze, ktorá uzrela svetlo sveta v októbri 2025 v Dome osvety v Rimavskej Sobote. Výnimočná publikácia s názvom Nárečie Vyšnej Pokoradze má 148 strán a je výsledkom dlhoročnej mravčej práce. Jej autormi sú rodáčka z Vyšnej Pokoradze, bývalá učiteľka Soňa Kmeťová, jej príbuzný, rodák z Pokoradze, historik a emeritný profesor Július Alberty a kolektív. Na knihe sa podieľali aj vedúci Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Gabriel Rožai a Jozef Pavlík.
Brdárka uzatvára prezentáciu diel Martina Dzureka hudobnou improvizáciou Borisa Čellára
Napísal(a) M. Antal
V Slavošovciach slávnostne odovzdali novú hasičskú techniku
Napísal(a) M. Terrai
Škola v Rožňave učí ekologicky rozmýšľať aj košmi z lepenky
Napísal(a) M. Surgoš
Futbal na hornom Gemeri: Sedemgólové kanonády Rožňavy a Hrhova
Napísal(a) MG od
Futbalová história v okrese Rožňava v rokoch 1989 – 1994
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalovú históriu v okrese Rožňava v rokoch 1989 – 1994 komentuje v ďalšom článku Ing. Štefan Tomášik. V tých rokoch do okresu Rožňava patril aj súčasný okres Revúca. V 1. SNL pôsobila Jelšava, v krajských majstrovstvách (neskôr v 2. SNL) Lubeník, v 1. A triede Rožňava a Revúca a neskôr aj Kunova Teplica. V 1. B triede Kunova Teplica (neskôr postúpila o súťaž vyššie) a iné rôzne kluby: Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Dobšiná, Gemerská Poloma či Rožňava B. K dispozícii sú približné súpisky, najhoršie je to pri Revúcej (podarilo sa zistiť len pár hráčov). Komentár sa venuje najvyššej okresnej súťaži, pri nižších súťažiach sú vymenované kluby, ktoré danú súťaž hrali. K dispozícii je aj meno najlepšieho kanoniera 2. triedy v danom ročníku. Text dopĺňa fotogaléria.
DOBŠINÁ 2026: Boj o primátora a poslancov je tu. Pozrite si kompletný zoznam kandidátov
Napísal(a) MG JK
Na jesenné voľby 2026 sa dôstojne pripravuje aj staré banícke mesto Dobšiná, ktoré má spolu takmer 5 700 obyvateľov. Mestská volebná komisia v Dobšinej ukončila registráciu kandidátnych listín pre spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa uskutočnia v sobotu 24. októbra 2026. Lehota na podávanie kandidátnych listín uplynula 25. augusta 2026. Komisia preskúmala všetky doručené listiny a zaregistrovala kandidátov, ktorí splnili zákonné podmienky podľa zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva. Obyvatelia mesta Dobšiná v okrese Rožňava tak už poznajú kompletný zoznam kandidátov na post primátora mesta a na poslancov Mestského zastupiteľstva v Dobšinej. Nižšie prinášame oficiálny a kompletný zoznam zaregistrovaných kandidátov.
Komunálne voľby 2026 v obci Nižná Slaná – termín, kandidáti a informácie pre voličov
Napísal(a) MG ŠT
Obec Nižná Slaná v okrese Rožňava sa 24. októbra 2026 zapojí do spojených volieb do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov. Obyvatelia si v nich zvolia starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva na nové štvorročné obdobie. Podľa oficiálnych stránok obce ide o obec s historickým údajom 1 240 obyvateľov, rozdelených na dve časti - Nižná Slaná so 700 obyvateľmi a Nižnoslanská Baňa s 540 obyvateľmi.
ZOZNAM ZAREGISTROVANÝCH KANDIDÁTOV
pre voľby starostu obce Nižná Slaná:
XVII. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky v Rožňave
Napísal(a) M. Balog
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých záujemcov na XVII. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“. Slávnostné otvorenie podujatia sa uskutoční 26. septembra 2026 o 9:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8) v Rožňave. Zachovanie tradičnej gemerskej paličkovanej čipky, prezentácia slovenských regionálnych čipiek, ale aj prác paličkovanej čipky zo zahraničia a podpora tradície na Slovensku sú spoločným menovateľom kultúrnych hodnôt, ktoré festival charakterizujú.
Gemerská Poloma zverejnila kandidátov pre jesenné voľby 2026
Napísal(a) MG od
Viac...
Komunálne voľby 2026 v Revúcej: Poznáme kandidátov na primátora a poslancov
Napísal(a) MG od
Na jeseň rozhodneme o budúcnosti mesta. Pozrite si kompletný zoznam zaregistrovaných kandidátov na primátora a do mestského zastupiteľstva v Revúcej.
Vážení čitatelia, jesenné komunálne voľby sa nezadržateľne blížia a obyvatelia okresného mesta Revúca sa opäť postavia k volebným urnám, aby rozhodli o smerovaní nášho mesta na najbližšie štyri roky. Ako už iste viete, tento rok budú voľby spojené – v jeden deň, v sobotu 24. októbra 2026, si budeme voliť nielen primátora mesta a poslancov mestského zastupiteľstva, ale aj predsedu a poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja. Mestská volebná komisia v Revúcej ukončila registráciu a oficiálne zaevidovala kandidátne listiny. Portál Maj Gemer vám prináša kompletný a oficiálny prehľad všetkých kandidátov, ktorí sa uchádzajú o vašu dôveru. V zozname nižšie nájdete kandidátov na post primátora mesta Revúca a kandidátov na poslancov Mestského zastupiteľstva v Revúcej na volebné obdobie 2026 – 2030.
Športové popoludnie dôchodcov v Revúckej Lehote sa vydarilo
Napísal(a) M. Mladšia
Prvý septembrový víkend doprial 3 body futbalistom MFK Rožňava
Napísal(a) MG od
Prvý septembrový víkend patril na hornom Gemeri jednoznačne futbalu. Predovšetkým hrajúce družstvo dospelých MFK Rožňava chcelo na domácej pôde odčiniť nepodarený výsledok z predchádzajúceho kola v Gerlachove, a to sa mu aj podarilo – hostí z Rudnian zdolali presvedčivo 5:1. Výsledok potešil nielen futbalistov, ale aj ich najvernejších fanúšikov.
Okrem Rožňavčanov sa v sobotu a nedeľu do bojov zapojilo ďalších 15 kolektívov, teda o dva menej ako v predchádzajúcom kole. Oba žiacke tímy MFK Rožňava majú preložené zápasy. Zo zápisov sme zistili, že do hracieho procesu iba v 7.lige ObFZ Rožňava v tomto kole sa aktívne zapojilo 165 futbalistov, čo je pomerne slušný údaj, ak pri tom vieme, že napríklad futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky nevystriedali v priebehu hry ani jedného zo svojich náhradníkov,
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-