Rimavská Sobota, 18. 11. 2022 – V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa uskutoční 24. novembra 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. podujatie – Čo hovoria tajomné predmety spod zeme..., ktoré sa viaže k výstave „Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea“. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prezentáciu najnovších archeologických nálezov v Rimavskej Sobote a v regióne Gemer-Malohont. Výstavou sprevádza archeológ PhDr. Alexander Botoš.
Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomína 140. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, na ktorej sú návštevníckej verejnosti predstavené zbierkové predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov približne v poslednom desaťročí. Na výstave sú vystavené mnohé zbierkové predmety vôbec po prvýkrát v histórii múzea.
Stručné hodnotenie futbalovej jesene 2022 v 7. lige ObFZ Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik
Dohrávkou zápasu Dlhá Ves – Rakovnica sa skončila jesenná časť 7. ligy ObFZ Rožňava a tak nastal čas na jej bilancovanie. To si prečítame v príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. V jeho článku sú k dispozícii tabuľky, štatistiky a komentár. Text dopĺňa fotografia aktuálneho lídra 7. ligy.
Komentár
Vyšná Slaná dlhodobo patrí medzi popredné kluby v okrese a potvrdila to aj túto jeseň, keď za lídrom z Krh. Dlhej Lúky zaostáva iba o dva body. Naviac má o zápas menej a tak bude boj o prvú priečku ešte zaujímavý. Do boja o prvenstvo môže prehovoriť Baník Rožňavské Bystré, ktorý sa posilnil o skúsených hráčov (Miloš Gallo, Boris Milko...). Nebyť prehry s G. Polomou, mohlo byť v tabuľke ešte vyššie.
V Rožňavskom Bystrom sa navždy rozlúčili s dlhoročnou folkloristkou Máriou Uhrinovou
Napísal(a) MG od
Smutná jeseň každoročne prináša pre niekoho radosť a pohodu, pre iného smútok a bolesť. Pre rodinu Márie Uhrinovej z Rožňavského Bystrého skôr tú druhú polovicu diania. Pani Mária si v tomto období s rodinou vždy pripomínala svoje narodeniny. Tohto roku tomu tak, žiaľ, nebolo.
Kto bol vlastne Mária Uhrinová? Musíme spomenúť najmä to, že tohto mesiaca sa dožila 66 rokov. Bolo to však kvôli jej zdravotnému stavu už bez tradičnej oslavy a jej životný príbeh sa skončil. Za tie spomínané roky ju jej rodáci mohli poznať ako obyčajnú ženu s neobyčajnými vlohami. Naučila sa pracovať okolo domu i domácnosti, postarať sa o seba, rodičov a neskoršie i o svojho manžela, s ktorým mali rovnaké koníčky. V obci bolo dostatok žien i mužov, ktorí vedeli krásne spievať a skúšali to i na verejnosti.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (2)
Napísal(a) M. GallikDetský folklórny festival Gemerská podkovička bude v Kultúrnom dome v Revúcej
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej Vás pozývajú na detský folklórny festival Gemerská podkovička. Program pre verejnosť pod názvom Od nás pre vás sa uskutoční v Kultúrnom dome v Revúcej, v piatok 18.11.2022 od 17:00 hod. V programe sa predstavia detské folklórne súbory Hájiček, Hájik, Lieskovček z Rimavskej Soboty, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej. Hosťom podujatia je Detský folklórny súbor Podpoľanček z Detvy.
Pre účastníkov festivalu – účinkujúce DFS sú pripravené sprievodné vzdelávacie aktivity, a to tanečné dielne s lektormi Mgr. art. Lenka Šútorová-Konečná z Centra tradičnej kultúry v Myjave,
Prezentácia zbierkových predmetov fondu Numizmatika v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestom Rožňava, organizuje v rámci projektu Interaktívne potulky vo fondoch Baníckeho múzea v Rožňave, podujatie s názvom Prezentácia zbierkových predmetov fondu Numizmatika, ktoré sa uskutoční v termíne od 15.11.2022 do 30.11.2022 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Pre účastníkov podujatia bude pripravená prednáška riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave, Mgr. Pavla Lackaniča, s názvom Človek a peniaze, ktorá bude zameraná na predstavenie rôznych historických spôsobov platenia a platobných prostriedkov, a na ich miesto v spoločnosti od najstarších dôb až po súčasnosť.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (1)
Napísal(a) M. Gallík
Predslov
Cieľom tohto spevníka je poskytnúť notový a textový záznam piesní z repertoáru folklórnej skupiny Hrabina Nižná Slaná, predovšetkým v nižnoslanskom nárečí. Niektoré piesne sú už mediálne známe z nahrávok s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča, ale v tejto podobe sú zaznamenané prvý raz. Pôvodný zámysel nahrať piesne z tohto výberu na nosič prekazila pandémia COVID 19 začiatkom roku 2020. Pandémia zastavila našu činnosť na dva roky. Našťastie sa v roku 2019 podarilo zhotoviť zvukové záznamy, podľa ktorých Ing. Ondrej Hlaváč spracoval notové zápisy ľudových piesní.
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – dohrávka 9. kolo
MFK Rožňava – AFK Topoľany 5:1 (3:0). G: J. Figúr a F. Kovács po 2, J. Korfanta – R. Škodi. Hralo sa bez karty. R: M. Homola – M. Bochnovič, V. Mačuga, DS: M. Čonka. Div.: 250.
ROŽŇAVA: Kristian Kocis - Juraj Horvát (75´ J. Fedor), Tomáš Gecelovský (46´ D. Bodnár), Filip Szabó, Kristian Šikur, Jozef Korfanta (75´ Sz. Szabó Dózsa), Gabriel Majoroš, Michal Domik, František Gyenes (58´ A. Hajduk), Jaroslav Figúr (C), Filip Kovács.
Pripojili sme sa k Říčanskej výzve, oslovujúcej obce a mestá v ČR i v Európe k dôstojnej piete a spomienkam na obete vojen, ozbrojeného násilia, bez rozdielu, či patrili k víťazným alebo porazeným armádam, vyznávali rôzne náboženstvá, či boli rôznych národností alebo rás.
Dnešný deň sme venovali pamiatke vojnových veteránov. Z histórie vieme, že 11. novembra 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria vo francúzskom Compiègne, čím sa skončila prvá svetová vojna, ktorá trvala viac ako štyri roky.
Preto sa dnes 11. novembra o 11. hodine a 11. minúte rozozvučali v našom meste zvony na počesť vojakov, ktorí padli v bojoch za našu slobodu a životy.
Dvadsiaty siedmy Rok na Gemeri a Vianoce na ľudovú nôtu
Napísal(a) R. Šimko
K obdobiu Vianoc už neodmysliteľne patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri, ktorý organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Po dvojročnej odmlke sa milovníci tradičného umenia a kultúry opäť dočkajú svojho obľúbeného festivalu zvykov a obyčají. Podujatie sa uskutoční v termíne od 23. do 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave.
„Návštevníci sa môžu tešiť na tvorivé dielne a workshopy pre deti, ako aj pre dospelých, výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja či veselý koncert ľudových pesničiek pre deti a mládež – Fidlikanti deťom. Okrem toho chystáme na piatok aj Deň otvorených dielní, v sobotu zas výročný program folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy. Festival uzatvorí populárny galaprogram Vianoce na Gemeri,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Viac...
Záverečná komentovaná prehliadka výstavy historických pohľadníc mesta Rožňava
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v roku osláv 120. výročia svojho založenia výstavu s názvom Pozdrav z Rožňavy. Srdečne pozývame všetkých milovníkov nášho mesta na záverečnú komentovanú prehliadku výstavy historických pohľadníc mesta Rožňava – Pozdrav z Rožňavy, s autorkou výstavy Sylviou Holečkovou, ktorá sa bude konať 15. 11. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
,,Pohľadnice sú dôležitým prameňom poznania histórie mesta. Poskytujú široký záber zobrazenia kultúrno-historických pamiatok v meste a okolí. Sú vyhľadávaným zberateľským artiklom,“ uviedla autorka výstavy Sylvia Holečková.
Päť monitorov dychu od Nadácie Križovatka pre rimavskosobotskú nemocnicu
Napísal(a) B. Krejčíová,
Novorodenecké oddelenie Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota dostalo od Nadácie Križovatka päť monitorov dychu. Monitory kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Prístroje sa dávajú po narodení do postieľok a zaznamenávajú bábätkám pohyb hrudníka. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Monitormi BabySense sa snažia vybaviť všetky pôrodnícke oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku. Rimavskosobotskej nemocnici doposiaľ darovali spolu 35 monitorov dychu. Aj tie prispievajú k pokojnému pobytu matiek a ich detičiek v nemocnici.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. Rozložník
Strojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Virtuálna archeológia * Animačný program pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M.Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 10. 11. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi animačný program pod názvom Virtuálna archeológia. Program je zameraný na spoznávanie života pravekého človeka. Uskutoční sa 16. novembra 2022 (streda) o 16.00 hod. Určený je rodinám s deťmi vo veku od 8 do 10 rokov. Vstupné je 2 eurá.
Témou animačného programu je život pravekého človeka v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Prostredníctvom rozšírenej reality návštevníkom priblížime zbierkový predmet „spoza skla“. Budú s ním môcť virtuálne manipulovať a detailne ho spoznávať. V praktickej časti aktivity budú návštevníci riešiť úlohy na virtuálnej báze s cieľom upriamiť pozornosť na vybrané zbierkové predmety tak, aby im laik porozumel a docenil ich historickú a významovú hodnotu.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-