Predmet mesiaca marec 2023 * AJ METEOROLOGICKÉ MERANIA Z ROKU 1724
Napísal(a) I. Krnáčová
Predmetom mesiaca marec je kniha prírodovedných a medicínskych výskumov z roku 1724. Historickú tlač z knižnice múzea prezentujeme v originálnom pôvodnom vydaní v nemeckom jazyku. Kniha je vystavená v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. marca 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea aj tento rok prezentuje v marci zaujímavý knižný titul. V rámci podujatia Marec – mesiac knihy od 1. do 31 marca 2023 verejnosti predstaví originálne pôvodné vydanie zbierky vedeckých výskumov z roku 1724: „Sammlung Von Natur = und Medicin, Wie auch hierzu gehörigen Kunst- und Literatur-Geschichten, so sich An 1724... in Schlesien und andern Ländern begeben...“ (Zbierka prírodovedných a medicínskych výskumov, a tiež k nim patriacich historických skutočností z umenia a literatúry, ktoré boli realizované v roku 1724... v Sliezsku a v iných krajinách...) Výskumy zahŕňali predovšetkým meteorologické merania, teda počasie, poveternosť a ďalšie iné skutočnosti (definované na titulnom liste), a to všetko v možných vzájomných vzťahoch a súvislostiach.
Výstava Rozmanitý svet húb v galérii Mestského múzea v Jelšave
Napísal(a) T. Strelková
Mestské múzeum Jelšava v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú na vernisáž výstavy Rozmanitý svet húb, ktorá sa uskutoční 9. marca 2023 (štvrtok) o 16. 00 v galérii Mestského múzea.
Hosťom podujatia bude p. Viktor Baláž – hubársky nadšenec a fotograf.
Výstavu si môžete pozrieť v čase otváracích hodín múzea (utorok – sobota). Potrvá do 3. júna 2023.
Dobrovoľní hasiči zo štyroch krajín sa opäť stretli v maďarskom Tótkomlóši
Napísal(a) G. Jakubecová
Po troch rokoch, ktoré poznačila pandémia, sa v Tótkomlóši (HU) v sobotu 4. marca 2023 stretli dobrovoľní hasiči – z rumunského Nadlaku, srbského Horgoša, zo slovenskej Jelšavy a z maďarského Tótkomlóša na výročnej členskej schôdzi.
Počas oficiálnej časti sme si vypočuli:
hodnotiacu správu za uplynulé obdobie,
správu o hospodárení,
správu revíznej komisie,
plán práce na rok 2023.
Po správach nadišiel čas aj na oceňovanie. Boli odovzdané medaily pri príležitosti životných jubileí, za odslúžené roky a za zásahovú činnosť.
V 4. futbalovej lige – JUH VsFZ v rokoch 2006 – 2011 bola Rožňava v tieni Štítnika K. T.
Napísal(a) Š. Tomášik
Od Ameriky po Japonsko. Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 1. 3. 2023 - Dňa 9. marca 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prezentácia katalógu „Od Ameriky po Japonsko. Slávni cestovatelia, exotické zbierky“. Katalóg vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2022 z verejných zdrojov KULTMINOR - Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Dvojjazyčný slovensko-maďarský katalóg verejnosti predstaví autorka – Éva Kerényi, historička Gemersko-malohontského múzea. Súčasťou prezentácie bude aj predaj katalógu, ktorého cena je 4 eurá. Podujatie sa uskutoční v slovenskom a maďarskom jazyku.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa aj vďaka založeniu múzea v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov pochádzajúci z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií druhej polovice 19. storočia a prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zamerali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre Gemer-Malohont,
Marec – Mesiac knihy * Svet okolo vás prestane existovať
Napísal(a) T. Bachňáková
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v nadchádzajúcom období jarných prázdnin pre školákov a rodiny s deťmi zaujímavú vzdelávaciu aktivitu s názvom Alfa a omega – život vlčej svorky.
Podujatie bude zamerané na prednášku s názvom Alfa a omega – život vlčej svorky, v rámci ktorej múzejná pedagogička Mgr. Brigita Nagyová predstaví školákom vlka dravého, ako živočícha, prirodzeného predátora, ktorý má svoje nezastupiteľné miesto v prírode a zaslúži si našu pozornosť a ochranu. Vzdelávanie doplní krížovka a kvíz na tému ,,Aký si znalec vlkov?“ Pre účastníkov aktivity budú pripravené omaľovánky a puzzle s vlčou tematikou. Spestrením podujatia je aj možnosť vyrobiť si vlastný odznak s vlkom.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy a Gemerskej Vsi využili ponuku Hlavnej banskej správy Prievidza na školenie
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy a z Gemerskej Vsi sa školili dňa 26. 02. 2023. Využili ponuku Hlavnej banskej záchrannej služby, oštepný závod Hornonitrianskych baní v Prievidzi, a. s. na školenie používateľov a nosičov autonómnych dýchacích prístrojov (ADP). Školenie absolvovalo 9 dobrovoľných hasičov z Jelšavy a 5 dobrovoľných hasičov z Gemerskej Vsi. Pred školením museli všetci používateľa ADP absolvovať preventívnu prehliadku u lekára, potvrdenie o absolvovaní je potrebné odovzdať pred zaškolením.
Školenie pozostávalo z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť bola zameraná na rozdelenie dýchacích prístrojov, popis základných častí, fyziológiu dýchania, prípravu prístroja na použitie, kontrolu, údržbu a správne uskladnenie dýchacích prístrojov. Táto časť je potrebná aj z dôvodu získania informácií pre zriadenú protiplynovú službu.
Farebné dni v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
Z niektorých základných škôl sa nám z času na čas ozývajú príspevkami o novostiach, ktorými obohacujú svoj výchovno-vzdelávací proces. Zdá sa, akoby niektoré školy si viac dávali záležať na informovaní o tom, čo sa deje v pôsobisku školy a akými aktivitami podporujú rozvoj svojich žiakov. Nič nie je zbytočné. Najviac si to v regióne horného Gemera zrejme uvedomujú školy revúckeho okresu.
Nepodpichujme, ale uveďme radšej príspevok, tentoraz z Revúcej. Tu je:
"Prichádzajúcu jar vítame v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej farebným týždňom. Od 20. februára do 23. februára sa striedali farby. Začali sme modrým pondelkom. Utorok bol červený deň – plný energie a hravosti. Streda sa niesla v duchu jarnej zelenej farby. Vo štvrtok žltá farba rozžiarila školu aj triedy. Taký bol náš tohoročný Farebný týždeň 2023."
Rozvoj nových technológií a digitálna éra prinášajú nové výzvy aj Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, získala koncom roka 2022 finančné prostriedky prostredníctvom projektu „Zázraky techniky v knižnici“, zameraného na rozvoj kreativity, základy robotiky a programovania pre deti a mládež.
„Naša knižnica sa zapojila do výzvy predsedu vlády Slovenskej republiky Podpora aktivít zameraných na popularizáciu vedy a inovatívnych prístupov,“ povedala riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Cieľom realizácie projektu je hravou formou a netradičnými modelmi učenia sa získavať nové informácie z oblasti automatizácie, robotiky, 3D modelovania a nových technológií na názorných príkladoch. Projekt je rozdelený na dve časti – informačno-vzdelávacie aktivity a tvorivé workshopy,“ dodala Kyselová.
Viac...
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Náučno-vzdelávací seminár pre študentov k výstave Tí, ktorí (ne)prežili
Napísal(a) M. Venenyová
,,Prečo oni?“
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove predstavilo výstavu pod názvom Tí, ktorí (ne)prežili. Výstava je zameraná na tematiku holokaustu v našich dejinách, obohatená o dobové poznatky rožňavskej židovskej komunity.
Jedným z našich sprievodných podujatí k autentickej výstave je zážitkový seminár určený pre študentov SŠ v rozsahu 45 – 90 min. Študentov čakajú tematické skupinové i individuálne aktivity, diskusie smerované k uchopeniu problematiky holokaustu, antisemitizmu... Okrem iného študenti môžu priamo nahliadnuť počas seminára do repliky deportačného vozňa, rovnako ako spoznať príbehy preživších žien a dievčat z východného Slovenska, ktoré boli prevezené do vyhladzovacieho tábora Osvienčim.
Honce ožili maskami, ľudovou hudbou a dobrotami, na tradičných Fašiangoch
Napísal(a) Vl. Tokoly
Vyhodnotenie súťaže: Fašiangy na Gemeri a Malohonte 2023
Napísal(a) A. Cvachová
V A P R Í L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Igor Ciel – 95. výročie narodenia
3. apríl – Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, režisér, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Theodor Glatz – 155. výročie úmrtia
3. apríl – Theodor Glatz (10.12.1818 Viedeň – 3.4.1871 Sibiu) – rumunský maliar, grafik, fotograf.
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Ján Jasenka – 35. výročie úmrtia
6. apríl – Ján Jasenka (30.3.1928 Sirk – 6.4.1991 Revúca) – folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Štefan Pasiar – 40. výročie úmrtia
11. apríl – Štefan Pasiar (20.7.1913 Hnúšťa – 11.4.1986 Bratislava, pochovaný je v Hnúšti) –pedagóg, historik knihovníctva a osvety.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Daniel Bachát – 120. výročie úmrtia
13. apríl – Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, spisovateľ, prekladateľ, publicista..
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Michal Laciak – 200. výročie narodenia
16. apríl – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Viliam Ujházy – 100. výročie narodenia
18. apríl – Viliam Ujházy (18.4.1926 Hnúšta-Likier – 18.4.2023 Bratislava) – lekár, onkológ, vedecký pracovník.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Andrej Šmál – 320. výročie narodenia
25. apríl – Andrej Šmál (25.4.1706 Necpaly – 25.12.1766 Ratková) – ev. farár, senior, literárny a cirkevný historik, publicista.
Študoval na akadémii vo Wittenburgu. Pôsobil ako farár vo Vyšnej Slanej, ako notár v Gemeri, v r. 1751 – 1766 farár a neskôr senior v Ratkovej. Venoval sa hlavne literárno-historickému bádaniu, dejinám ev. cirkvi a jej významným reprezentantom v Uhorsku. Ako prvý podáva dejiny ratkovskej cirkvi od začiatku jej vzniku (1594), píše o histórii ratkovského chrámu, fary, ich situovaní, rekonštrukciách a prestavbách po prvom požiari (1692). Eviduje od roku 1692 všetkých kňazov, richtárov, učiteľov, miestnych zemanov i patrónov cirkvi v Ratkovej. Autor zoznamu turčianskych vzdelancov a spisovateľov, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku a autor učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež. Vydal niekoľko latinských prác, a tie, ktoré tlačou nevyšli, často boli prepisované.. -MM-
Pavol Sontág – 205. výročie narodenia
26. apríl – Pavol Sontág (Szontagh) (26.4.1821 Dobšiná – 10.2.1911 Budapešť) – politik, podnikateľ, verejný činiteľ.
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Karol Sárkány – 165. výročie úmrtia
27. apríl – Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej, v r. 1846 vyrobila železiareň 1008 ton surového železa. Výrobu stále obmedzovali, až ju úplne zastavili roku 1860. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit (hnedeľ) z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej. V r. 1852 postavil vysokú pec v Henckovciach na mieste slovenskej pece s hámrom. V polovici päťdesiatych rokov 19. storočia vyrábala železiareň priemerne 1310 ton surového a 168 ton tyčového železa. Neskôr sa stala súčasťou železiarskeho podniku Konkordia. -MM-
Ján Botto – 145. výročie úmrtia
28. apríl – Ján Botto (27.1.1829 Hrachovo-Vyšný Skálnik – 28.4.1881 Banská Bystrica) – básnik, autor balád a povestí.
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-
































