Kapitán MFK Revúca Lukáš Smerek: Nechceme, aby v Revúcej futbal skončil
Futbalový klub MFK Revúca pôsobí v 4. lige – stred SsFZ od roku 2005. V minulej sezóne mal vypadnúť do 5. ligy skupiny D, ale napokon sa udržal. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik nám prináša rozhovor s kapitánom mužstva Lukášom Smerekom (brankár na fotke), v ktorom sa dozvieme aktuálne informácie o letnej príprave, zmenách v klube, tréningovom procese a pod. Text dopĺňajú fotografie.
Deň otvorených dverí v Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej
Prelomy kalendárnych rokov sú v stredných školách už tradične poznačené snahou osloviť končiace ročníky v základných školách a upozorniť ich na pozitíva „tej jedinej a správnej“ strednej školy. Školské vzdelávacie programy umožnili širšiu profiláciu škôl, takže výber je veľký a populačné ročníky slabé. Navyše, z Revúcej, z mesta, ktoré má štyri stredné školy, pravidelne odchádzajú pätnásťročné deti spod dozoru rodičov, pretože si radšej vyberajú školy vo veľkých mestách.
Uspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch
My, Zocháči, dnes už úspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch, teda LYŽIARI, si z jedného nezabudnuteľného týždňa odnášame skvelé zážitky.
Radi spomíname na to, ako nás ráno, 19. 1. 2017, rodičia odprevadili pred školu. Lyže, lyžiarky, korčule, kufre a KUFRISKÁ sme nechali na rodičov
Betlehemské svetlo už horí aj v revúckych domácnostiach
Počas štvrtej adventnej nedele (20.12.2015) sa o 15:00 hodine pri Rímskokatolíckom kostole sv. Vavrinca v Revúcej odovzdávalo Betlehemské svetlo, ktoré do mesta už deväťnástykrát doniesla vedúca bývalého skautského oddielu Skalka Mária Sviežená, ktorá celý program otvorila. Potom sa mnohopočetnému publiku tradične prihovorila primátorka mesta Eva Cireňová, rímskokatolícky pán farár Pavel Bodnár a evanjelická pani farárka Danica Hudecová. Zaželali krásne, požehnané Vianoce a šťastný nový rok 2016.
Milo Kráľ so skupinou skvelých muzikantov ponúkol divákom v Revúcej hodnotný koncert
Počas štvrtej adventnej nedele 20. decembra 2015 sa v MsDK v Revúcej o 18:00 hod. uskutočnil koncert kapely založenej obľúbeným hercom, vynikajúcim muzikantom a skladateľom, autorom mnohých projektov a absolventom filmovej réžie Milom Kráľom. Televíznym divákom je dobre známy hlavne z účinkovania v seriáloch Búrlivé víno, Ordinácia v ružovej záhrade, Kolonáda, Doktorka Emma, Vdova, Nevinní... Divadelným divákom rezonuje toto meno ako záruka kvalitnej hudby a výborného hereckého výkonu, keďže divadlu sa venuje veľmi aktívne nielen ako herec, ale aj autor hudby, skladateľ.
Za Jankom Bendom, majstrom spevu a hudby
Kultúrnu obec okresného mesta Revúca i celého Gemera v sobotu 21. novembra 2015 vo veku 69 rokov opustil PhDr. Ján Bendo.
Ťažko hľadať slová útechy, ktoré by vedeli utíšiť žiaľ jeho najbližších, keď bolestná smrť urobila koniec všetkému práve v dobe prichádzajúceho adventu.
Ján Bendo sa narodil 29. augusta 1946 v Mokrej Lúke. Navštevoval gymnázium a hudobný odbor v ľudovej škole umenia. Ako člen spevohry bol prijatý do Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Po absolvovaní filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v odbore pre vzdelanie a výchovu dospelých so špecializáciou Teórie a sociológie kultúry, vykonal štátnu rigoróznu skúšku a bol promovaný na doktora filozofie.
Vo veku 69 rokov zomrel PhDr. Ján Bendo
Kultúrnu obec okresného mesta Revúca i celého Gemera zastihla smutná správa. Dňa 21. novembra 2015 vo veku 69 rokov zomrel PhDr. Ján Bendo, ktorý až do odchodu do dôchodku pracoval ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. Jeho vzťah ku kultúre a zvlášť k ľudovej sa prejavil už od mladých rokov, keď aktívne pôsobil ako člen folklórneho súboru Lykovec a v neskorších rokoch aj ako člen dychového súboru Gemerčanka. Patril k prvým členom kapely Rytmus 60. V spomínaných telesách sa vyprofiloval ako hudobník i spevák - sólista. Okrem svojich pracovných povinností nevynechal i ďalších svojich koníčkov, najmä fotografovanie a vo voľnom čase aktívne prispieval aj na stránku Maj Gemer.
Medzinárodný deň školských knižníc v Základnej škole Ivana Branislava Zocha
Už druhý rok si žiaci a učitelia ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej pripomenuli Medzinárodný deň školských knižníc. Zapojili sa do celoslovenského projektu pod záštitou ministra kultúry p. Draxlera. Všetko to začalo v piatok 23.10.2015 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc s knižkou v škole si priniesli spacáky a dobrú náladu. Najprv sa poriadne vybláznili na diskotéke, kde nechýbali rôzne súťaže. Neskôr čakala maličkých rozprávočka z knihy zo školskej knižnice a veľkých veľké prekvapenie. Od 23,00 hod. sa všetky triedy snažili získať časti výsledného obrázku a zároveň vyhrať veľkú literárnu súťaž. V nočnej škole museli plniť rôzne úlohy. Neboli vôbec ľahké. Museli uhádnuť spisovateľov, ktorých knihy sú v školskej knižnici, museli preukázať zručnosť pri plavbe lodičkami, taktiež odhadnúť hmotnosť kníh zo školskej knižnice a množstvo iných úloh. V závere na čas poskladať výsledný obrázok a zistiť, kto na obrázku je. No a pravdaže to bol Ivan Branislav Zoch. Víťazom sa stala V. A trieda, ktorá si domov odniesla pekné vecné ceny. Ale víťazom boli vlastne všetci žiaci a učitelia, ktorí to v nočnej škole vydržali.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.