Jednou z revúckych stredných škôl je aj Prvé slovenské literárne gymnázium, v ktorom nájdu žiaci rôznorodý výber predmetov. V žiadnom prípade nie sme len „pisálkovia“, ako sa nás snažia niektorí hanlivo označovať. V tejto škole sa síce vyučujú špecifické predmety ako literárno-dramatická tvorba, kde žiaci získajú nielen základy kreatívneho písania, ale aj herectva, réžie, dramaturgie, čo si v praxi môžu vyskúšať v divadelnom súbore Z.N.A.K. Ďalším zo špecifických predmetov je žurnalistika, ktorá zasväcuje študentov do tajov novinárskej práce. Sú to plnohodnotné predmety, o čom svedčí aj možnosť maturovať z nich. Vyučovanie humanitných predmetov dopĺňa rétorika, čítanie a interpretácia, rozšírené vyučovanie slovenského jazyka a literatúry a dejepisu.
No nie sme len „literárne“, ale aj gymnázium, teda vyučujeme všetky ostatné predmety, ako na iných gymnáziách a plnohodnotne pripravíme žiakov na štúdium medicíny, prírodných vied, či technických smerov.
Aj keď škola existuje už pomaly 20 rokov, ešte stále sa stretávame s javom, že o našej existencii v niektorých základných školách nevedia, dokonca aj v blízkom okolí, resp. si nás mýlia s druhým revúckym gymnáziom. 
Preto sme aj tento rok usporiadali Deň otvorených dverí, ktorý sa konal 16. 2. 2017. Potešilo nás, že prišli žiaci nielen z revúckych škôl, ale aj z iných miest. Pripravili sme pre nich program, v ktorom mali možnosť spoznať časť našej práce, ale aj sa zabaviť. V rozhlasovej triede žiaci pod vedením učiteľa žurnalistiky Iva Nováka pripravovali krátke rozhovory, na ktorých sa im potom ukázala ďalšia časť práce novinára – strihanie, úprava príspevkov. V rétorickej triede, v ktorej sa im venoval Marián Lacko, sa zahrali na menežérov, čo je aktivita, ktorá spája prvky literárnej tvorby, divadla a menežmentu. V triede Aleny Brdárskej sa dostali k slovu ľudsko-právne aktivity, ktoré sa s našou školou už automaticky spájajú. Žiaci základných škôl k nám chodia aj mimo DOD na rôzne aktivity s touto tematikou, dokonca pre nich organizujeme neformálnu olympiádu ľudských práv. V poslednej miestnosti sa návštevníci mali možnosť presvedčiť, že našej škole naozaj nie je cudzia ani biológia, kde mali pripravené zábavné pokusy.
Po absolvovaní všetkých aktivít čakali účastníkov dobroty, ktoré pripravili žiaci a učitelia PSLG. Verím, že sa žiakom u nás páčilo a že sa aspoň s niektorými stretneme na prijímacích pohovoroch.
Mgr. Ľuboslava Lacjaková
riaditeľka PSLG
Fotografie: archív PSLG + skolskyservis.sk
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.