Kultúrnu obec okresného mesta Revúca i celého Gemera v sobotu 21. novembra 2015 vo veku 69 rokov opustil PhDr. Ján Bendo.Po ukončení štúdia nastúpil do Okresného osvetového strediska v Rožňave ako kultúrny pracovník. Po skončení vojenčiny pracoval ako referent záujmovej činnosti v Dome kultúry LTZ v Revúcej. Potom nastúpil na podnikové riaditeľstvo LTZ ako podnikový sociológ a neskôr ako vedúci strediska praktického vyučovania. V roku 1983 bol menovaný za riaditeľa Stredného odborného učilišťa textilného až do jeho zrušenia. Nasledovalo jeho premiestnenie na Obvodný úrad do riaditeľskej funkcie, a neskôr pracoval vo firme Lesostav ako riaditeľ marketingu. V roku 1998 začal s prípravou vlastných podnikateľských aktivít, napr. podnikal v oblasti opatrovateľských kurzov. Od roku 2006 až do odchodu na zaslúžený dôchodok bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. V aktivitách však pokračoval v dobrovoľných organizáciách, až do leta 2014, kedy malá mozgová príhoda bola počiatkom neskoršieho zhoršenia jeho zdravotného stavu.
ZASLÚŽENÉ NAJVYŠŠIE OCENENIE MESTA
Mnohí ešte stále nemôžeme uveriť, že skončil svoju životnú púť, keď si ho pripomíname ako veselého optimistu, ktorý rozdával radosť svojim hudobným umením a najmä nezabudnuteľným spevom. V tom bol skutočným majstrom.
Účinkoval v hudobnej skupine Rytmus 60, aktívne pôsobil ako člen folklórneho súboru Lykovec a v neskorších rokoch aj ako člen dychového súboru Gemerčanka a speváckeho zboru Quirin.. Účinkoval v divadelnom súbore Závodného klubu ROH LTZ, patril k organizátorom východoslovenských prehliadok ochotníckych divadelných súborov, konferoval na rôznych kvízoch a besedách, stál pri zrode podnikových novín „Spravodajca LTZ“, v ktorých bol istý čas aj redaktorom. Podporoval aj rozvoj telovýchovy a športu v meste, keď pracoval v centrálnom výbore TJ Iskra Revúca. Osem rokov bol poslancom mestského zastupiteľstva, ako aj predsedom Zboru pre občianske záležitosti s funkciou sobášiaceho a tiež bol predsedom dozornej rady Bytového hospodárstva. Filmoval a fotografoval život a premeny v Revúcej, podporoval vydávanie kníh o Revúcej. Pomáhal v činnosti miestnej i okresnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska. Bol členom výboru Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta v Revúcej ako aj oblastného výboru SZPB v Rožňave.
Mesto Revúca mu v roku 2005 za jeho vysokú angažovanosť v kultúrnej oblasti a pri výchove mladej generácie, ako aj za propagáciu nášho mesta, udelilo najvyššie ocenenie mesta a to Zlatý Quirin mesta Revúca.
Životná cesta Janka bola naplnená nesmiernou silou niečo v živote dokázať a tak svojim nasledovníkom zanechať pamiatku i odkaz. Spoločne prežité chvíle so zosnulým už patria minulosti a zostávajú len spomienky...
Mgr. Martina Urbanová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.