1. Ako hodnotíš letnú prípravu?
- Chlapci počas zápasov naberali kondíciu a získavali sme hernú prax. Vo výsledkoch sme striedali dobré zápasy so slabými. Najmä víťazstvá nad Tisovcom a Hnúšťou potešili, na druhej strane bezgólová remíza s Lubeníkom a nezvládnutý turnaj v Hnúšti by sa nám nemali stávať. Beriem to však tak, že sme skúšali niektorých hráčov a veľký vplyv malo aj dovolenkové obdobie.
2. Došlo k zmenám v kádri?
- Na hosťovanie odišiel Erik Urc (OFK Majcichov), pretože študuje a pochopiteľne si hľadal klub blízko miesta, kde sa zdržiava väčšiu časť roka. Na hosťovanie išiel aj Marcel Kasper (FK obec Lubeník), aby získaval potrebnú zápasovú prax v bráne, pretože u nás veľa príležitostí nedostal. Do klubu prišiel Adam Slovák (MFK Jelšava), ktorý už u nás pred časom pôsobil. Mal by vystužiť kraj obrany, prípadne zálohy. Je rýchly, silný v súbojoch a má tvrdú strelo, preto verím, že bude platným hráčom. V prvých dvoch kolách sezóny nemohol nastúpiť, pretože si ešte odpykával trest z minulej sezóny. Druhou posilou je Ondrej Furman, ktorý naposledy pôsobil v 2. waleskej lige. je to univerzál použiteľný kdekoľvek v zálohe. Je veľmi dobre technicky vybavený a má skvelý prehľad aj strelu. Z minuloročných dorastencov by nás mal ešte posilniť Michal Bukóci, ktorý však bol celé leto v zahraničí. V najbližšom zápase by už mohol byť k dispozícii. Zo súčasných dorastencov dostal zatiaľ šancu Peter Miartin, ale myslím, že aj niektorí ďalší by si ju zaslúžili. Celkovo sme mali s posilňovaním kádra obrovské problémy. Rozhodli sme sa stavať na chlapcoch z Revúcej a blízkeho okolia, ale mnohí z nich si radšej vybrali jednoduchšiu cestu a hrajú nižšie súťaže. Je to škoda, lebo minimálne 3 - 4 na 4. ligu určite majú.
3. Došlo k zmene realizačného tímu ?
- Vladimír Gallo skončil pri A mužstve. Stále ostáva prezidentom klubu, ale všetky jeho povinnosti prešli na manažéra Richarda Luntera. Na trénerskú pozíciu sa po dvoch rokoch vrátil Igor Schmiedl. Pozná mužstvo a má prirodzený rešpekt, takže dúfam, že táto zmena bude k lepšiemu. V príprave sa už čo - to ukázalo aj na tréningoch, ale uvidíme, čo bude počas sezóny.
4. Stručne k doterajším zápasom
- Vstup do sezóny nám absolútne nevyšiel. Ale u nás boli začiatky sezón vždy zlé, ako keby sme ešte dovolenkovali. Ťažko sa hodnotia zápasy, v ktorých dostanete 4 góly. Najviac ma mrzí, že sme v tých zápasoch boli naozaj slabší, aj keď výsledné skóre nemuselo byť až také dramatické. Prvé polčasy máme dobré, ale v zápasoch na súperových ihriskách potrebujeme premieňať aj pološance, aby sme sa upokojili a dokázali ustáť ten tlak. Beriem to však pozitívne, prvé dva zápasy boli derby a tie sú vždy náročné. Teraz ich už máme za sebou a môžeme sa sústrediť na "bežných" súperov. Musíme bodovať najmä doma. Navyše, zo zadných pozícií sa nám môže lepšie útočiť, pretože súperi si k nám prídu po isté body a budú chcieť hrať futbal, čo nám vždy vyhovovalo.
5. Ako ste vnímali - mali ste hrať 5. ligu, ale nakoniec ste sa udržali?
- V prvých momentoch sa riešilo, či vôbec nastúpime, pretože mužstvo bolo už počas minulej sezóny v zlom psychickom stave. Navyše mnohí hráči dostali ponuky z iných klubov. Povedali sme si, že nechceme, aby v Revúcej futbal skončil úplne. S 5. ligou sme už boli zmierení. Dokonca sme mali prísľub od niektorých hráčov z okolia, že prídu hrať 5. ligu do Revúcej. Nakoniec sme dostali šancu hrať 4. ligu, v ktorej sme nepretržite od sezóny 2005/2006. Do poslednej chvíle sme váhali, či sa predsa len neprihlásime do 5. ligy. Nakoniec sme v 4. Z môjho pohľadu je to dobré. Predsa len, súperi sú tu atraktívnejší.
6. Ako často mužstvo trénuje?
- Mužstvo trénovalo počas prípravy štyrikrát do týždňa. Na každom tréningu bolo minimálne 10 hráčov, čo je v našich podmienkach veľmi dobré. Počas sezóny sú tri tréningy do týždňa. S účasťou to už bude asi trochu horšie, pretože niektorí odídu do škôl.
Foto: archív klubu
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-